Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-41-2013.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporkyni P. Š., A.. XX. X. XXXX, S. W. F., E. XXXX/X, S..Č.. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Danou Lednickou, tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení - MT GSM 904836380 SIM karta č. 8942102130010075403 zo dňa 14.12.2006 pod bodom 3 v časti: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod.3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod. 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná n e p l a t n á.
Súd návrh o z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 248,95 € spolu s 9 % - tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od 28.12.2009 do zaplatenia. Uviedol, že odporkyňa s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s. uzatvorila dňa 14.12.2006 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporkyni, za čo sa odporkyňa zaviazala platiť riadne a včas poplatky v zmysle cenníka. Právny predchodca navrhovateľa odporkyni vystavil faktúru č. 7911351560 zo dna 8.12.2009 na sumu 248,95 €, ktorú však odporkyňa neuhradila, a preto navrhovateľ žiadal, aby ho k tejto povinnosti zaviazal súd.
Vec bola prejednaná podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti odporkyne a jej opatrovníčky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom zmluvy o pripojení zo dňa 14.12.2006, Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.12.2006, Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, faktúrou č. 7911351560 zo dna 8.12.2009 na sumu 248,95 €, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 a zistil nasledovné:
Odporkyňa uzatvorila dňa 14.12.2006 s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (predtým T-Mobile Slovensko, a.s.) Zmluvu o pripojení a Dodatok k zmluve o pripojení - SIM karta č. 8942102130010075403, na základe ktorej navrhovateľ aktivoval odporkyni program služieb Vianočné hovory nekonečno a odpredal mobilný telefón značky Sony Ericsson K510i za maximálnu kúpnu cenu 1,- Sk /0,03 Eur/.
V Dodatku zo dňa 14.12.2006 sa odporkyňa zaviazala užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o vypojenie z prevádzky, ani sa nedopustiť konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. Pre prípad porušenia povinností si účastníci dojednali v dodatku zmluvnú pokutu vo výške 7500,- Sk /248,95 Eur/.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrou č. č. 7911351560 zo dna 8.12.2009 splatnou 27.12.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 bola pohľadávka spoločnosti Slovak, Telekom, a.s. voči odporcovi postúpená spoločnosti BL Telecom debt, s.r.o., teda navrhovateľovi.
V písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2013 navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telefón za kúpnu cenu 1 Sk/0,03 Eur, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 165,64 Eur. Odporkyňa nebola postihnutá zmluvnou pokutou len z dôvodu, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, z ktorého dôvodu bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, avšak týmto porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti by postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu reparačnú. Účelom zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, keďže navrhovateľovi vznikla škoda v sume rozdielu medzi plnou cenu mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Ďalej plní funkciu preventívnu, aby sa zabránilo zneužívaniu kúpy mobilného telefónu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Zmluvná pokuta tak musí byť vyššia ako skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením by získal a nič nestratil. Navrhovateľ mal za to, že otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať s ohľadom na skutočnosť, že táto je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporkyňa načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Ďalej uviedol, že odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. Odporkyňa mala možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo s jeho kúpou, mala výber, aký mobilný akciový telefón kúpi a aká bude dotácia zo strany navrhovateľa. Výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. Navrhovateľ poukázal na § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého sa považuje „za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov...“ a ktoré ustanovenie možno primerane aplikovať aj pre prípady poskytovania mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko aj toto mobilné zariadenie je financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa vráti navrhovateľovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporkyne. Ďalej žiadal, aby súd vzal do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni mobilný telefóny za cenu 1 Eur, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 165,64 Eur. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur nemôže byť neprimerane vysoká.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. / prechodné ustanovenia/ Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa čl. 4 Dodatku k vyššie označenej zmluve o pripojení zo dňa 22.7.2008 sa účastník zaväzuje v prípade porušenia zmluvných povinností / najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode l písm. b/ alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok/ a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. l tohto dodatku. V tabuľke č. 1 bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty 7500.-Sk/ 248,95 Eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení v znení dodatku podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z.. Na základe zmluvy o pripojení a dodatku k nemu sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné služby v dojednanom rozsahu a odporkyňa sa zaviazala platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka, určené pre zvolený užívací program.
Súd považoval návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur a ročného úroku z omeškania, za nedôvodný.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je („fyzická osoba“ znenie účinné od 1.11.2008) osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2, 4 písm. k/ a ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Je nepochybné, že v danom prípade má zmluva o pripojení v spojení s dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa obsah zmluvy, dodatku a obchodných podmienok a teda aj dojednanie (dodatok) o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Navrhovateľ poskytol odporkyni služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 153 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Zmluvná pokuta je inštitútom, ktorý plní úlohu paušalizovanej náhrady škody. Jej výška nie zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade navrhovateľ zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilných telefónu odporkyni za akciovú, zníženú cenu. Súd pri skúmaní zmluvnej pokuty prihliadol k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. V prípade mobilného telefónu Sony Ericsom K510i akciová cena predstavovala sumu 0,03 EUR (1,- Sk), pričom zmluvná pokuta bola uvedená v dodatku vo výške 7.500,- Sk (248,95 EUR). V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná vo všetkých predmetných zmluvách považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Rovnako je neakceptovateľné slovné spojenie uvádzané v dodatku k zmluve o pripojení v čl. 3 v časti - v prípade porušenia zmluvných povinností účastníka /najmä hociktorej povinnosti.../, vyvolávajúce neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a výška zmluvnej pokuty nie je stanovená tak, aby zohľadnila intenzitu porušenia povinností. Nie je pritom právne významné, či aj dôjde reálne k porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná podmienka, ale dôležité je, či objektívne zmluvná podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Súd mal za to, že v danom prípade by bolo neefektívne moderovať zmluvnú pokutu. Zo súdnej praxe je známe, že vo viacerých prípadoch došlo k zníženiu zmluvnej pokuty súdom a navrhovateľ ich naďalej používa v nezmenenej výške. Značné množstvo spotrebiteľov nepodá odpor proti platobnému rozkazu a vec sa v takom prípade končí bez moderácie zmluvnej pokuty. Zároveň mal súd za to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Osobitné normy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Je nutné preto rešpektovať zásadu špeciálnej osobitnej normy na ochranu spotrebiteľa. Súd mal za potrebné poukázať na skutočnosť, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 153 ods.3 O.s.p. vyhlásil zmluvnú podmienku v dodatku týkajúcu sa zmluvných pokút za neprijateľnú a keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. Navrhovateľ i odporca boli úspešní v podstate každý v polovici, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.