Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_21C-124-2009.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/124/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu F.. G.. T. W., F.., bytom Bratislava, J. C. Hronského 10, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Stejskalom, advokátom so sídlom Bratislava, Šustekova 51, proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 2, IČO 31118259, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Žaloba v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou danou žalovaným dňa 2.2.2009 je neplatné, s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná mu žalovaným dňa X.X.XXXX je neplatná, zároveň sa domáhal toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 10,98 Eur za každú pracovnú hodinu od XX.X.XXXX do doby umožnenia výkonu práce. Žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne zo dňa 1X.XX.XXXX bol menovaný do funkcie T. C. X.v. T. 2.2.2009 mu bol doručený list zo dňa 2X.X.XXX9, ktorým mu bolo oznámené, že ho s účinnosťou ku dňu XX.X.XXXX odvolávajú z funkcie T.. Súčasne s ním bol skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 1 a 2, konkrétne z toho dôvodu, že v dôsledku odvolania z funkcie dekana prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca bol toho názoru, že právny úkon z 2X.X.XXXX, ktorým mu bolo oznámené jeho odvolanie z funkcie dekana, je z viacerých dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na to, že v tejto písomnosti neboli uvedené žiadne dôvody, pre ktoré bol odvolaný, právny úkon nespĺňal požiadavky predpokladané pre odvolanie z funkcie T. zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, navyše z textu tohto právneho úkony vyplýva, že odvolanie z funkcie je účinné už 2X.X.XXXX, čo má charakter nedovolenej spätnej účinnosti. Žalobca bol ďalej toho názoru, že neplatnosť odvolanie jeho osoby z funkcie dekana má potom za následok aj neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Žalobca písomne žalovanému oznámil, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní v súlade s pracovnou zmluvou, navrhol žalovanému vziať výpoveď z pracovného pomeru späť, tento návrh žalovaný neakceptoval a neumožnil mu vykonávať prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V prvom rade vzniesol námietku vecnej nepríslušnosti okresného súdu k prejednaniu danej veci. Aj napriek formulácii žalobného návrhu dospel podľa obsahu žaloby k tomu, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti odvolania žalobcu rektorom žalovaného z funkcie T. zo dňa XX.X.XXXX. Na tomto základe mal žalovaný za to, že podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrní alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Na preskúmavanie takýchto rozhodnutí a postupov sú potom podľa § 246 ods. 1 O.s.p. vecne príslušné krajské súdy. Za tejto situácie žalovaný mal za to, že neboli splnené všetky podmienky konania, za ktorých súd môže konať vo veci.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak by súd mal iný názor na otázku svojej vecnej príslušnosti, môže sa zaoberať platnosťou výpovede za pracovného pomeru len z hľadiska jej formálnych náležitostí, ale nemôže skúmať dôvodnosť odvolania žalobcu z funkcie T. Podľa názoru žalovaného výpoveď daná žalobcovi spĺňala všetky podmienky určené zákonom, žalobca neporušil svoje zákonné povinnosti ani v súvislosti s ponukou inej práce, či prerokovaním výpovede z príslušným odborovým orgánom. Pokiaľ ide o ponuku inej práce, poukázal na to, že žalobca mal so žalovaným uzavreté dve pracovné zmluvy, jednu, spornú, na výkon funkcie T. a druhú na výkon pracovnej činnosti vo funkcii profesora. Druhý pracovný pomer nebol spornou výpoveďou žiadnym spôsobom dotknutý, žalobca mal možnosť prácu profesora na univerzite vykonávať naďalej, tento pracovný pomer bol však skončený na základe iniciatívy žalobcu dohodou o skončení pracovného pomeru.
Žalobca nesúhlasil s prednesenou námietkou vecnej nepríslušnosti okresného súdu, nakoľko podľa jeho názoru subjekt žalovaného nie je v žiadnom prípade možné považovať za správny orgán, a teda ani písomné odvolanie dekana z jeho funkcie nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko nemá náležitosti takéhoto aktu. Navyše súd je viazaný žalobným návrhom, petitom, a podľa jeho znenia sa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, a nie preskúmania zákonnosti správneho orgánu. Ďalej žalobca rozšíril dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru s tým, že výpoveď nebola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, ďalej tým, že žalobcovi nebola ponúknutá ďalšia vhodná práca, hoci to v možnostiach žalovaného bolo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov zadovážených v priebehu konania a zistil tento skutkový stav veci:
Listom zo dňa XX.X.XXXX rektora univerzity bol žalobca menovaný do funkcie T. tým, že jeho funkčné obdobie je 4-ročné a začína plynúť XX.X.XXXX.
Dňa XX.XX.XXXX účastníci uzavreli pracovnú zmluvu č. XX/XXXX, žalovaný ako zamestnávateľ, žalobca ako zamestnanec, s tým, že pracovný pomer začína dňom XX.X.XXXX a bude trvať určitú dobu do XX.X.XXXX. Dohodnutým druhom práce bola koncepčná a analytická činnosť pri zabezpečovaní hospodárskeho a správneho chodu vysokej školy, riadenie fakulty v plnom rozsahu vo funkcii dekana C. sE..
Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil rektor univerzity žalobcovi, že ho s účinnosťou ku dňu XX.X.XXXX odvoláva z funkcie dB.v Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
Dňa X.X.XXXX žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 1 a 2 Zákonníka práce, a to z toho dôvodu, že žalobca odvolaním z funkcie dB.akulty ku dňu XX.X.XXXX prestal spĺňať predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme ustanovené v § 3 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a z dôvodu, že odvolaním z funkcie dekana žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods.2 na výkon funkcie dekana fakulty. Žalovaný v tejto výpovedi tiež uviedol, že nemá možnosť ďalej žalobcu zamestnávať, a tiež, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované X.X.XXXX s príslušným odborovým orgánom.
Listom zo dňa X.X.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že uvedenú výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní, zároveň prejavil záujem ihneď nastúpiť do práce.
Listom zo dňa XX.X.XXXX požiadal rektor univerzity G.. O. O., predsedníčku akademického senátu fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, o súhlas k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana tejto fakulty.
Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia akademického senátu fakulty zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že okrem iného akademický senát fakulty rokoval o návrhu rektora univerzity na udelenie súhlasu k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana fakulty, pričom prebehlo hlasovanie desiatich prítomných členov
akademického senátu a väčšinou hlasov akademický senát rozhodol, že s odvolaním žalobcu z funkcie dekana fakulty sociálno-ekonomických vzťahov súhlasí. Výsledok hlasovania oznámila predsedníčka akademického senátu rektorovi univerzity listom zo dňa XX.X.XXXX.
Dňa XX.X.XXXX uzavreli účastníci pracovnú zmluvu č. XX/XXXX, žalovaný ako zamestnávateľ, žalobca ako zamestnanec, s dňom začatia pracovného pomeru XX.X.XXXX na určitú dobu do XX.X.XXXX. Dohodnutým druhom práce boli konkrétne činnosti, bližšie popísané, ktoré vykonáva učiteľ vysokej školy na funkčnom mieste profesor.
Listom zo dňa X.X.XXXX navrhol žalobca ukončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. XX/ XXXX dohodou, dňa XX.X.XXXX účastníci uzavreli dohodu o skončení tohto pracovného pomeru ku dňu X.X.XXXX bez uvedenia konkrétneho dôvodu.
Zo zápisnice z rokovania H. N. pri Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že bola prerokovaná žiadosť rektora o prerokovanie výpoveďou z pracovného pomeru, uvedené ako spis Bc. P./XXX. Odborová organizácia akceptovala rozhodnutie akademického senátu fakulty, pričom ale bola vyslovená výhrada súvisiaca s tým, že v rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie dekana chýba dôvodová časť, pričom ale tak odborová organizácia, ako rektor univerzity, nemôžu urobiť nič, iba rešpektovať názor akademického senátu. Odborová organizácia teda súhlasila so žiadosťou rektora o prerokovanie výpoveďou z pracovného pomeru žalobcu. Do rokovania odborovej organizácie bol tento bod zahrnutý na základe žiadosti o prerokovanie výpovede za pracovného pomeru žalobcu rektora univerzity zo dňa XX.X.XXXX.
Žalobca uviedol, že ponúknutú funkciu dekana fakulty sociálno-ekonomických vzťahov prijal, zároveň si ale vyhradil určité podmienky, jedna z nich bola možnosť pôsobenia ako garanta študijného odboru priemyselné inžinierstvo a príbuzných odborov. Bezprostredne po nástupe do funkcie zistil, že je potrebné riešiť množstvo problémov iného charakteru, tak ekonomických, ako pedagogických. Bol nútený riešiť problémy s prezamestnanosťou na niektorých pracoviskách, problémy finančných tokov, ktoré nie všetky sa javili byť v súlade so zákonom. Rektorovi univerzity bol nútený navrhnúť personálne zmeny, s ktorými tento nesúhlasil. V dôsledku toho nadobudol pocit, že nie je žiaducou osobou vo svojej funkcii. Následne na to došlo k jeho odvolaniu z funkcie dekana, pričom ako dôvod použil rektor univerzity problém plagiátorstva, ktorého sa mal ako vedúci autorského kolektívu dopustiť v súvislosti s vydaním konkrétneho diela. Trval na tom, že k ničomu takému z jeho strany nedošlo, vyslovil názor, že nezodpovedá za činnosť ďalších členov autorského kolektívu, navyše konkrétna kniha bola vydaná v dávnejšej minulosti. Bola mu ponúknutá možnosť ukončiť pôsobenie vo funkcii dekana dohodou, s týmto nemohol súhlasiť, mal pocit, že sa stal nepohodlnou osobou a dôvody, na ktorých bolo založené jeho odvolanie z funkcie dekana, boli vykonštruované. Mal za to, že chce ďalej pôsobiť vo funkcii dekan, pričom jediné problémy, ktoré na univerzite boli, spočívali v osobe rektora školy.
