Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-74-2012.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/74/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky O. U., rod. G., bytom A., A. D. č. XX, zastúpenej JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti odporcovi O. U., bytom A., A. D. č. XX, toho času bytom A., Z. X, zastúpenému Benčík & Partners, Advokátska kancelária s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, o určenie príspevku na výživu pre rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 28.3.2012 č.k. 17 C 81/2010 - 256 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že na strane navrhovateľky v priebehu konania došlo k zmene pomerov tým, že si našla stálu prácu od konca marca 2011, resp. apríla 2012 a dosahuje pravidelný mesačný príjem 300 Eur. Ďalšia zmena nastala právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 319/2008 zo dňa 15.2.2012, ktorým došlo v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k trojizbovému bytu, v ktorom býva navrhovateľka, k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva, byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou vyplatiť navrhovateľke 24.800 Eur. Vyplatením tejto sumy z podielového spoluvlastníctva sa potencionálne zmenili majetkové pomery navrhovateľky v tom smere, že má značnú finančnú hotovosť, ktorou si môže vylepšiť svoje potreby a nie je tým odkázaná na výživu od odporcu. Táto zmena v majetkových pomeroch je zásadným dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa túto žalobu zamietol. Navyše, keď v priebehu dokazovania sa preukázalo, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť tým, že získala prácu a má pravidelný príjem, aj keď tento príjem je oproti príjmu odporcu polovičný, ale postačuje na krytie základných a nevyhnutných potrieb navrhovateľky. Pokiaľ ide o výživné na deti, túto vyživovaciu povinnosť si odporca voči deťom plní, zabezpečuje aj naviac ich potreby, a preto nemožno prihliadať na skutočnosti uvádzané navrhovateľkou a teda zhoršený zdravotný stav detí, keďže v priebehu konania toto preukázané nebolo. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na ustanovenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine, keď uplynula doba 5 rokov, po ktorú je možné priznať príspevok na výživu, pričom táto lehota uplynula od právoplatnosti rozsudku o rozvode dňom 16.6.2011. Neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné predložiť túto dobu, a teda že by navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť ani po uplynutí doby piatich rokov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru, resp. v prípade, že by jej boli zverené do osobnej starostlivosti deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 115 Eur mesačne od 12.4.2010 s tým, že vzniknutý dlh na príspevku za rozhodné obdobie v celkovej výške vyčíslenej navrhovateľkou sumou 2.990 Eur sa ukladá odporcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vrátane vzniknutých trov konania. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľky nebral do úvahy majetkové a finančné pomery účastníkov konania, keď napríklad odporca dobrovoľne prispieva svojej družke mesačne po 260 Eur a naopak odmieta prispievať navrhovateľke na jej primeranú výživu mesačne aspoň 115 Eur. Pritom majetkové a finančné schopnosti odporcu sú nadštandardné na rozdiel od navrhovateľky, ktorá takúto spôsobilosť nemá a navyše má v opatere dve nezaopatrené deti. Aj keď odporca v súčasnosti patrí medzi veľmi bohatých ľudí, napriek tomu nemorálne a likvidačne. požaduje od navrhovateľky, aby mu platila mesačné nájomné za byt 350 Eur, v ktorom byte býva navrhovateľka spolu s dvoma deťmi. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že súd prvého stupňa nevykonal vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie, tým rozhodol zmätočne a rozsudok je nepreskúmateľný. Aj keď nie vinou súdu, u právneho zástupcu navrhovateľky došlo k odňatiu možnosti riadne konať pred súdom, hlavne navrhnúť ďalšie dôkazy, prípadne predniesť záverečné zhrnutie, keď súd bez všetkého rozhodol sa zamietnuť podaný návrh. Dňa 28.3.2012, kedy súd rozhodol vo veci, právny zástupca navrhovateľky sa dostal do časovej tiesne s nemožnosťou zúčastniť sa tohto pojednávania. V tom istom čase na OS Prešov sa zúčastnil pojednávania v inej právnej veci sp. zn. 27P 21/12, kde vypočúvanie