Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/67/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom K., O. XX, proti odporcovi: E. bane K., a.s., so sídlom v K., S. N. XX, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 7.900,- eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. júna 2012, č.k. -129, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Rozsudok v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť na účet okresného súdu doplatok na súdnom poplatku v sume 36,- eur z r u š u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým, záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 199,82 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súčasne rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet okresného súdu doplatok na súdnom poplatku, v sume 36,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi, pôvodne domáhal zaplatenia sumy 7.300,- eur za vyhĺbenie kanála na jeho pozemkoch v k. ú. H. a zároveň žiadal, aby po ukončení využívania kanála, odporca uviedol pozemok do pôvodného stavu. Návrh zdôvodnil tým, že odporca bez jeho vedomia a súhlasu niekedy v marci 2009 vyhĺbil kanál o dĺžke 100 m, šírke 2 m a hĺbke tiež 2 m a to na parc.č. 2097 a 2098 zapísaných na LV č. 435 pre k.ú. H.. Uviedol, že je spoluvlastníkom týchto parciel a mal záujem sa s odporcom dohodnúť na užívaní týchto parciel, opakovane mu aj písomne predložil podmienky, za ktorých môže pozemky užívať, odporca to však nerešpektoval, nemal záujem s ním komunikovať. Písomne odporcovi zakázal pozemky využívať, ale ten to nerešpektoval. Z toho dôvodu žiadal, aby mu odporca uhradil 10,- eur za každý deň prevádzkovania kanála. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh rozšíril tak, že od odporcu sa domáhal zaplatenia sumy 7.900,- eur a súd uznesením na pojednávaní, dňa 28.5.2012, takéto rozšírenie návrhu pripustil.

S odkazom na ust. prvostupňový súd v odôvodnení ďalej uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Navrhovateľ sa domáhal od odporcu jednak zaplatenia náhrady za neoprávnené užívanie pozemkov, ktorých je spoluvlastníkom, vo výške 7.900,- eur a zároveň aj uvedenia pozemkov do pôvodného stavu.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. H. zapísaných na LV č. 435 ako parc. reg. „C“ č. 2097 o výmere 615 m2 a parc. reg. „C“ č. 2098 o výmere 676 m2 v podiele 1-ica. Zároveň bolo preukázané, že odporca tieto pozemky v období od 18.3.2009 do 27.6.2011, užíval bez súhlasu navrhovateľa tým spôsobom, že cez tieto pozemky vyhĺbil odvodňovací kanál na odvedenie nahromadenej vody v dôsledku banskej činnosti. Podľa o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) za banské škody zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škody spôsobená. Zároveň podľa vzniká takejto organizácii povinnosť vzniknuté banské škody nahradiť. V konaní sa však navrhovateľ nedomáhal náhrady škody a vznik a výšku škody, ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ voči odporcovi požadoval finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov. Povinnosť uhradiť takúto náhradu v konaní uznal aj odporca, pričom bol ochotný navrhovateľovi vyplatiť sumu 97,10 eur, t.j. náhradu vo výške obvyklého nájmu, za aký poskytuje svoje pozemky v k. ú. H., na záhradkárske účely. Keďže je nepochybné, že odporca užíval pozemky navrhovateľa bez jeho súhlasu a teda bez právneho dôvodu, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Jeho výšku bolo potrebné určiť objektívnym spôsobom. Súd preto zisťoval, aké bolo obvyklé nájomné za nájom ornej pôdy v k. ú. H., v období rokov 2009 až 2011. Oslovené realitné kancelárie súdu oznámili, že v danom období nezaznamenali dopyt na uzavretie nájmu, resp. kúpy ornej pôdy v uvedenej lokalite a k cene nájmu sa nevedeli vyjadriť. Súd preto oslovil Roľnícke družstvo podielnikov v H., ktoré s vlastníkmi pôdy uzatvára nájomné zmluvy a z jeho oznámenia vyplynulo, že obvyklý nájom za ornú pôdu parc.č. 2097 a 2098 by bol 0,136 eur/m2. Taktiež Ing. O. X. - M. H., s ktorým mal navrhovateľ v minulosti uzavretú nájomnú zmluvu k uvedeným pozemkom oznámil, že v danej lokalite je nájom vo výške 0,0031 eur/m2, t.j. 31,- eur/ ha. Súd preto pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 0,136 eur/m2. Za obdobie od 18.3.2009 do 27.6.2011 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 199,82 eur (1291 m2 x 1,036 = 175,58 eur za rok a 0,48 eur za deň; 2 x 175,58 = 351,16 eur /od 18.3.2009 do 18.3.2011/; 101 dní x 0,48 = 48,48 eur /od 29.3.2011 do 26.7.2011/; 351,16 eur + 48,48 eur = 399,64 eur; navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica, preto 1 zo sumy 399,64 eur = 199,82 eur). Súd teda rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi, sumu 199,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 7.900,- eur. Vzhľadom k tomu, že súd považoval za dôvodný iba nárok na zaplatenie sumy 199,82 eur, v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný, zamietol. Navrhovateľ sa tiež domáhal navrátenia pozemkov do pôvodného stavu. V konaní bolo preukázané, že v čase rozhodovania súdu, odporca odvodňovací kanál už zasypal a dotknuté pozemky upravil. V tejto časti teda návrh navrhovateľa, v čase rozhodovania nebol dôvodný a preto ho aj v tejto časti zamietol.

