Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E., F. XXXX/XX, štátny občan SR proti žalovaným: 1./ G. H., D. I., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J., K. XXXX/XX, štátna občianka SR a 2./ Obec Lehota nad Rimavicou so sídlom Lehota nad Rimavicou, IČO 00 649 848 o zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu takto

rozhodol:

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom 83, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 53 o výmere 186 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou spočívajúce v práve cesty za účelom vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez časť priľahlého pozemku, a to cez diel č. 1 o výmere 63 m2 vyčleneného z pozemku parcely registra „E“ č. 39 o výmere 170 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou vo vlastníctve žalovanej 1./ G. H., D. I., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX, J., štátna príslušníčka SR v podiele 1/1 podľa priloženého geometrického plánu, cez časť priľahlého pozemku, a to cez diel č. 2 o výmere 30 m2 vyčleneného z pozemku parcely registra „E“ č. 43 o výmere 90 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou vo vlastníctve žalovanej 1./ G. H., D. I., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX, J., štátna príslušníčka SR v podiele 1/1 podľa priloženého geometrického plánu, cez časť priľahlého pozemku, a to cez diel č. 3 o výmere 30 m2 vyčleneného z pozemku parcely registra „E“ č. 44 o výmere 90 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou v spoluvlastníctve žalovanej 1./ G. H., D. I., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX, J., štátna príslušníčka SR v podiele 3/4 a v spoluvlastníctve žalovaného 2./ Obec Lehota nad Rimavicou so sídlom Lehota nad Rimavicou, 980 53, IČO 00 649 848 v podiele 1/4 podľa priloženého geometrického plánu a cez časť priľahlého pozemku, a to cez diel č. 4 o výmere 12 m2 vyčleneného z pozemku parcely registra „E“ č. 212/1 o výmere 7454 m2, druh pozemku ostatná plocha zapísaného na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou vo vlastníctve žalovaného 2./ Obec Lehota nad Rimavicou so sídlom Lehota nad Rimavicou, 980 53, IČO 00 649 848 v podiele 1/1 podľa priloženého geometrického plánu a v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47124695-6/2022 vyhotoveným dňa 17. 02. 2022 geodetom Bc. Petrom Očovayom, autorizačne overeným dňa 17. 02. 2022 autorizovaným geodetom a kartografom Ing. Róbertom Kuvikom a úradne overeným dňa 22. 02. 2022 katastrálnym odborom Okresného úradu Rimavská Sobota pod číslom G1 66/2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 1./ G. H. sumu 611,20 eur a žalovanému 2./ Obec Lehota nad Rimavicou sumu 103,19 eur ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom od obecnej cesty KNE 212/1 k domu č. 83 cez časti

pozemkov KNE 39 (diel č. 1), KNE 43 (diel č. 2), KNE 44 (diel č. 3) a KNE 212/1 (diel č. 4) v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47124695-6/2022, ktorý bol vyhotovený dňa 17. 02. 2022, a v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Emila Mati č. 39/2023 v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní 1./, 2./ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal po poslednej úprave žalobného petitu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom 83, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ č. 53, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., spočívajúce v práve cesty za účelom vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez časti priľahlých pozemkov, a to parcely registra „E“ č. 39, 43, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1./, ďalej parcelu registra „E“ č. 44, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., ktorá