účastníkov trvalo dlhšiu dobu a právny zástupca sa tak nemal možnosť zúčastniť pojednávania v danej právnej veci. Týmto navrhovateľke a jej právnemu zástupcovi bolo znemožnené, aby predložili ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. V tejto súvislosti navrhovateľka predkladá aktuálne potvrdenie o príjme a poukazuje na rozsah svojich výdavkov spojených s vedením domácnosti, uhrádzaním poplatkov za byt a zároveň poukazuje na celkové majetkové a príjmové pomery odporcu. Z týchto aktuálnych potvrdení navrhovateľky vyplýva jej priemerný mesačný zárobok v sume 458 Eur. Aj keď tento príjem je vyšší oproti predtým dosahovanému príjmu, toto zvýšenie je na úkor voľného času navrhovateľky i na úkor potreby starostlivosti o jej dve dcéry. Naopak, vyčíslenie odporcu z 30.12.2011, v ktorom uvádza svoje ďalšie výdavky okrem výživného na deti, nepotvrdzuje to, že by sa jednalo o plnenie výživného nad rámec prisúdeného výživného. Tieto výdavky naviac pozostávajú z darov pre deti a reštauračných posedení s deťmi v čase, keď tieto má pri svojom stretnutí. Navrhovateľka poukazuje na výsledok dedičského konania po otcovi odporcu, po nebohom V. U., ktoré potvrdzuje to, že odporca je veľmi bohatý človek, ktorý po svojom otcovi zdedil finančný obnos vo výške 21.000 Eur, zbrane nemalej hodnoty a nehnuteľnosti nemalej hodnoty vo výške 500.000 Eur, keď napr. niektorá zo stavieb predstavuje historický meštiansky dom na ulici C. č. X a X. Tieto domy majú podnikateľský charakter, sú prenajaté stávkovým firmám a záložniam, ktoré produkujú výnos na nájomnom pre odporcu najmenej 3.000 Eur mesačne. Ňou predložené dôkazy potvrdzujú, že odporca okrem príjmu zo zamestnania má navyše príjem z prenájmu nebytových priestorov cca 3.000 Eur mesačne, to znamená, že jeho životná úroveň a finančné možnosti viac ako 10-násobne prevyšujú možnosti navrhovateľky. Odporca dlhodobo žije v spoločnej domácnosti s družkou I. O. a jej dvoma synmi a družke prispieva na spoločnú domácnosť 260 Eur mesačne. Družka odporcu pritom poberá prisúdené výživné od otca jej detí a navyše táto aj pracuje. Konštatovanie prvostupňového súdu, že hlavným dôvodom, pre ktorý návrh navrhovateľky na priznanie príspevku na jej výživu bol zamietnutý, bolo to, že odporca jej má z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu vyplatiť sumu 24.800 Eur, je cinickým výsmechom v hrubom rozpore s § 3 ods. 1 OZ. Navrhovateľka tieto peniaze uložila na osobitný účet a je presvedčená, že jej dovolaniu proti rozsudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude vyhovené. Okrem saturácie jej nároku na príspevok na výživu musí byť zohľadnené i požadované nájomné odporcom vo výške 350 Eur mesačne, potom tzv. prisúdená suma bude postačovať na čiastky tohto príspevku, najviac po dobu 53 kalendárnych mesiacov, teda na dobu 4 rokov. Po uplynutí 4 rokov si navrhovateľka nevie predstaviť, z čoho by tieto potreby hlavne požadované nájomné odporcom mala uhrádzať. Vzhľadom na vývoj ekonomiky na Slovensku, vysokú nezamestnanosť v okrese A., jej dosiahnuté vzdelanie, nemá možnosť získať lepšie platené pracovné miesto ani v súčasnosti, ani do budúcna. Úmyslom odporcu je to, aby ju úplne finančne zruinoval a to i maloleté deti. V žiadnom prípade za sumu 24.800 Eur nie je možné v Meste Prešov zakúpiť ani minimálne jednoizbový byt. Navrhovateľka tak tvrdí, že predložené dôkazy potvrdzujú, že nie je schopná sama sa živiť svojou prácou, lebo jej náklady na spoločnú domácnosť, v ktorej žijú, bývajú a stravujú sa dve nezaopatrené dcéry, podstatne prevyšujú jej schopnosť na to zarobiť svojou prácou, ktorá zodpovedá jej praxi a vzdelaniu. Preto súd musí porovnať životnú úroveň navrhovateľky so životnou úrovňou odporcu a na základe tejto analýzy možno konštatovať, že navrhovateľka nedosahuje ani primeranú životnú úroveň. Terajší príjem navrhovateľky
nepostačuje ani na náklady spojené s bývaním, ani na stravovanie jej osoby, či na stravovanie jej dcér. Nepostačuje na zaobstarávanie si ošatenia a podobne. V zmysle týchto dôvodov navrhla navrhovateľka podanému odvolaniu vyhovieť. Zdôrazňuje, že súd by mal brať zreteľ na to, aby sa príspevkom na výživu rozvedeného manžela pokrývali nielen náklady na stravovanie, ale aj na upokojovanie jeho ďalších nevyhnutných potrieb vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob života oprávneného a podobne.