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že konanie vo veci podlieha poplatkovej povinnosti ( ). Navrhovateľ v konaní riadne zaplatil vyrubený súdny poplatok, avšak vzhľadom na to, že v priebehu konania svoj nárok rozšíril zo sumy 7.300,- eur, na sumu 7.900,- eur, vznikla mu povinnosť doplatiť súdny poplatok zo sumy 600,- eur, ktorý je vo výške 36,- eur (položka 1 písm. a) sadzobníka k o súdnych poplatkoch). Súd preto uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu doplatok na súdnom poplatku vo výške 36,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa . Uviedol, že v konaní mal prevažný úspech odporca (94,52%), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania pomerne, podľa úspechu v konaní. Odporca si však voči navrhovateľovi náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu trovy v konaní nepriznal.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ. Okresný súd uznesením pod č.k. -153 zo dňa 14.08.2012, postupom podľa vyzval navrhovateľa na doplnenie náležitosti odvolania podľa , . Súčasne ho poučil o následkoch neodstránenia vád odvolania, podľa . Navrhovateľ vady odstránil podaním zo dňa 13.09.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.09.2012.

V odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu k zaplateniu sumy 7.900,- eur, ako aj náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, na ďalšie konanie. Uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu, t.j. vo všetkých výrokoch a to s poukazom na to, že tento je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle , že vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle a že rozsudok je

nepreskúmateľný pre rozpor s O.s.p, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle v spojení s .

Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že okresný súd nesprávne kvalifikoval jeho osobe vzniknutú škodu a ujmu, ktorú v dôsledku nesprávneho posúdenia, zúžil iba na tzv. obvyklé nájomné. Uviedol, že on ako jednoduchý občan, nemá povinnosť správne kvalifikovať nároky, ktorých sa dožaduje a právna kvalifikácia je vyhradená súdu. V uplatňovanom nároku 7.900,- eur, uplatňoval aj náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku arogantného postupu a správania odporcu. V odvolaní namieta správnosť určenia výšky obvyklého nájomného, ktorú súd ustálil nepreskúmateľne bez toho, aby do konania pre posúdenie odbornej otázky, prizval znalca. Tým podľa jeho názoru porušil ust. . Ďalej poukázal na to, že k stanoveniu výšky obvyklého nájomného nielenže neprizval znalca, ale výšku stanovil iba z jedného zdroja informácií, bez zabezpečenia jeho akejkoľvek verifikácie. Suma 199,82 eur, ktorú mu priznal, vôbec nezohľadňuje ujmu, ktorá mu vznikla v nemajetkovej oblasti. Poukázal na to, že už tri roky žije v strese a v neustálom vypätí, ktoré bolo u neho spôsobené hrubým protiprávnym konaním odporcu, spočívajúcim v neohlásenom poškodení jeho nehnuteľností. Táto situácia, bola v jeho prípade podstatným zvratom aj pre jeho osobný a rodinný život a privodila mu dokonca nemalé zdravotné problémy. V časti nemajetkovej ujmy, sa súd s jeho nárokom vôbec nezaoberal, s týmto sa nevysporiadal a to napriek tomu, že z jeho podaní musel mať za preukázané, že predmetný spor ho stresuje a nepriaznivo zasahuje do jeho psychiky. Poukázal na druhú stranu návrhu zo dňa 05.03.2011, v ktorej sa odvoláva na konanie zástupcov odporcu, ktoré negatívne zasiahlo do jeho osobnostných práv. Uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z predložených a vykonaných dôkazov. V tomto smere odkázal na svoje podania zo dňa 25.06.2012, 26.06.2012, 12.07.2012 a 03.08.2012. V týchto podaniach rozsiahlym spôsobom popisuje, ako bol rozsudkom prvostupňového súdu poškodený, ako aj na konanie pracovníkov odporcu, v súvislosti s bezdôvodným užívaním jeho pozemku. V podaniach opätovne popisuje spôsob, akým došlo k vybudovaniu predmetného kanála na jeho pozemkoch. Poukazuje rozsiahlym spôsobom na to, ako sa snažil s odporcom mimosúdne dohodnúť, čo sa však nepodarilo. V konečnom dôsledku vo svojom odvolaní uvádza, že súd sa nevysporiadal so všetkým skutočnosťami, odôvodňujúcimi jeho nárok, uplatnený v konaní a tým spôsobil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, má účastníkovi poskytnúť odpovede na všetky, pre rozhodnutie podstatné otázky a skutočnosti, uplatnené návrhom. Toto kritérium však podľa jeho názoru rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa, prinajmenšom v časti odôvodňujúcej nárok a výšku priznaného nároku. Súd podľa jeho názoru opomenul vyhodnotiť konanie a správanie odporcu, v rovine jemu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ktoré pochybenie súdu považuje za najzávažnejšie.

Odporca v písomne podanom vyjadrení, k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné. Až z podaného odvolania sa dozvedel, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú v konaní na prvom stupni nielenže nepreukázal, ale ju neuvádzal a žiadnym spôsobom túto v konaní nešpecifikoval a neuplatnil. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.05.2012, kde na strane 3, navrhovateľ uviedol, že : „Ja požadujem, aby mi odporca vyplatil náhradu za obdobie, kedy bez môjho súhlasu užíval pozemky a to 10,- eur za deň. Vychádzal som z toho, že viem ako sa robia prenájmy, napr. keď je aj tu v K. jarmok, alebo hocikde inde, tak za možnosť predávať v stánkoch sa hradí viac ako 10,- eur na deň“. Podľa názoru odporcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj samotný navrhovateľ, pri definovaní a výpočte náhrady, za obmedzenie v užívaní jeho pozemkov, vychádzal len z ním určenej ceny za nájom a vôbec pri stanovovaní jej výšky, neprihliadal na žiadnu nemajetkovú ujmu. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd, dostatočným spôsobom ustálil nárok navrhovateľa prostredníctvom ceny nájmov za poľnohospodársku pôdu v predmetnom mieste a čase, keď oslovil realitné kancelárie, ako aj užívateľov poľnohospodárskej pôdy v k.ú. H.. Poukázal na to, že rovnako z jeho strany, boli predložené informácie a nájomná zmluva vypovedajúca o výške nájmu, v súvislosti s prenájmov pozemkov v obci H., na záhradkárske účely.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je s výnimkou výroku, ktorým zaviazal prvostupňový súd doplatiť navrhovateľa, súdny poplatok v sume 36,- eur, vecne správny a preto je tento podľa , potrebné potvrdiť. V časti, v ktorej rozsudkom zaviazal prvostupňový súd navrhovateľa, k povinnosti zaplatiť na účet súdu doplatok na súdnom poplatku sumu 36,- eur, za použitia bolo potrebné tento zrušiť. O odvolaní odporcu, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa .

