Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/54/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Mgr. C. D., nar. X. C. XXXX, bytom E., L. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., 927 01 Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36868817, proti žalovanej: ZŠ Jána Hollého, ul. Hollého 48, Šaľa, IČO: 31872026, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o., 927 01 Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36866296, o zaplatenie 8.262,24 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 14. januára 2013 č. k. - 81 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej, a to jej splnomocnenkyni, náhradu trov prvostupňového konania v sume 998,99 eur, a to v splátkach po 85 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že omeškanie so splnením i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobkyňou za súhlasu žalovanej podľa ( č. v znení neskorších zmien a doplnení). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 1.126,14 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej do 3 dní. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. prvej vety a vecne záverom o zavinení zastavenia konania žalobkyňou a trovami žalovanej na právnej službe a súvisiacich náhradách advokáta v sumách uvedených v odôvodnení (ktorým sa inak súd prvého stupňa plne stotožnil s vyčíslením náhrady splnomocnenkyne žalovanej).

Proti tomuto uzneseniu len v časti trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zmeniť rozhodnutím podľa zákonného pravidla (tak, že žiaden z účastníkom by nemal mať právo na náhradu trov konania), resp. pre prípad nevzhliadnutia odvolacím súdom dôvodov pre takýto postup, nepriznaním práva na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej podľa ustanovení . Dôvodila, že predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia obsahuje aj uplatnenie práva na náhradu trov právnych úkonov, ktoré podľa názoru žalobkyne neboli účelné a súd ich v priebehu konania nepožadoval, a to obe písomné vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej v konaní, ktorých obsahom bolo výlučne konštatovanie, aby odvolací súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, preto tieto úkony žalobkyňa nepovažuje za účelné na bránenie práva, z ktorého dôvodu jej ich náhrada nemá byť uložená. Žalobkyňa mala za to, že žaloba bola podaná dôvodne a zákonným spôsobom sa domáhala svojho nároku z pracovného pomeru, z ktorého dôvodu súd nesprávne aplikoval ustanovenie Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a na ustanovenie , na charakter sporu, uplatnený v súvislosti so skončením pracovného pomeru, ktorý jej zakladal jediný zdroj príjmov a na to, že pri uplatnení svojho práva bola (žalobkyňa) vždy procesne disciplinovaná,

pričom predmetné uplatnenie nároku je oslobodené aj od platenia súdneho poplatku (práve s ohľadom na charakter sporu). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa nej spočívajú na strane žalobkyne samotnej, nakoľko v roku 2010 ovdovela a je samoživiteľkou a živiteľkou svojho syna R. D., ktorý je študentom vysokej školy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v rozhodnutí v uvedenej výške za rozporné so zákonom a taktiež s dobrými mravmi.

Žalovaná navrhla uznesenie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, považujúc všetky poskytnuté úkony právnych služieb za účelne vynaložené ako súčasť práva žalovanej na obhajobu. Poukázala na skutočnosť, že písomné vyjadrenie z 2. decembra 2010 bolo žalovanou realizované na výzvu súdu po podaní žaloby ako základná procesná obrana žalovanej. Obsahom tohto vyjadrenia nebolo konštatovanie rozhodnutia odvolacieho súdu v predmete konania o určenie neplatnosti výpovede, ale práve naopak, obsahom vyjadrenia boli hmotnoprávne a procesné argumenty v merite veci o náhradu mzdy, pričom žalovaná dôvodila, že žaloba bez ohľadu na výsledok konania o určenie neplatnosti výpovede je nedôvodná, toto vyjadrenie bolo hmotnoprávne a procesne nepochybne účelné ako úkon právnej služby. Žalovaná rovnako ako žalobkyňa žiadala o prerušenie konania a to práve v tomto svojom vyjadrení (z 2. decembra 2010). Samotná skutočnosť, že žalobkyňa je vdova, nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, keď napr. ako vdova mohla v dedičskom konaní nadobudnúť majetok a iné.

