Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-269-2012.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Subarea
11Co/269/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J. Y. G., s.r.o., H., A. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S., X za účasti vedľajšieho účastníka F., IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 871,76 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 12C/72/2012 - 43 z 21.5.2012 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 94,01 €, ktorú je povinný žalobca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Igorovi Šafrankovi.
Žalobca a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 12C/72/2012 - 43 z 21.5.2012 rozhodol tak, že konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok prostredníctvom príslušného daňového úradu a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 141,79 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Zastavenie konania odôvodnil späťvzatím návrhu zo strany žalobcu v celom rozsahu pred začatím pojednávania a to písomným podaním doručeným súdu dňa 21.5.2012. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania Súd mal za to, že v danom prípade zavinil zastavenie konania žalobca, pričom žalobu zobral späť potom, ako vedľajší účastník v odpore vzniesol námietku premlčania. Pri rozhodovaní o trovách skúmal, či vedľajším účastníkom poskytnuté právne služby mali vplyv na rozhodnutie súdu a dospel k názoru, že podaný odpor mal zrejme rozhodujúci vplyv na ďalší postup v konaní, pretože žalobca vzal žalobu späť až po vznesenej námietke premlčania, pre ktorú - keďže bola dôvodná - by súd žalobu zamietol, ak by žalobca nevzal žalobu späť. Z toho dôvodu považoval trovy za účelné a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za 2 úkony právnej „pomoci“ (správne má byť „služby“) a to za prevzatie a prípravu veci a podanie odporu proti platobnému rozkazu. Hodnotu jedného úkonu určil podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sadzbe 51,45 €, spolu 102,90 € a k tomu priznal aj režijný paušál 2 x 7,63 € a 20 % DPH.
Uvedené rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Odvolanie odôvodnil s poukazom na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal , že podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. V danom prípade je podľa názoru žalobcu právne zastúpenie vedľajšieho účastníka konania nadbytočné, neúčelové a nehospodárne a jeho právnym zastúpením dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím § 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Poukázal aj na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava veci je nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenia zástupcu sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a náhrady DPH
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresné súdy dlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním platobných rozkazov a to v drvivej väčšine v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., nerešpektujúc ich zvláštnu povahu a preto príčinou jeho vstupov do konaní sú práve žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané a úloha súdov v spotrebiteľskej agende je nezastupiteľná. Taktiež citoval čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a mal za to, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, zvlášť s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 279/09. Žalobca poukázal na skutočnosť, že združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, čo ale nie je náležitou námietkou, nakoľko potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti atď., čo by bolo v rozpore s právom. Na použitie § 150 O. s. p. podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky. K úkonu prevzatia a prípravy právneho zastúpenia uviedol, že tento úkon bezpochyby a logicky musel uskutočniť, keď sa stal vedľajším účastníkom v konaní. A spočíva podľa pokynov klienta v zistení existencie živej spotrebiteľskej veci na súde a zistenie dodávateľa, ktorý žalobu podal vrátane súvisiacich administratívnych a daňových evidencií. Zhodnosť vyjadrení vedľajšieho účastníka je len reakciou na obdobné žaloby žalobcu, v ktorých žalobca ignoruje premlčacie lehoty podľa OZ. Na podporu svojich argumentov uviedol niekoľko rozhodnutí Krajského súdu Prešov, Krajského súdu Košice a Krajského súdu Banská Bystrica. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 € pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a náhrady DPH.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie v zmysle § 220 O. s. p. zmenil.
Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania a tak právoplatnosť ďalších výrokov odvolaním nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto ani nebola predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava 12C/72/2012 vyplýva, že dňa 13.2.2012 bola Okresnému súdu Rožňava doručená žaloba /žalobcu o zaplatenie 871,76 € s príslušenstvom. Okresný súd Rožňava vo veci rozhodol dňa 14.2.2012 platobným rozkazom č.k. 19Ro/22/2012 - 17, ktorý bol z dôvodu odporu podaného vedľajším účastníkom zrušený. Podaním doručeným Okresnému súdu Rožňava dňa 6.3.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že vedľajší účastník predložil plnomocenstvo právneho zástupcu a požiadal o doručenie žaloby na začatie konania a jeho príloh s tým, že navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov tohto konania.
V podaní doručenom súdu dňa 23.3.2012 následne vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu pričom žiadal presnú špecifikáciu pohľadávky a poukázal na to, že pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť pred 13.2.2009 už uplynula premlčacia lehota.
Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.5.2012 namietal, že nárok žalobcu sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote a nakoľko nárok žalobcu sa stal splatným 9.1.2008 a žaloba bola podaná 13.2.2012 je celý žalobcov nárok premlčaný.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.5.2012 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že žalobca berie návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a navrhol, aby súd konanie zastavil Zároveň sa vyjadril k trovám konania, pričom uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si už v oznámení o vstupe do konania, v ktorom vo väčšine prípadov ešte len žiada o zaslanie žalobného návrhu s prílohami za účelom oboznámenia sa s vecou, uplatňuje trovy konania. Poukazoval na to, že účelnosť činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa, pričom sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Právny zástupca žalobcu preto zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené môže napríklad spočívať aj v tom, že účastník (žalobca) vzal žalobu (návrh na začatie konania) späť. Zavinenie je tak treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).
Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 2.3.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Rožňava dňa 6.3.2012 (č.l. 19 spisu). V tomto podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa R. oznámilo, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu účastníčky B.
Vzhľadom na to, že vedľajší účastník „vystupoval“ na strane žalovanej a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť žalobu, bol by žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovanej a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník tiež právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a podaním doručeným súdu dňa 6.3.2012, v ktorom oznámil vstup do konania si zároveň uplatnil aj trovy konania. Trovy konania vyčíslil až v podanom vyjadrení, pričom pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 51,45 € (podľa § 14 ods. 1 písm.a/ AT), vyjadrenia z 18.5.2012 (podľa § 14 ods. 1 písm. b/AT), 2 režijných paušálov po 7,63 €, (§ 16 ods. 3 AT) a z odmeny advokáta zvýšenej o 20 % DPH v sume 23,63 €, spolu vo výške 141,79 €. Odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom spolu vo výške 141,79 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len AT) sú účelné.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Súd prvého stupňa ale pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom pri ich výpočte nepostupoval správne, keď za jeden úkon právnej pomoci stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú považoval ako kapitalizovanú sumu istiny a príslušenstva. Aj napriek tomu, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty veci vychádzal súd prvého stupňa pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, avšak pokiaľ za jeden úkon právnej služby priznal tarifnú odmenu 51,45 €, pri aplikácii ust. § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, je možné vyvodiť, že suma 51,45 € je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 871,76 €. Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na doslovné znenie ust. § 10 ods.2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Vzhľadom na to, že v citovanom ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky „s príslušenstvom“ nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej hodnoty, pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo pohľadávky možno zahrnúť do hodnoty pohľadávky nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia. Keďže v danom prípade pri začatí poskytovania právnej služby hodnota pohľadávky (istina) bola 448,12 €, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 448,12 € je 31,54 €. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 94,01 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu zo dňa 23.3.2012 - 2 x 31,54 €), 2x7,63 € - režijný paušál + 15,67 € - 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 94,01 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ust. § 10 ods.1, § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žalobca a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ani jeden z nich nemal v odvolacom konaní plný úspech.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.