Podľa ust. /ďalej „OZ“/,záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností, uvedených v zákone.

Podľa , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Jednotlivé skutkové podstaty vzniku záväzku, z bezdôvodného obohatenia, upravuje ust. .

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Plnenie bez právneho dôvodu, je teda jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. K bezdôvodnému obohateniu prichádza vtedy, ak obohatený prijal plnenie.

Plnením bez právneho dôvodu, je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu, oprávňujúceho užívať cudziu vec. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka, vzniká i užívaním jeho nehnuteľnosti, bez právneho dôvodu.

Neoprávnený užívateľ, tak získava majetkový prospech, ktorý zodpovedá sume, obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na užívanie takej veci, napr. formou nájmu. Majetok obohateného sa v tom prípade nezmenšil, i keď by sa mal zmenšiť, ak by obohatený plnil svoje povinnosti. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a podľa ust. musí ten, kto sa obohatil na úkor iného, obohatenie vydať.

V preskúmavanej veci, zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým je odvolací súd viazaný ( ) bolo zistené, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. 435 pre k.ú. H. a to parc. KNC č. 2097 orná pôda o výmere 615 m2 a parc. KNC č. 2098 orná pôda o výmere 676 m2 v podiele 1-ica. Z výpovede navrhovateľa, ako aj z oznámenia Ing. O. X., M. H. vyplynulo, že do roku 2009, na základe nájomnej zmluvy parc. KNC č. 2097, užívala spoločnosť M. H.. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 18.03.2009, odporca na časti týchto parciel, vykopal odvodňovací rigol, a týmto spôsobom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, užíval až do 26.07.2011, kedy došlo najskôr k zasypaniu tohto odvodňovacieho rigolu a následne v uvedený deň, boli zrealizované aj dokončovacie práce, spočívajúce v úprave povrchu nehnuteľností zarovnaním, čoho dôkazom je odporcom predložená fotodokumentácia. Tieto skutočnosti v priebehu konania, medzi účastníkmi sporné neboli. Rovnako nebolo sporné, že vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania, nebola uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností v spoluvlastníctve navrhovateľa a v konaní nebola zistená, ani tvrdená existencia iného titulu, oprávňujúceho odporcu užívať cudziu vec, v tomto prípade nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je navrhovateľ, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho vznikol na strane odporcu prospech, pretože realizoval užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky, vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Uvedené skutočnosti, teda zakladajú povinnosť odporcu, vyplývajúcu z ust. , toto bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa obohatil, čo v tomto prípade je nepochybne navrhovateľ, ktorému spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, prináleží. V písomne podanom návrhu uplatňoval navrhovateľ zaplatenie sumy 7.300,- eur, ktorý nárok špecifikoval tak, že táto suma predstavuje 10,- eur, za každý deň ukončenia a prevádzkovania kanála na jeho nehnuteľnostiach, od marca 2009 pri celkovom počte dní 730, čo predstavuje ním uplatnenú čiastku 7.300,- eur. Následne v priebehu konania rozšíril svoj návrh o zaplatenie sumy 600,- eur, oproti pôvodne uplatnenému nároku s odôvodnením, že v čase podania návrhu, odporca ešte stále pozemky užíval a to v období ďalších dvoch mesiacov, čo je za ďalších 60 dní á 10,- eur, naviac uplatnená suma 600,- eur, teda v konečnom dôsledku sa na základe týchto skutočností, domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 7.900,- eur. Prvostupňový súd, túto zmenu návrhu pripustil, na pojednávaní dňa 28.05.2012. Na totožnom pojednávaní, súčasne navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že požaduje zaplatenie tejto náhrady zo strany odporcu v období, kedy bez jeho súhlasu užíval tento jeho pozemky a to vo výške 10,- eur za deň, pričom vychádza z toho, že vie, ako sa robia prenájmy, napr. keď je aj v K.

