Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/389/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej G. X. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko v Gelnici, Hlavná č. 1, Gelnica, dieťaťa rodičov: X. G.D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. č. XXX a E. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na U. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Ivanom Hricom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na ulici Ing. Kožucha č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.6.2012 č.k. -48 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 28.6.2012 č.k. -48 zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.8.2009 č.k. -14 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú G. X. nar. X.X.XXXX z 90 € mesačne na 120 € mesačne od 1.9.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 270 € za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 25 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na ust. a nasl. a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol a uložil matke povinnosť uhradiť otcovi trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia alebo zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k trvalej a podstatnej zmene pomerov u maloletej G. od 1.9.2011 nástupom do 1. ročníka základnej školy uviedol, že v súvislosti s touto zmenou pomerov u svojej dcéry neostal nečinní a prispel na jej náklady spojené s nástupom na povinnú školskú dochádzku a kúpil jej školské pomôcky v hodnote 35 €. Taktiež prispel matke dieťaťa 1.000 € v rámci mimosúdneho vyrovnania, pričom matka v rámci vykonaného dokazovania riadne nezdôvodnila, ako a na aký účel použila tieto prostriedky. Konštatoval, že túto sumu vyplatil dúfajúc, že bude použitá aj na uspokojenie potrieb maloletej dcéry. Konštatoval, že užíva 2-izbový priemerne zariadený byt, čo nie je možné považovať za nadštandardné bývanie. Poukázal na to, že spláca hypotekárny úver 450.000,- Sk, ktorý

zobral za trvania partnerského zväzku s matkou dieťaťa za účelom kúpy bytu, v ktorom bývali spoločne do doby odchodu matky zo spoločnej domácnosti. Nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov a rekonštrukcia bytu bola nevyhnutná, bol nútený zobrať úver, ktorý spláca po 98,43 € mesačne. Zdôraznil, že k týmto skutočnostiam došlo počas partnerského vzťahu s matkou dieťaťa a teda nie svojvoľne a bez účelu. Jeho mesačný príjem predstavuje priemerne 615,08 € a po odčítaní nevyhnutných nákladov mu na živobytie ostáva priemerne 112,67 €. V tejto súvislosti uviedol, že súd pri určovaní výšky výživného pokladal za rozhodujúci príjem 684,92 €, čo bol jeho príjem podľa ročného zúčtovania, avšak zvýšený o vyplatený mimoriadny jednorazový bonus za 10 odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Faktom je, že v súčasnosti (v čase rozhodnutia vo veci) jeho riadny príjem predstavuje len 615,08 € mesačne. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to predloženie výplatných pások za rok 2012, ktoré by potvrdili, že jeho skutočný príjem je nižší o cca 70 € oproti tomu, z akých podkladov vychádzal súd. Zvýšil sa jeho príjem len o 3,33 €, čo s prihliadnutím na vzrastajúci vývoj životných nákladov možno považovať za irelevantné. Vyjadril presvedčenie, že zmena vo výške príjmu o 3,33 € nepredstavuje podstatnú zmenu v jeho pomeroch, ktorá by mohla zakladať nárok matky na zvýšenie výživného. S poukazom na tieto skutočnosti vyjadril názor, že neúplne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa malo vplyv na jeho rozhodnutie vo veci. Má za to, že súčasné výživné 90 € vyplácané v zmysle rodičovskej dohody uzavretej s matkou 5.8.2009 je dostačujúce.

