Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/142/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci dospelého syna T. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, syna rodičov - otca U. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občana Slovenskej republiky a matky Y. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občianky Slovenskej republiky, o návrhu matky na zníženie výživného na plnoleté dieťa, na pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2013, takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné matky Y. Š., nar. XX. X. XXXX, pre dospelého syna T. Š., nar. XX. XX. XXXX , zo sumy 60 (šesťdesiat) EUR na sumu 35 (tridsaťpäť) EUR, s účinnosťou od 1. 12. 2011, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dospelého dieťaťa.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. -49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011, v časti výživného na dospelého syna T. Š..

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka Y. O. sa návrhom zo dňa 17. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 21. 11. 2011 domáhala, aby súd znížil výživné na dospelého syna T. Š. zo sumy 60 EUR na sumu 25,38 EUR, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. -49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011.

Návrh odôvodnila tým, že od 1. 7. 2011 je nezamestnaná, v dôsledku čoho sa znížil jej príjem. Ide o podstatnú zmenu pomerov, oproti situácii, keď bolo určené výživné na sumu 60 EUR.

Na pojednávaní navrhla znížiť výživné zo sumy 60 EUR na sumu 35 EUR od 1. 12. 2011.

Dospelý syn uvedenú zmenu pomerov na strane matky akceptoval a súhlasil so znížením výživného na sumu 35 EUR s tým, že keď sa matka zamestná a jej príjem sa zvýši, podá návrh na zvýšenie výživného.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Keďže výživné na dospelé dieťa, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť, predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

Podľa (analogicky), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie možno začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu,

že výslovne neupravuje náhradu trov konania v nesporových konaniach, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania, súd analogicky aplikoval ustanovenie .

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

Podľa súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. -49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011, v časti výživného na dospelého syna T. Š., pretože došlo k podstatnej zmene pomerov.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa predbežne vykonateľný .

Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že bol tento rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a tí sa odvolania vzdali, súd podľa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.