jarmok, alebo hoci kde inde, tak za možnosť predávať v stánkoch, sa hradí aj viac, ako 10,- eur za deň. Podľa neho nejde o cenu nadhodnotenú a vo vzťahu k tejto výške ním uplatneného nároku uviedol, že o cene, za akú poskytne svoj majetok do užívania rozhoduje on, pretože to je jeho právo. Súčasne uviedol, že táto cena je za jeho podiel v 1-ici na týchto pozemkoch. Ďalej vo výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru, prípadné vzniknuté škody, si má odporca vysporiadať so spoločnosťou M. H., ktorá predtým nehnuteľnosti užívala. Vzniknutú škodu má podľa tvrdenia odporcu vyplatiť tejto spoločnosti, ale prenájom za užívanie pozemku si žiada zo strany odporcu on, teda navrhovateľ.

Konanie sporové sa vždy začína na návrh. Vychádzajúc z ust. , upravujúceho náležitosti návrhu na začatie konania, návrh má okrem všeobecných náležitostí ( ), obsahovať okrem iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa tento domáha. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu, je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia a vymedzenia skutkových tvrdení tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Navrhovateľ tak musí jasne, stručne a zrozumiteľne, pritom však nezameniteľne, uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva, v sporovom konaní. Povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti, má veľký význam pri aplikácii a interpretácii právnej normy zo strany súdu, pri rozhodovaní veci. Právo špecifikovať svoje skutkové tvrdenia, majú účastníci až do vyhlásenia uznesenia podľa . Pri označení dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloženú navrhovateľovi v a to o tzv. dôkaznú povinnosť. Navrhovateľ musí označiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia, logickým spôsobom vyplývali. Najmä v sporových konaniach, je požiadavka na logickú bezrospornosť návrhu vyššia, ako v konaniach nesporových, napriek tomu, že povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť, sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať, ani sankcionovať. Jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach, to má za následok neúspech v spore. Konania sporové, nie sú ovládané vyšetrovacím princípom, z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, čím je v zásade súd viazaný. Tento navrhovateľom vymedzený nárok, je pre súd záväzný nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania.

V prejednávanej veci, navrhovateľ tak v písomne podanom návrhu, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom, jasne a konkrétne vymedzil výšku uplatneného nároku, ktorý po zmene návrhu bol 7.900,- eur. Zreteľným spôsobom, tento svoj nárok špecifikoval ako náhradu za neoprávnené užívanie jeho nehnuteľností odporcom, zreteľne špecifikoval, že uplatňuje 10,- eur za každý deň užívania nehnuteľností, ktoré užívanie spočívalo vo vybudovaní odvodňovacieho rigolu, na pozemkoch navrhovateľa odporcom a pokiaľ vychádzajúc z týchto skutkových tvrdení navrhovateľa, prvostupňový súd posúdil nárok navrhovateľa, ako uplatnenie jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak podľa názoru odvolacieho súdu, tento jednoznačne správne právne kvalifikoval. Je pravdou, že nie je povinnosťou navrhovateľa, uplatnený nárok právne kvalifikovať. V preskúmavanej veci, mu však takúto povinnosť prvostupňový súd neuložil a jeho prevažný neúspech v konaní, nie je následkom toho, že sám svoj nárok v priebehu konania právne nezdôvodnil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov, vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci, zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ani z ním vymedzeného a konkretizovaného, v konaní uplatneného nároku, ani v najmenšom nevyplynulo, že okrem nároku na zaplatenie náhrady za užívanie jeho nehnuteľností v rozhodnom období odporcom, uplatňuje aj zaplatenie nemajetkovej ujmy zo strany odporcu tak, ako to tvrdí v podanom odvolaní. Uplatnenie takéhoto nároku nevyplýva ani z jeho skutkových tvrdení v priebehu konania, z jeho špecifikácie a na jeho preukázanie navrhovateľ v konaní neprodukoval ani žiaden dôkaz. Konanie vo veci nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je konaním sporovým, nemožno ho teda začať bez návrhu. Keďže uplatnenie takéhoto nároku zo skutkových tvrdení navrhovateľa nevyplynulo, je zrejmé, že prvostupňový súd sa takýmto nárokom navrhovateľa, ani zaoberať nemohol a pochopiteľne v tomto smere ani žiadne dôkazy nevykonával. Z uvedeného teda vyplýva, že námietka navrhovateľa, uplatnená v odvolaní, spočívajúca v tom, že rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, v súvislosti s tým aj nedostatočne vykonaným dokazovaním vo vzťahu k nemajetkovej ujme navrhovateľa, je nedôvodná.