Odvolací súd prejednal podľa vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti trov konania a to podľa bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samú a ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že i keď si súd prvého stupňa otázku zaťaženia práve odvolateľky tzv. náhradovou povinnosťou vyriešil správne, pri výpočte výšky náhrady prisúdenej žalovanej sa dopustil dvoch pochybení, pre ktoré bolo treba napriek prevažnej nedôvodnosti odvolania uznesenie v napadnutej časti zmeniť.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Okrem ustanovenia prvá veta (citovaného už napádaným uznesením) je tu i odsek 1 písm. c/ rovnakého ustanovenia, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Takéto (odvolacím súdom citované) ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu jeho trov (rozumej trov konania vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či len čiastočne, resp. žalobu celkom zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I táto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách ustanovenia citovaného okresným súdom) tak najmä predpokladá vznik trov majúcich sa nahradiť aspoň na jednej strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu, pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide inak práve o taký prípad).

Niet žiadneho dôvodu polemizovať s tým záverom súdu prvého stupňa, že prvá veta ust. (použitá aj pri rozhodovaní napádaným uznesením v prejednávanej veci) so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom konaní navrhovateľ (v sporovom konaní, o aké išlo aj v tejto konkrétnej veci inak žalobca) nesúci spravidla vinu ako na zastavení konania pre späťvzatie žaloby, tak i na zastavení konania z väčšiny iných dôvodov (napr. tiež pre prekážku konania spočívajúcu

v nasmerovaní žaloby proti osobe bez spôsobilosti byť účastníkom konania, v nedostatku právomoci súdu či v existencii prekážky skôr začatého konania o tej istej veci alebo veci už právoplatne rozsúdenej, v tejto súv. por. i , , a ).

Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa vety druhej však je 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a . také správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, ktoré donucuje žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

Pri nazeraní na okolnosti prípadu v prejednávanej veci potom i podľa názoru odvolacieho súdu tu nešlo o prípad potreby postupu podľa pravidla ( ), pretože trovy konania (s potenciálnou alebo i reálnou požiadavkou na ich náhradu) vznikli obom stranám sporu a ani o prípad tzv. náhradovej povinnosti žalovaných pre donútenie nimi žalobcu vziať dôvodne podanú žalobu späť. Za takéto donútenie totiž zásadne možno považovať len dobrovoľné splnenie žalobou vyžadovanej povinnosti a o ten prípad tu nešlo (i odhliadajúc od faktoru dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby).

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Uplatnenie tzv. moderačného oprávnenia súdu (vo vzťahu k priznaniu požadovanej náhrady trov konania alebo jej časti) zákon konštruuje len ako výnimku z pravidla, podmienenú existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa ( veta prvá ) s len príkladmým výpočtom, čo takýmto dôvodom môže (resp. pri záujme na absolútnej presnosti naopak by nemalo) byť (tu por. predovšetkým použitie výrazu „najmä“ v druhej vete ).

Žalobkyňa voči žalovanej najprv uplatnila v súvisiacom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. len jeden tzv. základný nárok (s požiadavkou iba na určenie neplatnosti výpovede bez toho, aby takáto požiadavka bola sprevádzaná i možnou - súbežne uplatniteľnou - požiadavkou na náhradu mzdy či iné peňažné nároky). V takomto prípade tak jednak šlo o dostatočnú uvážlivosť (uplatnením len tzv. statusového nároku bol vytvorený priestor pre to, aby v prípade úspechu žaloby mohlo dôjsť k usporiadaniu prípadných iných nárokov dohodou účastníčok) a popri tom aj o situáciu, v ktorej žalobkyňa urobila konanie tak hospodárnym, ako to len bolo možné (uplatniť menej než jeden nárok znamená ho neuplatniť a také uplatnenie i pre neoceniteľnosť nároku so sebou nesie následok vzniku najnižších trov - najmä tých na právnej službe, keďže poplatková povinnosť tu pre osobné oslobodenie žalujúcej strany sporu môže vzniknúť len osobe, voči ktorej požiadavka smeruje a aj to iba pri úspechu žaloby, v uvedenej súv. pre prípad záujmu por. i ust. vety prvej a v znení neskorších zmien a doplnení). Následne však v prejednávanej veci, teda v konaní, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. žalobou zo dňa 5. októbra 2010, doručenou súdu dňa 18. októbra 2010, uplatnila aj požiadavku na náhradu mzdy, súc zrejme posmelená vyhovujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci vedenej pod sp. zn. , vydaným Okresným súdom Galanta 10. mája 2010, avšak za situácie kedy ešte nehrozilo premlčanie jej nároku na náhradu mzdy.

