Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-142-2011.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/142/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci dospelého syna T. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, syna rodičov - otca U. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občana Slovenskej republiky a matky Y. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko H., J.. M. Č.. XXX/XX, občianky Slovenskej republiky, o návrhu matky na zníženie výživného na plnoleté dieťa, na pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2013, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e výživné matky Y. Š., nar. XX. X. XXXX, pre dospelého syna T. Š., nar. XX. XX. XXXX , zo sumy 60 (šesťdesiat) EUR na sumu 35 (tridsaťpäť) EUR, s účinnosťou od 1. 12. 2011, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dospelého dieťaťa.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. 14 C 206/2010-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011, v časti výživného na dospelého syna T. Š..
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka Y. O. sa návrhom zo dňa 17. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 21. 11. 2011 domáhala, aby súd znížil výživné na dospelého syna T. Š. zo sumy 60 EUR na sumu 25,38 EUR, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. 14 C 206/2010-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011.
Návrh odôvodnila tým, že od 1. 7. 2011 je nezamestnaná, v dôsledku čoho sa znížil jej príjem. Ide o podstatnú zmenu pomerov, oproti situácii, keď bolo určené výživné na sumu 60 EUR.
Na pojednávaní navrhla znížiť výživné zo sumy 60 EUR na sumu 35 EUR od 1. 12. 2011.
Dospelý syn uvedenú zmenu pomerov na strane matky akceptoval a súhlasil so znížením výživného na sumu 35 EUR s tým, že keď sa matka zamestná a jej príjem sa zvýši, podá návrh na zvýšenie výživného.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné na dospelé dieťa, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť, predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (analogicky), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie možno začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu,
že Občiansky súdny poriadok výslovne neupravuje náhradu trov konania v nesporových konaniach, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania, súd analogicky aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2011, č. k. 14 C 206/2010-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 7. 2011, v časti výživného na dospelého syna T. Š., pretože došlo k podstatnej zmene pomerov.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že bol tento rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a tí sa odvolania vzdali, súd podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.