Vychádzajúc teda zo záveru, že prvostupňový súd nárok navrhovateľa v celom rozsahu správne právne kvalifikoval, ako bezdôvodné obohatenie, predmetom preskúmania odvolacieho súdu, zostala okresným súdom ustálená výška bezdôvodného obohatenia, pričom obdobie, kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo, vymedzené výkopom odvodňovacieho rigolu dňa 18.03.2009 až do 27.06.2011, kedy pozemky boli upravené, medzi účastníkmi sporné nebolo.

Majetkovým vyjadrením prospechu, získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam, vynakladaným obvykle v danom mieste a čase, na užívanie obdobného predmetu nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností , bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

Za účelom zistenia obvyklej ceny nájmu dotknutých nehnuteľností v rozhodnom období a v danej lokalite, prvostupňový súd vykonal niekoľko dopytov, z ktorých zistil a to z vyjadrenia Roľníckeho družstva podielnikov H., že obvyklá cena nájmu pozemkov, ako sú parc.č. 2097 a 2098 v k.ú. H. v období rokov 2009 až 2011 bola 0,136 eur/m2 ročne. Ing. O. X. zo spoločnosti M. H. oznámil, že nájom za poľnohospodárske pozemky v lokalite, kde sa nachádzajú aj parcely v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, je vo výške 0,0031 eur/m2 ročne. Z jeho oznámenia súčasne vyplýva, že na základe nájomnej zmluvy, do roku 2009 užíval aj parc. KNC č. 2097 v k.ú.H., ktorej podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľ, vo vzťahu ku ktorej, uplatňuje svoj nárok proti odporcovi v tomto konaní. Skutočnosť, že by výška nájmu, dohodnutého s navrhovateľom vo vzťahu k jeho pozemku nájomnou zmluvou, so spoločnosťou M. H., bola vyššia, ako tá, za ktorú si ju táto spoločnosť prenajíma od iných vlastníkov, z vykonaného dokazovania nevyplynula. Vo vzťahu k súdom zistenej výške nájmu, navrhovateľ na pojednávaní dňa 28.05.2012 uviedol, že tieto ceny boli stanovované ešte možno v roku 1990 a neupravujú sa z toho dôvodu, že ľudia sú radi, že pozemky vôbec niekto užíva, pretože tam nie je ani voda a taktiež sa tam ľudom neoplatí niečo pestovať, pretože sa to rozkradne. Takto zistenú cenu nájmu teda nespochybňoval, za týmto účelom v priebehu prvostupňového konania nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie a vo vzťahu k opodstatnenosti ním uplatnenej rozdielnej výšky náhrady, v rozsahu 10,- eur za deň uviedol, že túto výšku odvodzuje od toho, že on je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností a teda je to on, kto rozhoduje o cene, za akú svoje nehnuteľnosti do užívania poskytne. Keďže ako bolo už vyššie uvedené, navrhovateľ na preukázanie opodstatnenosti výšky ním uplatneného nároku v konaní žiaden dôkaz nevyprodukoval, nenavrhoval v tomto smere vykonanie žiadnych dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, postupoval okresný súd správne, keď pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie, vychádzal z výšky nájomného, za ktoré sa takéto nehnuteľnosti v danom čase a lokalite prenajímali.

