Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-51-2013.pdf
PDF · 69.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/51/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, K. XXXX/X, C., t. č. X. I. G. O., o vymoženie sumy 352,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/1451/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, Výpalisko 2, Nové Zámky pod sp. zn. Ex 2323/2006, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/1451/2006-30 zo dňa 17. augusta 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 04. 2012 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov. Uviedol, že po oboznámení sa skutkovým stavom dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nie je dôvodný, pretože povinný je pomerne v mladom (produktívnom) veku, t. j. 28 rokov, a je vysoká pravdepodobnosť, že po skončení výkonu trestu odňatia slobody sa mu podarí zamestnať alebo nadobudne nejaký majetok, ktorý bude podliehať exekúcii. Zároveň poukázal na možnosť povinného zamestnať sa vo výkone trestu odňatia slobody, za čo by mohol dostávať plácu a z nej čiastočne hradiť predmetné exekučné konania. Na výzvu súdu prvého stupňa na vyjadrenie sa k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť, adresovanú súdnemu exekútorovi, súdny exekútor nedeklaroval nemajetnosť a nesúhlasil so zastavením exekučného konania, s čím sa súd stotožnil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Mal za to, že dôvody, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí, neboli pravdivé a nevychádzali z reálneho práva zakotveného v Ústave SR. Namietal, že vyjadrenie súdneho exekútora, ktorý nedeklaroval jeho nemajetnosť, bolo účelovým zavádzaním súdu a naviac mu nebolo ani doručené. Uviedol, že je zdravotne nespôsobilý, a preto nie je predpoklad na jeho zaradenie do pracovnej činnosti, a to ani po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, lebo si v súčasnej dobe podáva návrh o priznanie invalidného dôchodku, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nie je ani predpoklad jeho vlastnenia do budúcnosti, lebo na základe úmyselného trestného činu, za ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, bol v závete svojej matky vydedený. Ďalej uviedol, že i napriek tomu, že je v pomerne mladom veku, nie je možné predpokladať, že sa v budúcnosti trvale zamestná alebo iným spôsobom nadobudne nejaký majetok, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Žiadal, aby sa všetky exekučné konania vedené na OS Komárno (9Er/1239/2006, 9Er/1406/2007, 7Er/101/2008, 8Er/743/2008 a 6Er/1087/2011) v záujme hospodárnosti konania spojili na spoločné konanie vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby odvolací súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
K odvolaniu povinného sa písomne dňa 20. 09. 2012 vyjadril oprávnený a uviedol, že rozhodnutie o odvolaní povinného ponecháva na úvahe súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 17. 08. 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa udelil dňa 20. 11. 2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno sp. zn. 9Ro/158/2005-18 zo dňa 03. 06. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 03. 2006. Písomným podaním zo dňa 12. 03. 2007 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii na rozhodnutie. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/1451/2006-15 zo dňa 07. 08. 2007 námietky povinného proti exekúcii zo dňa 07. 03. 2007 (doručené súdu dňa 14. 03. 2007) zamietol. Podaním zo dňa 10. 04. 2012 povinný navrhol zastaviť predmetnú exekúciu. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa písomne dňa 23. 07. 2012 vyjadril oprávnený a uviedol, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej trvá. K podanému návrhu povinného sa písomne dňa 27. 06. 2012 vyjadril i súdny exekútor a uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko v budúcnosti môže dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného. Dňa 17. 08. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 04. 2012 zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto naň nie je možné aplikovať žiadny z dôvodov
na zastavenie exekúcie uvedený v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Naviac povinný ani v podanom odvolaní nepreukázal žiadne okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by odôvodňovali možnosť zastaviť predmetnú exekúciu. Z uvedeného dôvodu teda súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.