G.. P. P., rektor subjektu žalovaného uviedol, že z pohľadu odbornosti je neprítomnosť žalobcu pre univerzitu stratou. Mal ale za to, že bolo nevyhnutné riešiť problém plagiátorstva publikácie žalobcu, nakoľko o riešenie tejto otázky požiadal univerzitu profesor Zalai, autor pôvodnej publikácie. Keďže išlo o etický problém, bolo potrebné vec riešiť. Žalobcovi ponúkol možnosť odstúpiť z funkcie dekana a zotrvať na škole v pozícii vysokoškolského pedagóga, túto možnosť ale žalobca neprijal.
Podľa § 42 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Podľa § 61 Zákonníka práce (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 Zákonníka práce ods. 1 písm. d) bod. 2 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 5 Zákona o vysokých školách ods. (1) Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty. O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).
Podľa § 22 Zákona o vyoských školách (2) Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.
Podľa § 24 Zákona o vysokých školách Orgány akademickej samosprávy fakulty sú: a) akademický senát fakulty, b) dekan, c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len "vedecká rada fakulty"), d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia fakulty").
Podľa § 26 ods. 1 Zákona o vysokých školách Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
Podľa § 27 ods. 1 písm. b) Zákona o vysokých školách: Akademický senát fakulty volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana, najviac na šesť mesiacov,
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o vysokých školách Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom. Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak dekan požiada o uvoľnenie z funkcie. Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan a) závažným spôsobom neplní svoje povinnosti, b) hrubo alebo opakovane porušil zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo c) vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.
Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou vecnej príslušnosti, ktorá bola vznesená zo strany žalovaného a dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Preto pokračoval v konaní a nepostúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu príslušnému konať vo veciach podľa § 246 ods. 1 O.s.p.. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že súd je viazaný žalobným návrhom, a v tomto prípade je predmetom sporu určovacia žaloba, konkrétne žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a tiež žaloba na plnenie, konkrétne žaloba o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi konkrétnu náhradu mzdy. Súd ale ďalej dospel k záveru, že nie je v právomoci súdu zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu z funkcie dekana, keďže táto právomoc, ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o vysokých školách, patrí výhradne samosprávnym orgánom konkrétnej fakulty, konkrétne akademickému
senátu fakulty. Ak tento dal súhlas rektorovi univerzity na odvolanie žalobcu z funkcie dekana, bolo to výsledkom právomoci danej mu zákonom, a to orgánu samosprávy fakulty. Z tohto dôvodu sa preto súd ani bližšie nezaoberal otázkou plagiátorstva, ktorá mala byť základom odvolania žalobcu z jeho funkcie. Skúmal len to, či výpoveď z pracovného pomeru bola daná žalobcovi dôvodne a či spĺňa všetky predpoklady určené Zákonníkom práce.
Po preskúmaní znenia výpovede z pracovného pomeru zo dňa X.X.XXXX súd dospel k záveru, že táto nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ju bolo možno považovať za neplatnú. Vo výpovedi je vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru tak poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie Zákonníka práce, ako aj skutkový základ, teda, že odvolanie žalobcu z funkcie dekana je dôvodom, pre ktorý žalobca prestal spĺňať predpoklady pre výkon dohodnutej práce z pracovnej zmluvy č. XX/XXXX. z vykonané ho dokazovania vyplýva bez pochybností, že k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana skutočne došlo, čo nakoniec nebolo medzi účastníkmi spornou skutočnosťou. Ako je vyššie uvedené dôvodnosťou odvolania žalobcu z funkcie dekana nemal súd právomoc skúmať. Pokiaľ žalobca bol toho názoru, že jeho odvolanie z funkcie nebolo dôvodné, prípadne bol porušený postup pri odvolávaní jeho osoby z funkcie, či už na strane rektora univerzity, alebo rozhodovania akademického senátu fakulty, mohol sa pokúsiť spochybniť tento postup a jeho výsledok práve prostredníctvom preskúmania zákonnosti takéhoto postupu pred príslušným orgánom, toto však neurobil. Súd mal ďalej za to, že žalobca mal možnosť zostať pracovať na univerzite naďalej, na základe pracovnej zmluvy č. XX/XXXX, tento pracovný pomer však skončil žalobca z vlastnej iniciatívy, ak aj mal záujem pracovať ako vysokoškolský pedagóg na univerzite, ale na inej fakulte, nemal v tomto zmysle voči žalovanému žiadny legitímny nárok. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd bez pochybností za to, že skončenie pracovného pomeru bolo riadne prerokované príslušnou odborovou organizáciou.
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednývanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
S použitím vyššie citovaného ustnaovenia súd rozhodol len o časti prejdnávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 7 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).