Odporca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odporca nechápe dôvodnosť tvrdenia navrhovateľky, že súd porušil jej ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie, keď toto právo vôbec nesúvisí s určením príspevku pre rozvedeného manžela. Odporca uvádza, že sumou 260 Eur mesačne prispieva na náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom v súčasnosti býva, nakoľko s bývaním sú spojené náklady ako nájomné, povinnosť platiť inkaso a ďalšie služby. Navrhovateľka pravdepodobne túto skutočnosť nechápe, pretože býva v byte odporcu, za užívanie ktorého do dnešného dňa nezaplatila nájomné. Podľa názoru odporcu navrhovateľka nemá nárok žiadať o príspevok na výživu, keďže je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka má prácu a pravidelný príjem, pričom tento príjem postačuje na krytie všetkých základných potrieb. Navyše, o zabezpečenie potrieb pre dcéry účastníkov sa odporca riadne stará a podieľa. Plní si riadne vyživovaciu povinnosť k dcéram určenú súdom, navyše dcéram zabezpečuje aj iné potreby, ktoré sa týkajú ošatenia, vzdelania a ďalších hmotných vecí, ktoré v súčasnosti obe dcéry potrebujú. Odporca tiež zastáva názor, že u navrhovateľky nie je splnená zákonná podmienka týkajúca sa trvania vyživovacej povinnosti pre rozvedeného manžela s ohľadom na to, že lehota 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, uplynula 16.6.2011. U navrhovateľky nie sú splnené podmienky na predĺženie tejto lehoty, keďže táto je schopná sama sa živiť, pracuje a má pravidelný príjem, pričom zdravotný stav si nevyžaduje sústavnú opateru. Tieto skutočnosti boli preukázané aj v súdnom konaní. Odporca súhlasí s názorom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Odporca tiež podotkol, že navrhovateľke dňa 15.4.2012 po vyhlásení rozsudku vo veci KS Prešov sp. zn. 15 Co 120/2011 za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k trojizbovému bytu vyplatil finančnú kompenzáciu 24.800 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 72 ods. l - 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnostno - majetkové povinnosti manželov. Zákon o rodine v citovanom ustanovení však určuje jednu povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva, a to nárok rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť na príspevok na primeranú výživu od bývalého manžela, podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, pričom táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na jeho strane. Medzi subjektívne skutočnosti patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú napr.
osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.
Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov z XX.X.XXXX č.k. 11 C 280/2005 - 86, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Na čas po rozvode manželstva účastníkov boli vtedy dve maloleté deti zverené do starostlivosti navrhovateľky s tým, že odporca sa v chválenej rodičovskej dohode zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou po 1.000,- Sk mesačne (33,19 Eur).
Navrhovateľka uplatneným návrhom na začatie konania žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške po 115 Eur mesačne s účinnosťou od 12.4.2010 argumentujúc tým, že je bez zamestnania, keď 11.8.2009 s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodov hromadného prepúšťania a zároveň má vážne zdravotné problémy, pre ktoré je obmedzená pri výbere zamestnania.
Z obsahu spisu plynie, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom spoločnosťou Markob, spol. s r.o., so sídlom v Prešove dohodou podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, a to na podnet zamestnanca s tým, že pracovný pomer sa mal takto skončiť 11.8.2009.
