Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-392-2012.pdf
PDF · 76.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/392/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci E. R. nar. XX.X.S. bývajúcej v L. na Q. ul. č. XX dieťa rodičov Q. R. nar. XX.X.S. bývajúcej v L. na Q. ul. č. XX a B.. B. R. nar. XX.XX.S. bývajúceho v L. na Q. ul. č. XX zastúpeného Mgr. Marcelou Chlebovičovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 28 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní E. proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.6.2012 č.k. 43P/26/2012-81 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie plnoletá dcéra E. s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na 180 Eur mesačne, pretože to odôvodňujú jej potreby. Poukázala na to, že nemá príjem a pripravuje sa na budúce povolanie. Namietala, že súd nebral do úvahy, že je ťažko zdravotne postihnutá, čo jej bráni v tom, aby si našla brigádu a pomohla matke preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu. Uviedla, že je v predmaturitnom ročníku a zvyšujú sa jej najmä náklady súvisiace so stužkovou slávnosťou. Poznamenala, že jej matka neprišla zavinene o zamestnanie, ale pre zdravotné problémy, ktoré jej neumožňujú nájsť si prácu. Poukázala na to, že s matkou majú príjem len 400 Eur mesačne, kým otec žije sám z výsluhového dôchodku v rozsahu 700 Eur mesačne a príjmu z dohody z troch zamestnaní.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že E. bola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a napriek tomu nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že u nej došlo ku takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala zvýšenie výživného. Poznamenal, že odvolací súd je viazaný dôvodmi, ale aj rozsahom odvolania a konštatoval, že odvolateľkou predložené dôkazy nie je možné považovať za také, ktoré by bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Konštatoval, že E., ani jej matka nepreukázali, že dôvodom skončenia pracovného pomeru matky boli jej zdravotné problémy. Poprel tvrdenia odvolateľky, že žije sám z výsluhového dôchodku 700 Eur mesačne a z dohôd z troch zamestnaní a dodal, že už nepracuje pre spoločnosť F. F., pretože s ním nepredĺžila zmluvu a ani pre spoločnosť K. E. G. s.r.o. zo zdravotných dôvodov. Dodal, že je v nepriaznivej finančnej situácii do tej ho dostali navrhovateľky, pretože ešte za trvania manželstva čerpali rôzne úvery, ktoré doteraz spláca.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu (písmeno a/), ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písmeno b/), ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 (písmeno c/), alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (písmeno d/).
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov E. opodstatňujúcej zvýšenie výživného, pretože súd už v čase predchádzajúcej úpravy výživného zohľadnil jej výdavky súvisiace so štúdiom na gymnáziu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov u dieťaťa dochádza spravidla po prechode na iný stupeň vzdelávania, t.j. zo základnej na strednú školu a zo strednej na vysokú školu alebo v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, mimoriadneho zvýšenia príjmu povinného rodiča a pod., ale v tomto prípade okolnosti takéhoto charakteru preukázané neboli. Odvolací súd však neprihliadal na tú časť odvolacích námietok E., v ktorých vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal a vôbec nezohľadnil jej zdravotný problém, pretože nejde o konanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p. (odvolateľka 19.6.2012 nadobudla plnoletosť), a nebola splnená ani jedna z podmienok upravených v § 205a ods. 1 O.s.p.. Odvolateľka totiž v odvolaní nevytýkala podmienky konania, vecnú príslušnosť súdu, vylúčenie sudcu (prísediaceho) alebo obsadenie súdu (písmeno a/), neoznačila také dôkazy, ktorými by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písmeno b/), z obsahu spisu nevyplýva, že nebola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 (písmeno c/), a dôkaz, že má zdravotný problém (strata nedominantnej hornej končatiny v predlaktí) mohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (písmeno d/). Posudkom o miere svojej funkčnej poruchy totiž disponovala už od roku 2002 a mohla sa o ňom zmieniť v priebehu celého konania o zvýšenie výživného, čo však nespravila, a neuviedla ani žiadne okolnosti, ktoré jej bránili v jeho označení alebo predložení do vydania uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré v predmetnom konaní nenastali. Odvolací súd
nepovažoval za kvalifikovanú zmenu pomerov ani skutočnosť, že matke E. sa znížil príjem o 60 Eur mesačne, pretože táto skutočnosť bola na druhej strane vyvážená poklesom príjmov otca, ktorému od poslednej úpravy výživného síce mierne vzrástol výsluhový dôchodok (o 14,86 Eur), ale prišiel o svoj vedľajší príjem v dôsledku organizačných zmien a preukázaných zdravotných problémov. Pretože zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov všetkých účastníkov konania a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, dospel aj odvolací súd k záveru, že v tomto prípade pomery účastníkov konania neodôvodňujú zvýšenie výživného nad rozsah 130 Eur určený predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.