Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-90-2013.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: C. T., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. X, právne zastúpenej JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v C., Ul. Y. č. XX proti odporkyni: N. O., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., C. XXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/107/2011-157 zo dňa 6.12.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti v merite veci.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že podiely, ktorých sa domáha navrhovateľka, nadobudla odporkyňa osvedčením o dedičstve sp.zn. 22D 75/08 (nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. G.), resp. na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Martine, č. OPPLH-C-1999/01521-BL ako právna nástupkyňa S. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Základné dedičské konanie po menovanom poručiteľovi sa viedlo na Štátnom notárstve v Martine pod sp.zn. D 38/1987. poručiteľ zomrel ako vdovec a nakoľko nezanechal závet, zo zákona do úvahy ako dedička prichádzala jeho jediná dcéra - odporkyňa. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky, že tieto nehnuteľnosti jej patria ako dedičke po I. C., zomr. X.X.XXXX, v tomto smere poukázal na uznesenie Štátneho notárstva v Martine sp.zn. D 13/1961, právoplatné dňa 16.10.1961, podľa ktorého na základe dohody dedičov celé dedičstvo nadobudol S. C., otec odporkyne. Navrhovateľka v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5C 108/2010 sa domáhala, aby súd určil túto dohodu dedičov za neplatnú. Rozsudkom zo dňa 10.2.2011 bol jej návrh v celom rozsahu zamietnutý, pričom tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.9.2011, č.k. 9Co 238/2011 v celom rozsahu potvrdený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu týchto právoplatných rozhodnutí. Tvrdenia navrhovateľky, že podľa nej je to nespravodlivé, že podiely v predmetných nehnuteľnostiach vlastnícky patria iba odporkyni bez uvedenia relevantných dôkazov, v žiadnom prípade súd nemohol považovať za také, ktoré by mohli priniesť zmenu vlastníckych vzťahov.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a odporujúce zákonu. Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne nesprávne rozhodol. Podľa jej názoru nie je pravdou, že by neuviedla dôkazy, ktoré by súd mali viesť k zmene. Počas celého konania tvrdila a aj naďalej tvrdí, že dohoda o rozdelení dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi I. C. pod č. D 13/1961 nie je platná. Jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko dohoda je nejasná a nezrozumiteľná, z dohody nie je možné zistiť, čo bolo predmetom dedičského konania, ktoré konkrétne nehnuteľnosti, kde sú evidované, z akých parciel sa skladajú, aká je ich výmera, druh pozemku, resp. podiely v pozemkových spoločenstvách. Z týchto dôvodov súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodol predčasne. Správne malo byť zistené, že odporkyňa nezdedila po svojom otcovi S. C. D 38/1987 a ten nezdedil po svojom otcovi I. C. C. D 13/61 nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 1310 v k.ú. G. na LV č. XXXX a na LV č. XXXX z dôvodu, že štát ich v roku 1958 previedol do vlastníctva JRD Priekopa, čo bolo ku konaniu vydokladované. Preto mohol navrhovateľke aspoň čiastočne vyhovieť. Nesprávne je tvrdenie, že odporkyňa osvedčením o dedičstve 22D 75/08 nadobudla nehnuteľnosti na LV XXXX a LV XXXX, ako aj ona sama tvrdí. Osvedčenie je z roku 2008. Pasienkové spoločenstvo sa obnovovalo listinami od roku 1999 do 2002. Nesprávne súd poukazuje na zamietnutie podania navrhovateľky na absolútnu neplatnosť dohody, pretože uvedené konanie bolo vedené z iných dôvodov, ako predniesla a žiadala posúdiť navrhovateľka pri tomto konaní.
K odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Súhlasila s právnym názorom súdu a dôvodmi, na základe ktorých návrh navrhovateľky zamietol. Uviedla, že navrhovateľka mala namietať v premlčacej lehote v dotknutých dedičských konaniach a to súdnymi žalobami podľa § 485 OZ, prípadne námietkami, ktorými mohla napadnúť dedičské konanie podľa § 175k O.s.p. Všetky navrhovateľkou uvádzané odvolacie dôvody sú právne bezvýznamné.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a sa s nimi stotožňuje.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.
K námietkam uvádzaným navrhovateľkou v odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zistil riadne skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.