Od 12.8.2009 bola navrhovateľka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na tunajšom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že do 9.5.2010 poberala dávku v nezamestnanosti po 166,39 Eur mesačne. Od 10.5.2010 sa navrhovateľka zamestnala v obchodnej spoločnosti LIDL, s.r.o., v.o.s., v pracovnom zaradení predavač / pokladník s dohodnutou mesačnou mzdou 350 Eur. Podľa písomného vyjadrenia tejto spoločnosti (č.l. 45) navrhovateľka bola zamestnaná do 6.8.2010, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom navrhovateľka počas trvania tohto zamestnania práceneschopnou nebola.
Od 1.8.2010 navrhovateľka opätovne poberala dávku v nezamestnanosti v sume, aká jej bola vyplácaná v predchádzajúcom období a to až do novembra 2010. Od 10.8.2010 do decembra 2010 spolu s dávkou v nezamestnanosti poberala príjem z uzatvorenej dohody o vykonaní práce za odmenu 30 Eur u zamestnávateľa H. A.. Zároveň od 1.12.2010 bola navrhovateľke priznaná dávka v hmotnej núdzi 97,50 Eur mesačne. Od 9.2.2011 sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti ADECCO group, s.r.o., s čistým mesačným príjmom v roku 2011 cez 300 Eur. Od 10.2.2011 Úrad práce, sociálnych vec a rodiny v Prešove vyradil navrhovateľku z evidencie nezamestnaných z dôvodu prekročenia príjmu z dohody.
Pokiaľ ide o odporcu, tento je zamestnancom spoločnosti Erocomm SK, s.r.o., Bratislava, v ktorej dosahuje priemerný čistý mesačný príjem od roku 2010 do doby rozhodovania prvostupňového súdu v sume po 762,16 Eur až do 800 Eur. Žije v spoločnej domácnosti svojej priateľky, ktorej prispieva na chod domácnosti a zároveň je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť k deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov riadnym spôsobom plní.
Skutočnosť, že príjmy odporcu a jeho celková majetková situácia je priaznivejšia ako pomery navrhovateľky bez ďalšieho neodôvodňuje priznanie žiadaného príspevku. V zmysle citovaného ustanovenia § 72 Zákona o rodine, podstatným pre určenie tohto nároku je zistenie, že rozvedený manžel nie je schopný (z objektívnych, či subjektívnych dôvodov) sám sa živiť v dôsledku čoho mu vzniká nárok na primeranú výživu, na rozdiel od vyživovacej povinnosti medzi manželmi v dobe, keď manželstvo trvá a kedy Zákon o rodine vychádza z koncepcie zásadne rovnakej životnej úrovne manželov (§ 71 Zákona o rodine).
Ako bolo uvádzané, pracovný pomer navrhovateľka u posledného zamestnávateľa v dobe pred podaním tohto návrhu ukončila dohodou, na žiadosť zamestnanca, čo preukazuje obsah predloženej dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 8). V zmysle vyššie uvádzaných zistení príjmom navrhovateľky v období roka 2010 sa stali poberané dávky v nezamestnanosti, v istých obdobiach toho roku aj so mzdou
a následne začiatkom roka 2011 sa navrhovateľka trvale zamestnala. Navrhovateľka nepreukázala, že by v danom období sa nemohla zamestnať pre nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by jej neumožňoval vykonávanie pracovnej činnosti. K 16.6.2011 navyše uplynula doba zákonom predpokladaných piatich rokov, počas ktorých možno tento príspevok priznať a výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali túto dobu predĺžiť, v konaní preukázané neboli. Navrhovateľka sa nestará o deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rovnako navrhovateľka nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Nemožno tiež opomenúť, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 319/2008 rozsudkom zo dňa 15.2.2012 v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti, bola odporcovi uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľke z titulu tohto vyporiadania sumu 24.800 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že podľa vyjadrenia odporcu, táto suma bola z jeho strany navrhovateľke poukázaná dňa 15.4.2012. Táto okolnosť nepochybne ovplyvňuje celkové majetkové pomery navrhovateľky.
Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a odporcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.