Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoE-47-2013.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpeného verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 (predtým Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875), proti povinnému: MONTRANS, spol. s.r.o., Coboriho 2, Nitra, IČO: 34 139 532 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 28. 04 .2011), o vymoženie sumy 3.148,81 eur, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Er/3453/02 a u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 1361/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/3453/02-28 zo dňa 18. septembra 2012 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie v sume 49,92 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 240 ods. 1, § 243 ods. 1, § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 68 ods. 1, 2, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Uviedol, že na základe podnetu povereného súdneho exekútora, v rámci skúmania prípustnosti ďalšieho vedenia exekúcie, z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu č. k. 29CbR/74/2009-44 zo dňa 14. 02. 2011, právoplatným dňa 30. 03. 2011, bola zrušená spoločnosť MONTRANS, spol. s.r.o. (povinný) bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola dňa 28. 04. 2011 obchodná spoločnosť MONTRANS, spol. s.r.o. (povinný) vymazaná. Povinný zanikol bez právneho nástupcu.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 49,92 eur vrátane 19 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 36,52 eur za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu (prevzatie a evidencia návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 20 minút, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 20 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút, vypracovanie príkazov na začatie exekúcie 12x v trvaní 60 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 45 minút) a za 5 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 6,47 eur za poštovné.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 18. 09. 2012 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote. Namietal v ňom neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nesprávne skutkové zistenia, a to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Zo zásady, že trovy súdneho exekútora platí povinný existujú výnimky upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (t. j. keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo v prípade nemajetnosti povinného), kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k náhrade trov exekúcie musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Mal za to, že samotnú skutočnosť, že došlo takmer po deviatich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z Obchodného registra nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Naviac oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie ani z dôvodu ustanovenom v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na nemajetnosť povinného. Konštatoval, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal i Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. 01. 2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008, č. LÚS 438/08 zo dňa 17. 12. 2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti (uznesenie IV. ÚS 27/08) poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko spojené s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Obdobné stanovisko zaujal i Ústavný súd ČR vo svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 450/04, III. ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06 a iné). Zdôraznil, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi za úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“, nakoľko tento nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je administratívnym úkonom, čo potvrdil i KS NR svojím rozhodnutím č. k. 26CoE/37/2009 zo dňa 31. 08. 2009. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 13. 12. 2012 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 09. 2012 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 06. 08. 2002, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 31. 07. 2002 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to platobného výmeru č. 461-1/2001/MZ vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra dňa 31. 12. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 01. 2002 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2002. Súd prvého stupňa udelil dňa 19. 08. 2002 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 06. 10. 2009 navrhla spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Podaním zo dňa 14. 12. 2009 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 123,24 eur. Súd prvého stupňa uznesením č. k. Er/3453/2002-16 zo dňa 30. 06. 2010 pripustil zmenu účastníkov exekučného konania tak, že na strane oprávneného vstupuje do konania spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED namiesto doterajšieho oprávneného, a to Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra. K návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa písomne dňa 14. 12. 2010, 11. 03. 2011 a 16. 01. 2012 vyjadril oprávnený tak, že súhlasí so zastavením exekúcie. Dňa 18. 09. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 49,92 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
V predmetnej veci nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 29CbR/74/2009-44 zo dňa 14. 02. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 03. 2011 bola zrušená spoločnosť MONTRANS, spol. s.r.o. (povinný) bez likvidácie a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola dňa 28. 04. 2011 vymazaná. Zrušenie povinného bez likvidácie naznačuje, že povinný nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie; pričom v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).
Odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení súdnemu exekútorovi nepriznal úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“ v sume 425,- Sk + DPH, čo odôvodnil tým, že exekútorovi náhrada za tento úkon nepatrí ako i ust. § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.