je v spoluvlastníctve žalovanej 1./ v 3-inách a žalovaného 2./ v 1-ine, a cez parcelu registra „E“ č. 212/1 katastrálne územie D. L. vedenej na liste vlastníctva č. XXX, kde jednotlivé časti týchto parciel, ktoré by mali byť zaťažené právom vecného bremena, boli zamerané geometrickým plánom v dieloch 1 až 4. Ďalej žalobca navrhol, aby mu súd uložil povinnosť v súvislosti so zriadením vecného bremena zaplatiť žalovaným 1./ a 2./ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena pre žalovanú 1./ vo výške 611,20 eur a žalovaného 2./ 103,19 eur. 2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je vlastníkom stavby rodinného domu číslo súpisné 83 na CKN parcele č. 53 katastrálne územie D. L., obec Lehota nad Rimavicou. Ako vlastník stavby rodinného domu nie je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov, cez ktoré by sa dostal k obecnej ceste, v konkrétnom prípade ide o parcely registra „E“ č. 39, 43, 44 a 212/1, pričom podľa žalobcu prístup k jeho rodinnému domu nie je možné zabezpečiť iným spôsobom. Pokiaľ ide o navrhovaný prístup, žalobca poukázal na to, že tento jediný možný prístup k domu číslo súpisné 83 bol aj v minulosti, ktorý prístup využívali aj pôvodní majitelia domu číslo 83, aj číslo domu 82, pre ktoré rodinné domy existoval spoločný vchod od obecnej cesty popri dome číslo 82, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovanej 1./. V tejto súvislosti žalobca poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 14. 06. 2008, ktorou nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to rodinný dom číslo súpisné 83, ako aj priľahlé pozemky CKN parc. č. 52, 53 a 60, v ktorej kúpnej zmluve je uvedené, že na parc. KNC č. 53 je postavený rodinný dom číslo súpisné 83 a za účelom užívania rodinného domu číslo súpisné 83 patrí právo trvalého užívania spočívajúce v práve k stavbe vo vzťahu ku KNC parc. č. 49, 50 a 51. Navrhovaná príjazdové cesta k rodinnému domu žalobcu bola zabezpečená cez priľahlé parcely KNE č. 39, 43 a 44, nielen pre peší prechod, ale aj pre prejazd motorovými vozidlami. Pre plnohodnotné užívanie rodinného domu číslo súpisné 83, ktorý sa nachádza v zlom technickom stave, je potrebná rekonštrukcia, na ktorú žalobcu vyzval aj žalovaný 2./, pričom podľa žalobcu potrebná rekonštrukcia sa dá zrealizovať iba zabezpečením prístupu aj formou prejazdu motorovým vozidlom. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že v minulosti žalovaná 1./ prístavbou verandy zúžila priestor pre prejazd motorovým vozidlom k rodinnému domu žalobcu, avšak napriek tomuto zúženiu priestoru pre prejazd motorovým vozidlom od obecnej cesty k rodinnému domu číslo súpisné 83 je prejazd motorovým vozidlom od obecnej cesty k domu číslo 83 stále možný. Žalobca pred podaním žaloby sa pokúsil o mimosúdne riešenie zriadenia vecného bremena, avšak žalovaná 1./ súhlasila len s peším prechodom cez svoj pozemok bez nároku na vecné bremeno. Na mimosúdnu dohodu žalobca vyzval aj žalovaného 2./, ktorý sa však k návrhom žalobcu nevyjadril. 3. Spolu so žalobou žalobca predložil kópiu z katastrálnej mapy, kúpnu zmluvu zo 14. 06. 2008, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, okrem iného stavbu rodinného domu číslo 83 na parc. č. 53, kde v článku VI. zmluvy je uvedené, že na KNC č. 53 je postavený rodinný dom číslo 83. Za účelom umožnenia prístupu k rodinnému domu číslo 83 patrí právo trvalého užívania spočívajúce v práve k stavbe vo vzťahu ku KNC parc. č. 49, 50, 51 k danej nehnuteľnosti, list vlastníctva nie je založený, s ďalším spoločným vchodom pri dome číslo 82, ktorý je postavený na KNC parc. č. 49. Ďalej žalobca so žalobou predložil aj čestné prehlásenie I. M. z 27. 10. 2022, fotografie rodinného domu