Povahu uplatneného nároku ako nároku existenčnej povahy, za situácie praktickej odkázanosti účastníka pracovnoprávneho vzťahu majúceho pochybnosti o platnosti skončenia takého vzťahu či dokonca presvedčeného o neplatnosti úkonu druhej strany vzťahu (smerujúceho k takémuto skončeniu) ako na príjem poberaný za existencie vzťahu, tak i na urobenie všetkého, aby mu takýto príjem ostal zachovaný je okolnosťou, ktorú pri rozhodovaní, či sa neúspešnému zamestnancovi (z povahy veci slabšej strane pracovnoprávneho vzťahu) náhradová povinnosť uloží alebo nie treba zohľadniť, treba však vziať do úvahy aj skutočnosť, že prvé čiastkové premlčanie nároku žalobkyne hrozilo až v máji

2012 t. j. po vykonaní všetkých úkonov splnomocnenkyne žalovanej, za ktoré žalovanej bola priznaná náhrada trov konania.

Nemožno prisvedčiť tvrdeniam odvolateľky o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia z dôvodu ich nepožadovania zo strany súdu, nakoľko prvé 2 úkony splnomocnenkyne žalovanej (prevzatie a príprava veci, písomné vyjadrenie zo dňa 2. decembra 2010) boli reakciou na výzvu súdu z 19. novembra 2010 (viď č. l. 7 spisu), aby sa žalovaná vyjadrila k žalobe. Rovnako na pojednávanie 23. septembra 2011 bola splnomocnenkyňa žalovanej predvolaná zo strany súdu. Písomné vyjadrenie žalovanej zo 14. apríla 2011, doručené súdu 15. apríla 2011, ktoré nebolo zo strany súdu vyžiadané, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa považoval za účelný úkon, nakoľko ním žalovaná oznámila skutočnosť dôležitú a zásadnú pre rozhodnutie vo veci samej a tiež sa vyjadrila k otázke rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade meritórneho rozhodnutia i pre prípad späťvzatia žaloby a rozhodovania súdu bez nariadenia pojednávania, a to všetko za situácie keď žalobkyňa zaujala postoj vo vzniknutej situácii až v podaní z 25. júla 2011, t. j. viac ako 3 mesiace po rozhodnutí odvolacieho súdu v súvisiacej veci.

Čo sa týka žalobkyňou tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich podľa žalobkyne v tom, že v roku 2010 ovdovela a je samoživiteľkou a živiteľkou svojho syna R. D., študenta vysokej školy, vzhľadom na k čomu považuje žalobkyňa priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v napádanom rozhodnutí za rozporné so zákonom a taktiež s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa podala žalobu voči právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, a preto odvolací súd nepovažuje za správne preniesť výdavky spojené s vedením sporu (v ktorom bola procesne neúspešná žalobkyňa) na žalovanú, ktorá zo všeobecne známych dôvodov taktiež neoplýva dostatkom finančných prostriedkov na svoju prevádzku, ktorú by prenesenie výdavkov spojených s vedením sporu na žalovanú ohrozilo. Možno tiež prisvedčiť námietke žalovanej, že žalobkyňa neuviedla aké sú jej zárobkové a majetkové pomery, napr. či v dedičskom konaní po nebohom manželovi nezískala majetok.