Ako bolo vyššie uvedené, dokazovaním bolo zistené, že Roľnícke družstvo podielnikov H., prenajíma charakterovo totožné nehnuteľnosti, v danom čase a lokalite za sumu 0,136 eur/m2. Spoločnosť M. H., mal v danom čase a lokalite v nájme nehnuteľnosti za cenu 0,0031 eur/m2 ročne, pričom na základe nájomnej zmluvy, do roku 2009 užíval aj jednu z dotknutých nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom je navrhovateľ. Prvostupňový súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 0,136 eur/m2, teda zo sumy vyššej, ako suma, za ktorú jednu z nehnuteľností prenajímal navrhovateľ spoločnosti M. H., čo je nepochybne na prospech navrhovateľa. Za obdobie od 18.03.2009 do 27.06.2011, odporca nesporne nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu. Súd vyčíslil bezdôvodné obohatenie na sumu 199,82 eur. Vychádzajúc zo súčtu výmer parc. KNC 2097 (615 m2) a KNC 2098 (676 m2) ,zistil celkovú výmeru oboch nehnuteľností, ktorú ustálil na 1.291 m2 a po vynásobení obvyklou cenou nájmu 0,136 eur/m2 ročne, stanovil výšku bezdôvodného obohatenia za obe parcely, vychádzajúc z ich celkovej výmery na sumu 175,58 eur za rok ,/ 0,48 eur za deň/. Za obdobie dvoch rokov, t.j. od 18.03.2009 do 18.03.2011, tak výška bezdôvodného obohatenia za celú výmeru parciel predstavuje sumu 351,16 eur (2 roky x 175,58 eur/rok) a za obdobie od 29.03.2011 do 26.07.2011, t.j 101 dní vyčíslil bezdôvodné obohatenie na 48,48 eur (101 dní x 0,48 eur/deň), spolu za rozhodné obdobie, tak výška bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k celej výmere oboch parciel predstavovala 399,64 eur a keďže navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkov v oboch nehnuteľnostiach len podiele 1-ice, čomu zodpovedá aj jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ustálil nárok navrhovateľa na sumu 199,82 eur (1/2-ica z 399,64 eur). Výšku takto zisteného bezdôvodného obohatenia, zaplatenie ktorého v konaní prináleží navrhovateľovi, vychádzajúc zo zisteného obvyklého nájomného, za nájom ornej pôdy v danom čase a lokalite, považoval za správne, aj odvolací súd. Neobstojí námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd nedostatočne vykonal v tomto smere dokazovanie, keďže za účelom zistenia obvyklej ceny nájmu, nenariadil vykonať znalecké dokazovanie. Znalecký posudok je len jedným z možných spôsobov, ako súd môže zistiť cenu nájmu nehnuteľností, v danom čase a lokalite. Zvyčajne sa v takýchto

