Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-4-2013.pdf
PDF · 112.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky D. Z., bytom Q. č. XX, zastúpenej B. Z., bytom Q. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2012 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. a, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.11.2012 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) rozhodla, že navrhovateľka je povinná vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 2 890,16 €. Neprávom vyplatenú sumu je povinná vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia pripojeným poštovým peňažným poukazom.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona, podľa ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Citovala ust. § 227 ods. 3 zákona, podľa ktorého poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Podľa § 106 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmych dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu.
Dôvodila, že na ohlasovaciu povinnosť bola navrhovateľka upozornená rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 17.06.1996 vo veci zvýšenia vdovského dôchodku, ktorým bola zároveň upravená jeho suma z dôvodu iného zdroja príjmu. V tomto rozhodnutí v časti upozornenie je uvedené, že príjemca dávky je povinný hlásiť do ôsmych dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Naviac vyplatená suma 2 890,16 € na vdovskom dôchodku vznikla z dôvodu, že si navrhovateľka riadne nesplnila svoju povinnosť a v lehote do ôsmych dní nenahlásila, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku jej od 01.08.2006 vyplácal dávku v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že okrem vdovského dôchodku poberala aj iný príjem v zákonom stanovenej lehote neohlásila a tak nesplnila svoju povinnosť ustanovenú zákonom.
Konštatovala, že vyplácanie dávky v hmotnej núdzi od 01.08.2006 bolo zistené až na základe potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku zo dňa 16.05.2011, ktoré tvorilo prílohu k žiadosti o starobný dôchodok spísanej na Sociálnej poisťovni dňa 18.04.2011 a doručenej Sociálnej poisťovni ústrediu dňa 16.05.2011.
Uviedla, že dôchodkové dávky podľa § 116 zákona sa vyplácajú vopred. Vdovský dôchodok bol podľa § 112 ods. 6 zákona znížený odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Vzhľadom na to, že si včas nesplnila navrhovateľka ohlasovaciu povinnosť, na ktorú bola upozornená spôsobila, že vdovský dôchodok jej bol v období od 24.08.2006, kedy jej už bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, do 23.09.2007 vyplácaný v sume 4 631,- Sk mesačne, hoci patril len v sume 3 041,- Sk mesačne, v období od 24.09.2007 do 30.06.2008 sa vdovský dôchodok vyplácal v sume 4 631,- Sk mesačne, hoci patril v sume 2 985,- Sk mesačne, v období od 01.07.2008 do 31.12.2008 sa vdovský dôchodok vyplácal v sume 4 631,- Sk mesačne, hoci patril v sume 3 135,- Sk mesačne, v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 sa vdovský dôchodok vyplácal v sume 153,90 €, hoci patril v sume 111,40 € mesačne, v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 sa vdovský dôchodok vyplácal v sume 153,90 € mesačne, hoci patril v sume 114,80 € mesačne a v období od 01.01.2011 do 23.12.2011 sa vdovský dôchodok vyplácal v sume 153,90 € mesačne, hoci patril v sume 116,90 € mesačne, t.j. vdovský dôchodok jej patril už bez zvýšenia z dôvodu jediného zdroja príjmu. Naviac vyplatená suma je určená ako rozdiel medzi sumami vdovského dôchodku, ktoré navrhovateľke boli v období od 24.08.2006 do 23.12.2011 vyplácané a sumami vdovského dôchodku, ktoré jej v období od 24.08.2006 do 23.12.2011 patrili.
Argumentovala, že vdovský dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXX X zo dňa 18.04.1996 a súčasne bol rozhodnutím zo dňa 17.06.1996 od 02.03.1996 upravený podľa § 54 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože bol jediným zdrojom jej príjmu. Vdovský dôchodok bol upravený na základe žiadosti o zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu zo dňa 28.05.1996. V žiadosti o zvýšenie dôchodku, ktorú vlastnoručne navrhovateľka podpísala, je poučenie o základných podmienkach nároku na zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu a zároveň poučenie čo sa rozumie iným príjmom.
Ďalej rozhodnutie odôvodnila citovaním § 269 ods. 1 zákona, podľa ktorého ak bol vdovský dôchodok upravený do 31.12.2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31.12.2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.12.2003 a to v sume v akej patrili k 31.12.2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu poberateľa takéhoto dôchodku a nedosahuje 1,1 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1 násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu nedosahuje 1,1 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu sa rovnal 1,1 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Na určenie iného príjmu platí rovnako § 52 ods. 4 citovaného zákona.
Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení iným príjmom je príjem podľa § 4 zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, s výnimkou prídavkov na deti a príspevku na bývanie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení účinnom do 31.12.2003 tento zákon ustanovoval životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze a ustanovoval aj sumy na určenie príjmu podmieňujúceho vznik nároku na štátnej sociálne dávky a na určenie ich výšky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení účinnom do 31.12.2003 za životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma 4 210,- Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (platnosť zákona od 31.12.2003) sa výška dávky a príspevku určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa príjmom oslobodeným od dane považuje dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze (zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 286/1992 Z.z. o daniach z príjmov.
Podľa § 4 písm. i/ zákona č. 286/1992 Z.z. o daniach z príjmov od dane sú oslobodené dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dôchodok sa podľa ods. 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodku.
Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodku staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.
Konštatovala, že podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku zo dňa 30.11.2011 zaslaného v súvislosti so žiadosťou o starobný dôchodok z 18.04.2011 navrhovateľka od 01.08.2006 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona možno dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola od 01.08.2006 vyplácaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku považovať za iný príjem vylučujúci nárok na výplatu vdovského dôchodku vo výške jediného zdroja príjmu podľa § 269 ods. 1 zákona a § 54 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ustanovenie § 54 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nie je možné zohľadniť na jej prípad, pretože dávka v hmotnej núdzi nie je príjmom zo zárobkovej činnosti, na ktorú sa pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu neprihliada.
Ďalej uviedla, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 3Sd 36/2012-37 zo dňa 04.09.2012 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.03.2012 a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Vdovský dôchodok navrhovateľky sa v súlade s ust. § 82, § 293a, § 293e zákona zvyšoval v sume pred úpravou vdovského dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. Pretože zvýšenie vdovského dôchodku od 30.06.2006 neprevýšilo sumu určenú ako 1,1 násobok sumy životného minima k 31.12.2003 (4 631,- Sk) vyplácal sa navrhovateľke vdovský dôchodok v sume upravenej z dôvodu jediného zdroja príjmu. Poberanie dávky v hmotnej núdzi je skutočnosťou rozhodujúcou na vznik a na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a sumu podľa § 227 ods. 2 písm. b/ zákona, ktorú bola povinná preukázať. Pretože bola od 01.08.2006 vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu jej nepatrilo. Za naviac vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku zodpovedá tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, pretože nesplnila povinnosť uloženú ust. § 227 ods. 2 písm. b/ zákona a prijímala vdovský dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, hoci vedela alebo z daných okolností musela predpokladať, že vdovský dôchodok sa jej vypláca vo vyššej sume ako patril. V závere odporkyňa uviedla, že týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd 36/2012-37 zo dňa 04.09.2012.
Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka žiadala preskúmať napadnuté rozhodnutie, v ktorom namietala, že s rozhodnutím odporkyne nesúhlasí. Ako starobná dôchodkyňa vo veku 93 rokov je jej jediným zdrojom príjmu pravidelne mesačne vyplácaný vdovský dôchodok vo výške 120,80 €. Na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku jej bol tento priznaný rozhodnutím zo dňa 15.06.2011 s účinnosťou od 18.04.2008 v sume 2 575,- Sk mesačne. Tento dôchodok jej však vyplácaný nebol, ani nebude až do 24.10.2013. O tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa ani nerozhodla a oznámila jej to iba listom zo dňa 06.02.2012. Dôvodom je skutočnosť, že v dobe od 18.04.2008 (od priznania starobného dôchodku) do 15.06.2011 (do vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku) je bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi v celkovej výške 1 464,93 €.
Nezákonnosť rozhodnutia a postupu odporkyne vidí v tom, že vdovský dôchodok poberá od roku 1996 po smrti manžela a spĺňa všetky podmienky nároku na vdovský dôchodok a od roku 1996 nenastali u nej žiadne zmeny. V čase od 18.04.2008, t.j. od priznania starobného dôchodku do 15.04.2011 do vydania rozhodnutia o starobnom dôchodku jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 1 464,93 €. Túto dávku odporkyňa kompenzuje so starobným dôchodkom a aj z tohto dôvodu do 24.10.2013 prerušila jeho vyplácanie. Vdovský dôchodok za obdobie od 24.08.2006 do 23.12.2011 kompenzuje odporkyňa so sociálnou dávkou a spätne upravila (znížila) jeho výšku. Odporkyňa opiera svoje rozhodnutie o skutočnosť, že si nesplnila ohlasovaciu povinnosť, na ktorú bola upozornená v rozhodnutí zo dňa 17.06.1996. Z rozhodnutia odporkyne nebolo zrejmé, že iným príjmom sa chápe aj dávka v hmotnej núdzi. Na túto skutočnosť ju neupozornil ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, ktorému stále oznamovala výšku dôchodku, pretože od tejto výšky sa odvíjala aj výška sociálnej dávky. Naopak, zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku bola ubezpečená, že táto dávka jej patrí a je vyplácaná len do výšky životného minima, teda nič naviac. Odporkyňa tieto skutočnosti zdôvodnila až po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove.
Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Navrhovateľka sa na nariadený termín pojednávania nedostavila a svoju neprítomnosť ospravedlnila písomným podaním zo dňa 20.03.2013 zo zdravotných dôvodov, ako aj z dôvodu veľkej vzdialenosti z miesta bydliska do miesta konania pojednávania. Súhlasila s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti. Z uvedených dôvodov krajský súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a jej splnomocnenej zástupkyne, ktorú svoju neúčasť ospravedlnila, vypočul povereného zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Z predloženého dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 28.05.1996 požiadala o zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu na pobočke Sociálnej poisťovne v Poprade dňa 29.05.1996. Žiadosť bola odporkyni doručená dňa 30.05.1996 a zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu žiadala priznať od 02.03.1996 vo vzťahu k dôchodku, ktorý v tom čase poberala v sume 1 423,- Sk. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že nie je schopná pre starobu, zdravotný stav zvýšiť si životnú úroveň vlastnou prácou a je osamelým dôchodcom.
Rozhodnutím zo dňa 18.04.1996 odporkyňa podľa ust. § 45 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 02.03.1996 vdovský dôchodok v sume 1 123,- Sk mesačne, k tomu zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300,- Sk mesačne. Celkom teda priznala navrhovateľke sumu 1 423,- Sk mesačne.
Na základe vyššie uvedenej žiadosti navrhovateľky odporkyňa rozhodnutím zo dňa 17.06.1996 podľa ust. § 54 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zvýšila od 02.03.1996 navrhovateľke vdovský dôchodok na sumu 2 507,- Sk mesačne s tým, že zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť je 300,- Sk mesačne. Toto rozhodnutie súčasne obsahuje upozornenie, že ak sa zmenia príjmové pomery navrhovateľky alebo jej rodinného príslušníka alebo ak z akéhokoľvek dôvodu zanikne odkázanosť rodinného príslušníka je povinná to ohlásiť do ôsmych dní. Oprávnený alebo iný príjemca dávky, ktorý nesplní uloženú povinnosť je povinný vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške odo dňa, od ktorého patril alebo patrila v nižšej sume.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak je starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 1,15 násobku životného minima pre dospelého občana zvyšuje sa tento dôchodok na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov a iného príjmu nedosahuje sumu 1,15 násobku životného minima pre dospelého občana zvyšuje sa dôchodok tak, aby sa úhrn dôchodkov a iného príjmu rovnal sume 1,15 násobku životného minima pre dospelého občana.
Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., dôchodok sa podľa ods. 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je užívateľom starobného alebo invalidného dôchodku pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou, to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.
Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.
Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí pre odôvodnenie čo sa rozumie iným príjmom aplikovala ust. § 54 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 30.06.1998 do 31.12.2002, kde v § 54 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. bolo upravené, že na určenie iného príjmu platí rovnako ust. § 52 ods. 4, podľa ktorého iným príjmom podľa ods. 2 je príjem podľa osobitného predpisu s výnimkou prídavkov na deti a príspevku na bývanie podľa osobitného predpisu. V čase rozhodovania odporkyne o priznaní vdovského dôchodku ako jediného zdroja príjmu, t.j. od 02.03.1996 zákon č. 100/1988 Zb. v ust. § 54 a § 52 ods. 4 tohto zákona takéto ustanovenie vo vzťahu k vysvetleniu pojmu iný príjem, okrem odkazu na vykonávaciu vyhlášku neobsahoval.
Podľa § 4 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z.z. (účinnej od 27.10.1994 do 31.12.2003), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vykonávacia vyhláška“) na účely nároku na úpravu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa iným príjmom rozumie príjem podľa osobitného predpisu, okrem prídavkov na deti.
Podľa § 5 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime (účinného od 29.11.1991 do 30.06.1998) za príjem sa nepovažujú jednorazové dávky nemocenského a dôchodkového zabezpečenia, dávky sociálnej starostlivosti poskytované vzhľadom na zdravotný stav bez ohľadu na sociálnu odkázanosť a jednorazové dávky sociálnej starostlivosti.
Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So 40/2009, z ktorého vyplýva, že žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neobsahuje ustanovenie o zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, preto poberateľ tejto dôchodkovej dávky nemá povinnosť hlásiť poberanie dávky v hmotnej núdzi. Neoznámenie takejto skutočnosti nemožno považovať za dôvod pre vrátenie dávky poberanej neprávom alebo v nesprávnej výške. Znamená to teda, že odporkyňa musí aj existenciu „iného príjmu“ posúdiť podľa právnych predpisov účinných v čase úpravy dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu (§ 5 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime), musí však zohľadniť aj znenie § 54 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré predpokladali, že u dôchodcov vo veku nad 70 rokov sa už nepredpokladalo ani zvyšovanie príjmov vlastnou prácou, a preto sa pri posudzovaní nároku na zvýšenie dôchodku na ich ďalšie príjmy neprihliadalo. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov pred 01.01.2004 nebola potrebná úprava dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu pri poberaní nenárokových opakovaných sociálnych dávok, ktoré možno považovať za príjem dôchodku (aj keď nepochádza zo zárobkovej činnosti), u dôchodcu staršieho ako 70 rokov na uvedený príjem nemožno prihliadať, lebo by sa zmaril zmysel dávok sociálnej pomoci osobám v hmotnej núdzi. Ak pri rozhodovaní o opakovanej dobrovoľnej dávke sociálnej pomoci orgán štátnej správy bol povinný vychádzať z riadne zisteného skutočného stavu veci, potom rozhodoval o dobrovoľnej dávke s prihliadnutím na výšku vdovského dôchodku navrhovateľky, ktorý bol zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu dôchodcu. Odporkyňa potom nemohla vdovský dôchodok navrhovateľky znížiť a požadovať od nej vrátenie dávky nesprávne vymeranej, lebo by tým nepriaznivo a v rozpore so zásadou zachovania práv nadobudnutých zasahovala do minimálnej úrovne sociálneho zabezpečenia navrhovateľky, ktorá si už vlastnou prácou nemôže zabezpečiť prostriedky na svoju výživu. Takýto postup odporkyne nezodpovedá zákonu.
Súd sa v danom prípade stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd 36/2012 zo dňa 04.09.2012 v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktorým bol navrhovateľke priznaný vdovský dôchodok ako jediný zdroj príjmu chýba poučenie vo vzťahu k poistencovi, čo je treba rozumieť iným príjmom. Ak odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že navrhovateľke bol pojem iný príjem zrejmý z poučenia v žiadosti o zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným príjmu, toto tvrdenie z originálu žiadosti pripojené v dávkovom spise odporkyne nevyplýva. Odporkyňa teda navrhovateľke v dostatočnom rozsahu nedala poučenie o tom čo je treba chápať inými príjmami a že ním je aj dávka v hmotnej núdzi a že jej vyplácanie je povinná hlásiť Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave. V čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa v konaní aplikoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov podľa § 126 citovaného zákona, a to v rozsahu, ktorý nebol upravený týmto zákonom alebo zákony národných rád a pôsobnosti orgánov republík o sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, občanom a organizáciám musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmych dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo služby sociálnej starostlivosti a jej výšku alebo výplatu alebo poskytovanie.
Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., príjemca dávky, ktorý nesplní niektorú jemu uloženú povinnosť prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila alebo inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške, to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.
Z ust. § 269 ods. 1 zákona vyplýva, že ak bol vdovský dôchodok upravený do 31.12.2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31.12.2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.12.2003 a to v sume v akej patrili k 31.12.2003. Navrhovateľke bol vdovský dôchodok ako jediný zdroj príjmu priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia argumentuje ust. § 236 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj napriek tomu, že bola upozornená v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd 36/2012, že neodôvodnila aplikáciu tohto ustanovenia vo vzťahu k povinnosti poistenca (príjemcu dávky) oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku, jeho výšku a výplatu nie je zrejmé prečo aplikovala odporkyňa popri sebe ustanovenie § 227 ods. 3 zákona a § 106 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V danom prípade odporkyňa sa dôsledne neriadila týmito ustanoveniami zákona a vec dostatočne právne neodôvodnila.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť vo veci, pričom je pri rozhodovaní povinná riadiť sa právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku (§ 250r O.s.p.) a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorých má právo na náhradu trov konania iba úspešný účastník. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si nežiadal, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.