Matka vo vyjadrení konštatovala, že konajúci súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Vyplatenie sumy 1.000 € nijako nesúviselo s vyživovacou povinnosťou otca voči dcére, pretože predmetom konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. bol záväzok, ktorý mal otec voči nej z titulu bezdôvodného obohatenia a nie je prípustné, aby si otec započítaval splácanie svojho záväzku s vyživovacou povinnosťou voči dcére. Otec tento dlh vyrovnal s pomocou bezúročnej pôžičky od svojej matky, ktorú mohol rozložiť na pre neho prijateľný splátkový kalendár. Trvala na tom, že bývanie otca je nadštandardné, s čím súvisia aj splátky hypotekárneho a spotrebného úveru. Otec priznáva, že toto bývanie si zabezpečili spolu pre potreby rodiny, ktorú v súčasnosti nemá, keďže žije sám a výdavky na bývanie by mal prispôsobiť svojím potrebám a finančným možnostiam, pretože nemôžu byť na ťarchu jeho dcéry. Súd mal výšku príjmov otca dostatočne preukázanú, sám uviedol, že mu bol vyplatený mimoriadny jednorazový bonus, ktorý logicky zvýšil jeho priemernú mesačnú mzdu, prečo by sa na tento príjem nemalo prihliadať. V tejto súvislosti poukázala na to, že ani z tohto príjmu otec nijako neprispel nad rámec výživného na potreby svojej dcéry. Otec mal snahu sa svojej vyživovacej povinnosti zbavovať všeobecným poukazom na svoje zlé majetkové pomery, súd však správne zohľadnil, že preukázateľne došlo k zvýšeniu jeho príjmov a je zrejmé, že niekoľko položiek z jeho výdavkov by bolo možné upraviť a zredukovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla prvostupňový rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a účastníkom nepriznať náhradu trov odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že matka dieťaťa žije v novom vzťahu so Š. F. a majú spoločnú dcéru G. nar. XX.X.XXXX. Celková starostlivosť o obe maloleté deti je na požadovanej úrovni. Maloletá G. v septembri 2011 nastúpila do 1. ročníka Základnej školy v Prakovciach, čím sa výrazne zvýšili výdavky na zabezpečenie jej základných potrieb, ktoré súvisia so zakúpením pomôcok do školy, zošitov, obalov, farbičiek, prezuviek, športového oblečenia, aktovky, hygienických potrieb a podobne. Matka uhrádza poplatok za predplatné časopisu a poplatok za ZRPŠ. Maloletá G. je šikovné a bystré dievčatko. Okrem školských povinností stíha aj krúžky, a to odbor tanečný a výtvarný, za ktoré sa uhrádzajú poplatky. Dieťa má zdravotné problémy súvisiace s imunitou a bronchitídou, čiže aj táto skutočnosť rodinu finančne zaťažuje, nakoľko navštevujú odborných lekárov mimo miesta bydliska. Otec sa s dcérou príležitostne kontaktuje. Zvýšenie výživného je v záujme maloletej G. a vzhľadom k tomu sa ako kolízny opatrovník dieťaťa priklonil k rozhodnutiu prvostupňového súdu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie, pretože u maloletej G. nástupom do 1. ročníka došlo k zvýšeniu nevyhnutných nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa a sú opodstatnené dôvody pre zvýšenie výživného. Matka sa aj svojou osobnou prácou podieľa na výchove a starostlivosti o svoje maloleté dieťa, zdieľa s dcérou všetky starosti a radosti a preto je zrejmé, že ani nepočíta všetky výdavky, ktoré denne vynakladá pre

svoju dcéru. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov u maloletej G. a preto rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a v záujme dieťaťa.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 120 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej G. preukázané v rozhodnom období, ako aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od posledného rozhodnutia o výživnom 5.8.2009 (Okresný súd Spišská Nová Ves sp.zn. ) ubehla ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. ku dňu určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti otca (1.9.2011) doba dvoch rokov, počas ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb maloletej G., ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola v predškolskom veku, výrazne zvýšil v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, ale najmä nadobudnutím veku pre začiatok povinnej školskej dochádzky, preto za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v súčasnosti a porovnaní s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je takmer totožný, rozhodne možno považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov v súlade s ust. Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto odvolací súd nemohol považovať úverové zaťaženie otca za nevyhnutné výdavky vo vzťahu k výdavkom matky zabezpečujúcim základné potreby dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojej maloletej dcére formou zvýšeného výživného (zvýšenie výživného na jeden deň predstavuje zvýšenie o 1 €), čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám maloletej G., ale vychádzajúc z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie. Výživné 120 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej dcéry na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj tým, že sa o maloletú dcéru osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, ktorým je rodičovský príspevok 194,70 €. Vo vzťahu k priemernému čistému príjmu otca, výšku ktorého

namietal v odvolaní je potrebné poukázať na to, že pri zisťovaní príjmu rodiča je potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa aj zistil z odpisov mzdových listov otca za obdobie od 1.2.2011 do 31.1.2012 a priemerný čistý príjem tvoria aj jednorazové odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy z iných zdrojov bez ohľadu na to, či ide o jednorazové alebo opakujúce sa príjmy. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá aj príjmu, ktorý otec deklaruje vo svojom odvolaní a so zreteľom na tento príjem možno od neho spravodlivo žiadať, aby formou výživného zabezpečil svojej dcére životnú úroveň v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pre zmenu rozhodnutia o výživnom postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného, dospel k záveru, že so zreteľom na odôvodnené potreby maloletej G. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj v súvislosti s jej vekom, rastom a školskou dochádzkou, ktoré sa nepochybne zvýšili, je odôvodnená zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom aj za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v súčasnosti a porovnaný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je takmer totožný. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci a ani vyžiadanie opisov mzdových listov otca v súlade s jeho odvolacím návrhom by nebolo spôsobilé privodiť priaznivejší výsledok konania pre otca, ako to vyplýva z vyššie uvedenej úvahy. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol, keď nepriznal účastníkom náhradu trov konania a pochybenie, že tento výrok neodôvodnil, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie, resp. pri absolútnej zásade vyplývajúcej z ust. je bez právneho významu. Odvolací súd v súlade s ust. nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania a dodáva, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Bez návrhu môže súd začať konanie predovšetkým vo veciach starostlivosti o maloletých a tiež ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon ( ). Vo vzťahu k trovám konania nezáleží, či konanie bolo začaté na návrh účastníka alebo bolo začaté ex offo vydaním uznesenia o začatí konania bez návrhu ( ), stačí, že ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu. Vo všetkých týchto konaniach platí pre rozhodovanie o náhrade trov konania zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zásada platí absolútne, čo znamená, že v týchto konaniach nie je možné aplikovať žiadne z ustanovení o náhrade trov konania zakotvených v a .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.