Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-383-2011.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/383/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N. XXX/X, T., U. S.. O. J., O., T. XXX/X, R.. D. proti odporcovi CENTROGLOB, s.r.o., I. N. XX, J. - I. K., X.: XX XXX XXX, zastúpeného S.. F. J., O., I. XX, J., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. októbra 2011, č.k. 4C/112/2011-69, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,75 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu S.. F. J., O., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vylúčenia veci z exekúcie, konkrétne pohľadávky z faktúry č. XXXXXXX z exekúcie vedenej súdnym exekútorom S.. K.. O. A. N. EX 1877/2010 v prospech oprávneného odporcu - CENTROGLOB, s.r.o., proti povinnému SCHARG, s.r.o. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ je účastníkom v exekučnom konaní, v procesnom postavení oprávneného, ktoré sú vedené proti majetku spoločnosti SCHARG, s.r.o., X. XXX XXX, so sídlom N., V. K. XXXX/XX (od 06.08.2011 so sídlom spoločnosti R. A., I. R. N. X/X). V exekučnom konaní vedenom v prospech oprávneného - navrhovateľa - súdnym exekútorom K.. S. W. pod EX 490/2011 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných finančných pohľadávok, ktorý bol dňa 21.04.2011 doručený dlžníkovi povinného spoločnosti TERMOCONSTRUCT, s.r.o., I. C., N. č. XXXX/XX, X.: XX XXX XXX. Dlžníkov povinný oznámil súdnemu exekútorovi, že akceptuje príkaz na uhradenie splatných pohľadávok spoločnosti SCHARG s.r.o. na účet exekútora, ale pokiaľ ide o faktúru XXXXXXX táto bola vystavená na sumu 48.337,20 a po započítaní pôžičky poskytnutej spoločnosti SCHARG, s.r.o. nerozporuje sumu 33.337,20 Eur, ktorú uhradí v zmysle príkazu. Ďalej mal súd za preukázané zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že dlžník povinného, v rozpore s doručeným príkazom súdneho exekútora plnil na účet povinného a nie na účet súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu v prospech navrhovateľa. Účastníci konania tiež zhodne uviedli, že proti majetku spoločnosti SCHARG, s.r.o. je vedených niekoľko exekučných konaní, jeho majetok a účty sú blokované viacerými exekučnými príkazmi. V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal vylúčenia splatnej pohľadávky, ktorú eviduje spoločnosť SCHARG s.r.o. voči spoločnosti TERMOCONSTRUCT, s.r.o., vzniknutej na základe faktúry č. XXXXXXX z exekúcie vedenej súdnym exekútorom I.. A. pod EX 1877/2010. V závere vyslovil právny názor, že podľa ust. § 55 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Citované ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania a to, že predmetom exekúcie môže byť len majetok patriaci povinnému. Pokiaľ
sa v majetku povinného nachádzajú veci, ku ktorým nemá vlastnícke právo alebo nemá iný titul na ich držbu a užívanie, ale tieto sú vlastníctvom tretej osoby, táto je oprávnená domáhať sa ich vylúčenia z exekúcie. Ochranu však požívajú len veci (hnuteľné ako aj nehnuteľné), ale zákon v tejto súvislosti nepredpokladá, že z exekúcie (exekučného konania, ktorého účelom je speňaženie majetku povinného a následne uspokojenie oprávneného) bude vylúčená pohľadávka (právo), ale len vec, ako určitý majetkový statok. Bol toho názoru, že z exekúcie by mohli byť za určitých okolností vylúčené peňažné prostriedky, dostatočne konkretizované, a určité, bez ohľadu na to, na základe akého právneho dôvodu vznikla povinnosť dlžníka povinného tieto uhradiť v minulosti povinnému, pretože nie je podstatné, z akého právneho titulu vznikol nárok povinného voči dlžníkovi povinného, ale podstatný je fakt, že dlžník povinného svoj záväzok nespochybňoval, urobil jednostranné započítanie svojej pohľadávky voči povinnému a súhlasil s tým, že je povinný zaplatiť na účet súdneho exekútora sumu 33.370,20 Eur, ktorú dlhuje po lehote splatnosti spoločnosti SCHARG s.r.o. Pokiaľ povinný podľa § 108 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku stráca právo na vyplatenie pohľadávky svojho dlžníka dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie (v tomto prípade 21.04.2011), bolo plnenie poskytnuté dlžníkom povinného povinnému plnením v rozpore so zákonom a teda na strane povinného došlo k bezdôvodnému obohateniu a takéto plnenie sa nikdy nemohlo stať majetkom povinného tak, aby mohlo byť postihnuté v rámci exekúcie. Rovnako dlžník povinného nesplnil svoj záväzok, a nezanikol jeho dlh voči svojmu veriteľovi, pretože neplnil riadne, ale plnil v rozpore s exekučným príkazom, ktorým bol viazaný a vo vzťahu ku ktorému prejavil vôľu ho akceptovať. Aj tieto okolnosti podľa názoru súdu nasvedčujú tomu, že podaná žaloba na vylúčenie veci z exekúcie nie je správnym prostriedkom ochrany práva navrhovateľa a súd jej nemohol vyhovieť. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil postupom uvedeným v ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na argumenty navrhovateľa, ktoré spočívali v tom, že došlo k právoplatnému zákazu nakladania s prostriedkami týkajúcimi sa pohľadávky, ktorú mala spoločnosť SCHARG, s.r.o. ako povinná voči navrhovateľovi u spoločnosti TERMOCONSTRUCT, s.r.o. Pohľadávku spoločnosti SCHARG, s.r.o. voči spoločnosti TERMOCONSTRUCT, s.r.o. zistil súdny exekútor K.. S. W., ktorý prvý vydal dňa 08.04.2011 príkaz na začatie exekúcie v konaní Ex 491/11 a postihol tým peňažnú pohľadávku povinného z titulu neuhradenej faktúry č. XXXXXXX. Dňa 09.05.2011 bol súdnym exekútorom K.. S. W. vydaný exekučný príkaz, ktorým nepochybne vzniklo právo uspokojiť výlučne nárok oprávneného, čo znamená, že navrhovateľovi vzniklo v zmysle § 105 ods. 2 Exekučného poriadku právo na prikázanie pohľadávky dňom doručenia príkazu dlžníkovi povinného, ktoré zároveň vylučuje možnosť postihnutia jeho práva na uspokojenie sa z prikázanej pohľadávky iným veriteľom dlžníka. V zmysle § 110 ods. 1 Exekučného poriadku sa poradie pohľadávok spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Podotkol, že v deň, keď K.. S. W., súdny exekútor, vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, nebol nijakým iným exekútorom vydaný žiadny iný príkaz na zaistenie peňažnej pohľadávky. Vzhľadom na to navrhovateľovi prináleží právo na vec v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré nepripúšťa exekúciu postihnutím tejto veci inými veriteľmi dlžníka, navrhovateľ stále považuje excindačnú žalobu za jediný účinný prostriedok, ako sa reálne môže domôcť nápravy stavu, ktorý nastal. Vyslovil názor, že suma vyplývajúca z faktúry č. 2010038 je dostatočne konkrétna, určiteľná a z tohto dôvodu aj spôsobilá byť predmetom tomto konania. Zároveň podotkol, že v Exekučnom poriadku neexistuje žiadny iný spôsob, ktorým oprávnený môže účinnej zabrániť, aby tieto finančné prostriedky nepripadli ostatným exekútorom v exekučných konaniach, ktoré sú vedené proti spoločnosti SCHARG, s.r.o. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto navrhovateľ, spolu so I... W. vnímajú ako zjavne nespravodlivé.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva:
V exekúcii ide vlastne o donucovanie povinného na splnenie jeho povinností, pričom spôsoby donucovania sú stanovené zákonom a rovnako aj postup pri exekúcii. Ak postihuje exekúcia neprípustne vec tretej osoby, potom porušuje právo tejto osoby k veci preto, že zákon takýto spôsob donútenia nepripúšťa. Exekučný poriadok v ust. § 55 ods. 1 preto priznáva tretím osobám právo brániť sa proti takémuto neprípustnému zásahu návrhom na začatie konania, teda žalobou. Ide o žalobu, ktorá má výlučne procesný charakter a nazýva sa vylučovacou alebo excindačnou. Aktívne je legitimovaná tretia osoba, ktorej vec bola neprávom postihnutá exekúciou, pričom táto tretia osoba je osoba rozdielna od oprávneného a povinného. Vecou, ku ktorej možno mať právo nepripúšťajúce exekúciu, je vec hmotná, teda hnuteľná alebo nehnuteľná (§ 119 Občianskeho zákonníka). Práva, a to pohľadávky aj záväzky, nie sú hmotnou vecou. Ak sa zasiahne exekúciou do cudzej pohľadávky akoukoľvek formou, nemôže sa dotknutá osoba brániť proti tomu vylučovacou žalobou podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, ale inými prostriedkami, a to buď podľa Exekučného poriadku, alebo priamo žalobou o zaplatenie.
Záver súdu prvého stupňa, pre ktorý zamietol návrh na začatie konania, a to, že nárok navrhovateľa nie je možné uplatniť prostredníctvom excindačnej žaloby v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože navrhovateľ nežiada o vylúčenie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci z exekúcie, považuje odvolací súd preto za správny.
Vzhľadom na takýto právny záver je potom bezpredmetné zaoberať sa aj okolnosťami, za ktorých vznikol stav, ktorý bol pre navrhovateľa nepriaznivý a bol pre neho dôvodom podania návrhu na začatie konania.
Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdený.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby á 25,72 Eur: vyjadrenie k odvolaniu + 1x režijný paušál v sume 7,41 Eur + 20 % DPH v sume 6,62 Eur, spolu 39,75 Eur. Odporcovi nepriznal trovy konania za uplatnený úkon právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nakoľko sa jedná o úkon, ktorý nevznikol v rámci odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .