Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-133-2012.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: L. O., občianky SR, bytom H., C. XXXX/XX a S. O., občana SR, bytom H., R. o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 26P/73/2011-68, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2011, čím sa zvyšuje jeho vyživovacia povinnosť k mal. O. z doterajších 40 Eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia súdu vo výške 330 Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 Eur s účinnosťou od 01.11.2012 popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň vyslovil, že týmto sa v časti určenia výšky výživného na mal. O. zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/112/2009-38 zo dňa 10.11.2009. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k maloletému upravená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 10.11.2009. Konštatoval, že matka maloletého je rozvedená, býva s troma maloletými deťmi v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, dosahuje čistý mesačný príjem 553,60 Eur mesačne, vrátane daňového bonusu a privyrába si ako T. v Z. jej pravidelná mesačná odmena je 7 Eur a poberá rodinné prídavky na tri maloleté deti, spolu 67,62 Eur. Maloletý je vo veku X rokov, navštevuje materskú školu, s čím má matka výdavky v sume 345,48 Eur. Otec býva v 2-izbovom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, je samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho priemerný čistý mesačný príjem podľa daňových priznaní bol v roku 2010 v sume 388 Eur, v roku 2011 v sume 333,62 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť v sume 60 Eur mesačne. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 3 roky. Zmenili sa aj zárobkové pomery rodičov, keď otec v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 192,57 Eur, v roku 2010 dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 748,51 Eur a v roku 2011 vo výške 673,42 Eur. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 360 Eur a toho času jej príjem predstavuje 560,61 Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní uviedol, že v roku 2010 a 2011 sa rozhodol uplatňovať si paušálne výdavky z podnikania vo výške 40 %, pretože mu to šetrí čas i peniaze a nemusí účtovať množstvo účteniek a platiť účtovníčku, a preto nemá povinnosť odkladať a evidovať si výdavky spojené s podnikaním. Žiadal preto, aby mu
boli uznané jeho výdavky súvisiace s podnikaním vo výške 40 %, s tým, že jeho čistý mesačný príjem za rok 2010 bol 388 Eur a za rok 2011 333,62 Eur, a preto určené výživné vo výške 70 Eur je vysoko nad jeho možnosti a schopnosti.
Matka maloletého vo vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že považuje za neuveriteľné, aby podnikateľ, ktorý pracuje celý deň na bagri, zarobil za mesiac len 333 Eur. Vyslovila názor, že určené výživné vo výške 70 Eur nie je vysoko nad jeho možnosti, nakoľko vykonáva celkovú rekonštrukciu svojho domu, čo zahŕňa nové poschodie a novú strechu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného správne a v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine. Podľa citovaného zákonného ustanovenia totiž súd môže dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Vychádza sa z toho, že výživné sa určuje vždy podľa pomerov, ktoré existujú v čase vydania rozhodnutia súdu o výživnom. Plynutím času však nastáva zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej na výžive (nárastom odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmeny typu školy, ktorú navštevuje), ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné (zmenou výšky príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím vyživovacej povinnosti, prípadne zmenou iných majetkových pomerov).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že v dôsledku plynutia času (od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky) nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá si nepochybne vyžiada novú úpravu, a to formou zvýšenia výživného.
Súd prvého stupňa sa zaoberal aj zmenou zárobkových pomerov na strane otca maloletého ako osoby, ktorá je povinná platiť výživné a zistil, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena ich zvýšením, keď v čase určovania výživného, keď otec bol zaviazaný platiť 40 Eur, dosahoval príjem vo výške 192,57 Eur. V ďalších rokoch sa príjem otca zvyšoval tak, že dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 748 Eur v roku 2010 a v roku 2011 673 Eur.
V súvislosti so skúmaním zárobkových, osobných a majetkových pomerov, ako aj schopnosť rodiča platiť výživné (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) nie je významné len matematické vyjadrenie príjmu podľa daňového priznania, s odpočítaním zákonných položiek, ako sa toho vo svojom odvolaní domáha otec maloletého dieťaťa. V každom prípade je potrebné prihliadať aj na možnosti a schopnosti rodiča.
V prejednávanej veci bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa je práceschopný podnikateľ, ktorý pravidelne vykonáva zemné práce. Je vlastníkom rodinného domu, na ktorom vykonáva značné rekonštrukcie. Prihliadať na čistý mesačný príjem, vo výške, ako to navrhuje otec dieťaťa, t.j. 338 Eur mesačne, nie je reálne ani vzhľadom na mesačnú splátku úveru, ktorú podľa údajov samotného otca spláca vo výške 220 Eur mesačne. Výživné, ktoré podľa pôvodného rozhodnutia z roku 2009 mal otec platiť na maloletého vo výške 40 Eur mesačne, je blízke minimálnemu výživnému, ktoré v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine musí platiť každý rodič bez ohľadu na to, či vôbec dosahuje akýkoľvek príjem.
Súd prvého stupňa tak správne vyhodnotil predpoklady pre zvýšenie výživného a zároveň aj schopnosti a možnosti otca maloletého, a preto bol jeho rozsudok odvolacím súdom potvrdený.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é