Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO:44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze" so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo 925 21, IČO:36 814 148, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej T. U., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXXX/XX, X. X., zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Šamudovskou so sídlom Kynceľová 18, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 430,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -175 zo dňa 21. mája 2012 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -175 zo dňa 21. mája 2012 v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 32,53 eur.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 312,42 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku konanie zastavil Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 74,18 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 430,12 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 157,96 eur od 20. 1. 2009 do zaplatenia z titulu neuhradenia splatných záväzkov ku dňu podania žaloby vyplývajúcich zo zmluvy o nájme č. XXXXXXXXX. Okresný súd zistil, že obchodná spoločnosť DRUKOS, a. s. Banská Bystrica uzavrela dňa 4. 1. 2002 so žalovanou zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok DRUKOS, a. s. odovzdať predmet špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovanej zaplatiť nájomné vo výške 405,10 eur. Na základe dodatku k zmluve č. XXXXXXXXX, ktorým došlo k zmene predmetu zmluvy bola žalovaná povinná platiť nájomné vo výške 11.509,--Sk. V článku I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme si účastníci dohodli pre prípad omeškania splnením zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy. Nakoľko žalobca v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z omeškania sumy od 16. 7. 2004 do 22. 2. 2006, t. j. vo výške 178,67 eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty z omeškania sumy 157,96 eur od 10. 1. 2010 do zaplatenia vzal žalobu späť, súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle Súd v konaní zistil, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22. 12. 2005 platobný rozkaz sp. zn. , na základe ktorého bola žalovaná zaviazaná na splatenie dlhu z predmetnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok riadne a včas ku dňu 16. 7. 2004 neplnila, ale až na základe núteného výkonu v exekučnom konaní sp. zn. , žalovaná sa dostala do omeškania. Podľa čl.

I VOP sa žalovaná zaviazala platiť zmluvnú pokutu za každý deň omeškania s platením svojho záväzku vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Súd sa zaoberal otázkou premlčania vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku. Z hľadiska možného premlčania nároku vychádzal súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 10. 2002 sp. zn. , podľa ktorého okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným právom a teda nie príslušenstvom pohľadávky. V zmysle súd považuje právo na zmluvnú pokutu dojednanú účastníkmi za každý deň omeškania za opakujúce sa plnenie, ktoré vzniká za daný deň omeškania. Dohodnutá zmluvná pokuta vo forme určitého percenta za každý deň omeškania sa premlčuje osobitne, každý deň samostatne a ten ktorý deň stavu omeškania odporkyne je najskorším možným dňom, kedy sa právo môže po prvýkrát uplatniť. Zmluvná pokuta ako opakujúce sa plnenie sa premlčuje v trojročnej lehote. Čo sa týka výšky dohodnutej zmluvnej pokuty na hodnotu 0,1 % denne za omeškanie, je táto podľa názoru súdu primeraná, a to aj s ohľadom na naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti plniť riadne a včas a dobrovoľnú dohodu účastníkov. Žalovaná sa čiastočným plnením dostala do omeškania, súd preto považoval žalobcov nárok na zmluvnú pokutu za dôvodný za obdobie štyroch rokov ( ) spätne odo dňa spísania žaloby, t. j. od 23. 2. 2006 do 9. 2. 2010. Súd potom považoval nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 0,1 % denne, spolu vo výške 312,42 eur za dôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle a priznal úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 74, eur.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 312,42 eur a proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že podľa jej názoru tým, že sa stal celý dlh žalovanej voči pôvodnému veriteľovi splatný, premlčacia doba začala plynúť dňom 17. 7. 2004, z uvedeného dôvodu vzniesla žalovaná námietku premlčania voči uplatňovanému nároku. Podľa žalovanej sa celý dlh stal splatným 16. 7. 2004 a žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku zmluvnej pokuty dňom 17. 7. 2004 a uplynula dňom 17. 7. 2007. Žalobca doručil návrh na súd v mesiaci február 2010. Pokiaľ aj došlo ku skutočnosti, že vo veci už rozhodol súd o zaplatení sumy 304,38 eur, teda o istine, táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie lehoty týkajúcej sa zmluvnej pokuty, pretože dohodnutá zmluvná pokuta je samostatným nárokom žalobcu. Aj napriek skutočnostiam uvedeným v odôvodnení sa žalovaná domnieva, že nárok žalobcu voči nej je premlčaný. Pokiaľ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi, žalovaná poukazuje na svoju neutešenú situáciu a žiada súd, aby z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalobcu nepriznal v prípade úspechu žalobcu v konaní žalobcovi náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti napadnutej výrokovej časti zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici za vecne správne. Zmluvná pokuta ako inštitút záväzkového práva zabezpečujúci záväzok postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ktorej vznik jednak predpokladá existenciu hlavného záväzku a tiež sleduje osud hlavného záväzku. Je zrejmé, že ide o akcesorický záväzok, ktorého existencia a záväzky sa viažu na hlavný záväzok, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. V prípade, ak by hlavný záväzok platne nevznikol, nemohlo by ani dôjsť k porušeniu povinnosti zo zmluvy a teda by nemohli nastať účinky zmluvnej pokuty. V prejednávanom prípade hlavný záväzok vznikol riadne podpisom zmluvy a následne došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená týmto právnym inštitútom (a to povinnosť platiť mesačné splátky nájomného riadne a včas), teda na strane žalobcu vzniklo právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty v súlade s čl. I ods. 4 VOP. I keď je zmluvná pokuta vo svojej povahe akcesorickým záväzkom podmieneným vznikom hlavného záväzku, okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným majetkovým právom (a teda nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle ) a stáva sa relatívne nezávislou od hlavného záväzku. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na dostupnú judikatúru ako aj prezentovaný názor právnej vedy a vzhľadom na to, že zmluvnú pokutu možno žiadať štyri roky spätne (režim v zmysle čl. VIII bod 1 VOP) a v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej ako sankčný následok za omeškanie vo forme určitého percenta za určitý časový úsek, predstavuje v prípade žalobcu kapitalizovaná zmluvná pokuta za obdobie omeškania žalovaného do dňa spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t. j. od 23. 2. 2006 do 9. 2. 2010 sumu 312,42 eur. Podľa názoru žalobcu zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plní riadne a včas je porušovaná každý deň, opakovane až do