Ak potom nebol dôvod považovať prípad v prejednávanej veci za hodný osobitného zreteľa, muselo to viesť k záveru, že uloženie tzv. náhradovej povinnosti žalobkyni bolo správnym.

Čo však už správnym nebolo, bola výška náhrady prisúdenej žalovanej, keď úkony právnej služby splnomocnenkyne žalovanej (1. prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej, vrátane prvej porady, 2. vyjadrenie k žalobe z 2. decembra 2010, 3. vyjadrenie zo 14. apríla 2011, 4. zastupovanie na pojednávaní 23. septembra 2011) boli ocenené správne splnomocnenkyňou žalovanej sumou 771,36 eur (3 x 237,34 eur, 1 x 59,34 eur), režijné paušály taktiež správne sumou 29,24 eur (2 x 7,21 eur, 2 x 7,41 eur), náhrada za stratu času správne sumou 24,70 eur (12,35 eur x 2 polhodiny), náhrada cestovných výdavkov však bola uplatnená vo výške 7,26 eur, hoci správne prislúcha iba v sume 7,19 eur (26 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba 7 l/100 km, cena paliva 1,334 eur), keďže priemerná cena pohonných hmôt v septembri 2011 (podľa údajov doložených samotnou žalovanou bola 1,334 eur a nie ako uplatnila žalovaná 1,375 eur). Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 832,49 eur (771,36+29,24+24,70+7,19) a po správnom zvýšení odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty v sume 166,50 eur (o správnu sadzbu dane z pridanej hodnoty t. j. 20%) podľa vyhl. č. v znení neskorších zmien a doplnení, predstavovala celková náhrada trov právneho zastúpenia a pre neexistenciu iných trov aj výsledná nárokovateľná náhrada trov konania sumu 998,99 eur.

Odvolací súd využil úpravu z ust. , teda povolenie osobe z rozhodnutia povinnej výhody plnenia v dlhšej než zákonnej lehote 3 dní a to konkrétne s poskytnutím výhody splátok (toto samozrejme v takom rozsahu, ktorý čas celkového splnenia uloženej povinnosti neoddiali na príliš dlhý čas). Odvolací súd považoval za sumu mesačnej splátky, neohrozujúcu elementárne potreby žalobkyne sumu 85 eur, zabezpečujúcu splnenie celej povinnosti do 12 mesiacov (jedného roka) od započatia s jej plnením (998,99 eur po rozdelení na 12 mesiacov by bolo presne 83,24 eur), čas splatnosti splátky v bežnom mesiaci určil 25. dňom (zohľadňujúcim všetky mu známe termíny splatností príjmov i náhrad za ne) a počiatok splatnosti na prvý mesiac nasledujúci po právoplatnosti svojho uznesenia (pre vylúčenie nezrovnalostí, ak by k takejto právoplatnosti mohlo dôjsť až po 25. dni).

Vedený vyššie uvedenými úvahami preto odvolací súd podľa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom prevažný úspech v rozsahu 77,4% zaznamenala žalovaná (úspech 88,70% - neúspech 11,30% = 77,40%), ktorej vzniklo podľa a aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však pri možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bez pojednávania je zákonnou podmienkou postupu podľa (čiže vyzývania na vyčíslenie náhrady súdom) návrh na priznanie náhrady a ten tu (zo strany žalovanej prevažne úspešnej v odvolacom konaní) nebol a zo spisu nevyplývali žiadne trovy žalovanej v odvolacom konaní (s výnimkou trov právneho zastúpenia), o trovách odvolacieho konania bolo možné rozhodnúť len nepriznaním žalovanej žiadnej náhrady.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosť ním uložená nebude plnená dobrovoľne, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.