Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_17C-6-2013.pdf
PDF · 75.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľky: T. K., O.. Ž., L.. X.X.XXXX, J. X. XX, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, kpt. Nálepku 5, proti odporcovi: T. G., L.. XX.X.XXXX, J. G. XX, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd r o z v á d z a manželstvo K. T., O.. Ž. S. G. T. A. K.S. XX.X.XXXX G. J. C. G., E. T. C. C. Ú. G. X. E. X.. X, O. XXXX, D.. XXX, G.. Č.. XX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 14.1.2013 doručila návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva uzatvoreného s odporcom XX.X.XXXX E. G., X. T. G. K. A. G. K. X., L.. XX.XX.XXXX. Ako dôvod rozvodu navrhovateľka uvádzala rozvrat manželských vzťahov, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi, v dôsledku ktorého v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, neudržiavajú žiadny intímny život. Následkom tohto rozvratu došlo k ochladeniu citových vzťahov. s odporcom ju rozdeľovali záujmy a iný životný štýl, životné hodnoty.
Odporca s rozvodom súhlasil. Potvrdil, že k ukončeniu spoločného života došlo pred 7 rokmi, od tej doby nežijú spolu. Navrhovateľka v tom čase odišla do Anglicka, kde žije vlastným spôsobom života. Od tej doby sa o neho prestala zaujímať ako žije, či je zdravý. Navrhovateľka sa rozhodla zotrvať v Anglicku natrvalo, pričom mu neponúkla spoločné spolužitie v Anglicku, kde by sa prípadne zamestnal. Sama nemá záujem vrátiť sa na Slovensko. Za celú dobu s navrhovateľkou nebol, nepozná ani jej adresu, má len jej mobilné číslo, na ktoré si občas zavolajú. Navrhovateľka mu finančne nepomáha, nepomáha finančne ani dcére.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, sobášnym listom, rodným listom dcéry X. T. a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, T. I. E. T. C. J. C. E. G. X. E. X. X, O. XXXX, D.. XXX, G.. Č. XX. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky, slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali E. G. Č.. XX. Z manželstva pochádza jedno dieťa X., L.. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka sa na pojednávanie neustanovila z dôvodu, že dlhodobo žije v Anglicku a prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v neprítomnosti navrhovateľky.
Právny zástupca navrhovateľky poukazoval na to, že manželia 7 rokov nežijú spolu, spoločne nehospodária, po celú dobu nevedú žiaden intímny život a nie je tu ani možnosť obnovy spolužitia, preto z týchto dôvodov žiadal rozviesť manželstvo.
Odporca potvrdil tieto skutočnosti, uviedol, že po uzavretí manželstva žili usporiadaným spôsobom života, ale pred 7 rokmi stratil prácu, zároveň vážne ochorel, vtedy navrhovateľka tiež veľmi málo zarábala, preto sa rozhodla odísť do Anglicka. Po mesiaci pobytu v Anglicku mu oznámila, že sa už na Slovensko nevráti. Tým došlo k ukončeniu ich manželského spolužitia. Od tej doby spolu nežijú, neboli spolu ani raz, nevie ani kde žije navrhovateľka, nedala mu adresu. Má len jej mobilné číslo. Dcéra X. si založila si založila už vlastnú rodinu. Nežije s rodičmi. Odporca žije sám rodinnom dome po svojich rodičoch, nemá žiadnu partnerku. Odporca ďalej poukázal, že za celých 7 rokov sa navrhovateľka o neho ako manželka nezaujímala, ako žije, či je zdravý. Mal vážne ochorenie a prosil ju, aby sa vrátila, ale ona zotrvala na svojom rozhodnutí ostať v Anglicku, aj keď vedela o jeho zlom zdravotnom stave. Po celú dobu ho nepozvala k sebe ani mu neponúkla, aby spoločne žili prípadne aj v Anglicku. Sama vyhlásila, že nemá záujem sa vrátiť na Slovensko. Každý žije svojim vlastným životom 7 rokov. Rešpektuje rozhodnutie navrhovateľky a preto ani na ňu nenaliehal, aby obnovili spolužitie.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, keďže manželstvo účastníkov 7 rokov je len formálnym manželstvom, účastníci žijú oddelene, nehospodária spolu, nežijú intímnym životom. Navrhovateľka žije v cudzine a prezentovala rozhodnutie ostať tam natrvalo. Tým ani nie je predpoklad do budúcna, že by mohlo dôjsť k obnove spolužitia a nedá sa ani očakávať táto obnova v budúcnosti vzhľadom na tú situáciu, že navrhovateľka žije v Anglicku. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je preukázaný aj dĺžkou jeho trvania, t.j. 7 rokov, odkedy manželstvo účastníkov je nefunkčné. Súd preto konštatuje, že rozvrat manželských vzťahov medzi účastníkmi je vážny a že ide o trvalé rozvrátenie vzťahov s prihliadnutím na okolnosti uvádzané vyššie.
Pri hodnotení príčin rozvratu súd má za to, že k rozvratu prispelo rozhodnutie navrhovateľky žiť natrvalo v cudzine bez partnerstva s odporcom, teda opustenie spoločnej domácnosti, aj keď pôvodne toto bolo motivované finančnými pomermi v rodine. Zo strany navrhovateľky bol nezáujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom potom, keď začala žiť a pracovať v cudzine čo prezentuje aj tým, že odporcu nenavštevuje, ani mu neponúkla možnosť spoločného žitia prípadne aj v cudzine, resp. iné riešenie manželských vzťahov.
Z tohto manželstva maloleté deti nepochádzajú, preto pri rozhodovaní o rozvode, nemal súd dôvod prihliadať na záujem maloletých detí.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p., súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania navrhovateľky, ktorá si to uplatnila. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.