jej riadneho splnenia) každodenne vo výške 0,1 % z dlžnej sumy. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 32,53 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24. 2. 2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 430,12 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 157,96 eur od 20. 1. 2009 do zaplatenia. Svojim podaním zo 16. 6. 2010 vzal žalobca čiastočne žalobu späť, a to v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z omeškania sumy od 16. 7. 2004 do 22. 2. 2006 vo výške 178,67 eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty z omeškania sumy 157,96 eur od 10. 2. 2010 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie v zmysle zastavil.

Žalovaná uzavrela so spoločnosťou DRUKOS, a. s. Banská Bystrica dňa 4. 1. 2002 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a. s. dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar a záväzok žalovanej zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a. s. nájomné vo výške 12.204,--Sk (405,10 eur). Na základe dodatku k zmluve zo dňa 13. 2. 2002 bol zmenený predmet nájmu. V súlade s dodatkom k zmluve bola žalovaná povinná spoločnosti DRUKOS, a. s. zaplatiť sumu 11.509,--Sk (388,02 eur).

Podľa čl. I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti DRUKOS, a. s. v zmluve o nájme pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa čl. I bod 2 b/ tejto zmluvy, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to splniť svoj záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 304,38 eur. Do omeškania sa dostala najneskôr 16. 7. 2004. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. , pričom svoj záväzok zaplatiť omeškanú listinu plnila žalovaná len čiastočne.

Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa 545 ods. 1 ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že prenajímateľovi vzniklo v súlade s ust. a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy nájomného. Čo sa týka výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, táto je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná vzhľadom na naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti plniť riadne a včas.

Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že celý dlh bol splatný 16. 7. 2004, žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku zmluvnej pokuty dňom 17. 7. 2004 a uplynula dňom 17. 7. 2007 s tým, že žalobca doručil návrh na súd v mesiaci február 2010.

Podľa čl. VIII bod 1 VOP sa zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti sa podľa zmluvy sa budú spravovať v celom rozsahu ustanoveniami . Správne preto okresný súd vychádzal zo všeobecnej premlčacej lehoty v trvaní štyroch rokov podľa . Povinnosť splniť záväzok riadne a včas v dôsledku porušenia povinnosti a vzniku omeškania nezaniká a trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo zániku záväzku z iného dôvodu. Každým ďalším dňom po dobu, po ktorú omeškanie trvá, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas, a preto za každý deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej percentnou sadzbou z dlhu za každý deň omeškania preto začína plynúť premlčacia doba v zmysle nielen prvým dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dohodnutej zmluvnej pokuty vzniknuté za určitý deň omeškania sa preto premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty počítanej od tohto dňa ( v obdobnom prípade rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 10. 2002 interpretuje totožnú hmotnoprávnu úpravu premlčania).

Keďže žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty od 16. 7. 2004 do 22. 2. 2006 vo výške 178,67,--eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 0,1 % zo sumy 157,96 eur od 10. 2. 2010 do zaplatenia späť, správne okresný súd považoval nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za dôvodný za obdobie štyroch rokov od 9. 2. 2010 do 23. 2. 2006, t. j. vo výške 312,42 eur tak ako je vyšpecifikovaný v rozsudku okresného súdu.

Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že pokiaľ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi poukazuje na svoju neutešenú situáciu a žiada, aby súd z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalobcu v prípade jeho úspechu nepriznal mu náhradu trov konania.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Prax súdov je jednotná v názore, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ide o ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti (uznesenie NS SR sp.zn. ). Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , M Cdo 14/99 z 1. septembra 2000, uverejnené ZSP č. 1/2000).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval za potrebné uviesť, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že v danom prípade sú splnené predpoklady na nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi v konaní, nakoľko žalovaná plnila svoju povinnosť uhradiť žalobcovi, prípadne právnemu predchodcovi žalobcu svoj dlh len čiastočne, aj to až na základe rozhodnutia súdu ().

Je teda zrejmé, že skutočnosť, že sa žalobca musel súdnou cestou domáhať uhradenia svojej pohľadávky bola spôsobená samotnou žalovanou, ktorá ju neuhradila riadne a včas. Uvedené dôvody neodôvodňovali aplikáciu ust. , t. j. nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , ods. 1 a priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania vo výške 32, eur

- 1 úkon právnej služby vo výške 24,90 eur a 1 x náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 eur v zmysle vyhl. č.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.