konaniach nariaďuje vtedy, keď nie je možné zistiť výšku nájomného v prípadoch, keď sa v konkrétnej lokalite pozemky neprenajímajú. Súd však nikdy nemôže vychádzať len z jeho záverov, ale musí aj inými spôsobmi, zisťovať cenu obvyklého nájomného a všetky takto získané dôkazy preskúmať jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach. V prejednávanej veci, prvostupňový súd nepochybil, keď znalecké dokazovanie z vlastnej iniciatívy nenariadil. Samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi, ako bolo už vyššie uvedené, nespochybňoval súdom zistenú cenu nájmu v danom čase a lokalite s odôvodnením, že takto nízka cena nájmu vyplýva z toho, že v danej lokalite nie je voda a tým sa nehnuteľnosti málo využívajú. Za tejto situácie nebol relevantný dôvod, pre ktorý by prvostupňový súd, mal znalecké dokazovanie nariadiť. Samotná skutočnosť, že predstava navrhovateľa niekoľkonásobne presahovala, súdom zistenú obvyklú cenu nájomného ,neodôvodňovala nariadenie znaleckého dokazovania, naviac, ako bolo uvedené, navrhovateľ to v konaní ani nežiadal, pričom opodstatnenosť svojho nároku vyvodzoval len z toho, že on ako vlastník si môže cenu, za ktorú dá do užívania svoje nehnuteľnosti, stanoviť sám. Toto tvrdenie navrhovateľa má síce opodstatnenie, avšak len v prípade, ak by nájomca, analogicky subjekt, na strane ktorého je existencia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, takúto požiadavku navrhovateľa ako prenajímateľa, akceptoval a v ním požadovanej výške, by mu plnenie poskytol. Autoritatívne rozhodnutie súdu o takomto nároku, však rozhodne nemôže kopírovať predstavy navrhovateľa, pokiaľ nemajú oporu v zistenom skutkovom stave tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku v ním stanovenej výške, v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz, ani vykonanie žiadneho dôkazu včetne znaleckého dokazovania nenavrhol napriek tomu, že bol zo strany prvostupňového súdu poučený aj v zmysle v tom smere, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť, alebo označiť najneskôr, do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd, považoval rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 199,82 eur navrhovateľovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom vo zvyšku ním uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol, za vecne správne a preto ho za použitia potvrdil.

Vecne správne, je rozhodnutie prvostupňového súdu aj vo vzťahu k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal, aby odporca dotknuté nehnuteľnosti uviedol do pôvodného stavu a to tým spôsobom, že zasype odvodňovací rigol a upraví povrch týchto nehnuteľností. Napriek tomu, že v priebehu konania bolo zistené a samotný navrhovateľ to nespochybňoval, že v priebehu konania, odporca odvodňovací rigol zasypal, povrch upravil, čo navrhovateľ nespochybňuje ani v podanom odvolaní, v tomto smere na návrhu ďalej trval, tento v tejto časti neobmedzil, nezostalo prvostupňovému súdu nič iné, ako aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietnuť, ako v čase rozhodovania prvostupňového súdu, nedôvodný.

V konečnom dôsledku, ako nedôvodnú, vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa, uplatnenú v odvolacom konaní spočívajúcu v tom, že rozsudok prvostupňového súdu, je nepreskúmateľný.

Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, musí mať náležitosti uvedené v . Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku, je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, musí byť zároveň aj dostatočným podkladom, pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

V danom prípade, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Za porušenie základných práv navrhovateľa v tomto smere, nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa. Súdy sa nemusia vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, ale len s tými, ktoré majú význam pre rozhodnutie.

Vecne správne, je aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým za použitia odporcovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Odvolací súd však dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil povinnosť navrhovateľovi, doplatiť súdny poplatok vo výške 36,- eur, na účet okresného súdu a to z dôvodu, uvedeného v . Je pravdou, že konanie v tejto veci podlieha poplatkovej povinnosti, čo vyplýva z zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Rovnako je správny záver prvostupňového súdu v tom zmysle, že vzhľadom k tomu, že v priebehu konania navrhovateľ svoj nárok rozšíril zo sumy 7.300,- eur na sumu 7.900,- eur, vznikla mu povinnosť doplatiť súdny poplatok zo sumy 600,- eur, ktorý je v zmysle položky 1 písm. a/ sadzobníka k zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch 6% z uplatneného nároku, čo v danom prípade je 36,- eur. Vzhľadom k tomu, že po dovyrubení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktoré rozhodnutie je súčasťou napadnutého rozsudku, prvostupňový súd uznesením č.k. -186 zo dňa 31.10.2012, priznal navrhovateľovi čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a to v rozsahu 50%, ktoré oslobodenie vychádzajúc z má i spätnú účinnosť, a takto dovyrubený súdny poplatok, prevyšuje poplatkovú povinnosť navrhovateľa v rozsahu 50%, bolo potrebné v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť, pretože dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie v tejto časti vydané, zanikli ( ).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia , , a odporcovi, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tomuto trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.