číslo súpisné 83, čestné prehlásenie N. J. z 21. 07. 2022 ako dôkazy o tom, že k jeho rodinnému domu viedla cesta, ktorá spájala rodinný dom žalobcu s obecnou cestou popri rodinnom dome číslo súpisné 82. 4. Žalovaná 1./ vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena v prospech rodinného domu žalobcu číslo súpisné 83 cez pozemky, ktorých je vlastníčkou, či spoluvlastníčkou, poukázala na to, že kúpila nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2009, kde v kúpnej zmluve nie sú uvedené žiadne ťarchy na jej nehnuteľnostiach, ani vecné bremená. Čo sa týka prístavby verandy pri jej rodinnom dome, poukázala na to, že stavebné úpravy boli vykonané so súhlasom obce. Čo sa týka práva prechodu k rodinnému domu žalobcu, žalovaná 1./ uviedla, že popri jej rodinnom dome viedla poľná cesta, po ktorej ľudia chodili pešo k svojim záhumienkam, žalovaná 1./ aj v súčasnej dobe umožňuje pre pani O. a pána E. prechod cez svoje pozemky k záhumienkam, či k záhradnej chatke. Žalovaná 1./ zároveň poukázala na to, že od doby kúpy sa žalobca o svoj rodinný dom a priľahlé nehnuteľnosti nijak nezaujímal, z domu podľa žalovanej 1./ sa medzičasom stala zrúcanina a polka rodinnému domu sa zrútila na susedný pozemok, z domu padajú kusy váľkov a omietky. Žalovaná 1./ je ochotná umožniť žalobcovi peší prechod cez svoje nehnuteľnosti k jeho rodinnému domu. Podľa žalovanej 1./ k pozemkom žalobcu a k jeho rodinnému domu je aj iný prístup, odzadu, cez záhumienky. Žalovaná 1./ spolu s vyjadrením predložila kúpnu zmluvu zo dňa 14. 10. 2009 ako dôkaz o nadobudnutí rodinného domu číslo súpisné 82 na parcele CKN č. 49, doklady súvisiace s ohlásením drobnej stavby, fotokópie rodinného domu žalobcu, ako aj priľahlých nehnuteľností. 5. Žalovaný 2./ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaná 1./ realizovala stavebné úpravy na pôvodných základoch a pôdorys rodinného domu žalovanej 1./ sa stavebnými úpravami nezmenil, kde zároveň poukázal na to, že cez pozemok žalovanej 1./ stále chodia občania obce k studničke a k záhumienkam tak, ako to bolo v minulosti. Podľa žalovaného 2./ rodinný dom žalobcu je v zlom stave, keďže sa žalobca oň nezaujímal, je to v podstate len zrúcanina. K rodinnému domu žalobcu sa aj v terajšej dobe dá dostať motorovým vozidlom, nakoľko je tam tak široký prechod, ale k tomuto rodinnému domu žalobcu podľa žalovaného 2./ sa nikdy nechodilo motorovými vozidlami. V minulosti tam maximálne chodili konské povozy. K vyjadreniu žalovaný 2./ pripojil doklady o povolení stavebných úprav pre žalovanú 1./, fotokópie rodinného domu žalobcu. 6. Žalobca na pojednávaní, ktoré bolo nariadené vo veci, sa pridržiaval podanej žaloby v znení jednotlivých zmien žaloby, podľa jeho názoru z predložených dôkazov vyplýva, že nemá zabezpečený iný prístup k svojmu rodinnému domu, pokiaľ žalovaná 1./ poukazuje na prístup zozadu, je to cez poľnohospodársku pôdu, kde za jeho nehnuteľnosťami vo vzdialenosti 5 až 10 metrov sú nejaké koľaje, ktoré idú cez rôzne parcely, a tento prístup žalobca nikdy nevyužíval, kde neexistujú žiadne dohody o prípadnom vecnom bremene, ktoré by zaťažovalo tieto parcely v prospech parciel žalobcu. Taktiež v katastri nehnuteľností nie sú zaznamenané žiadne ťarchy a neexistujú ani žiadne dohody s vlastníkmi týchto parciel o prípadnom vecnom bremene práva cesty. 7. Žalovaná 1./ na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach, podľa nej časť stavby rodinného domu žalobcu je zrútená. Pokiaľ ide o prechod k rodinnému domu žalobcu zozadu, tento prechod využívajú aj iný, je to v podstate poľná cesta, i keď je pravdou, že je využívaná hlavne v lete a nie v zime, je využívaná hlavne ťažkými mechanizmami, traktormi, kombajnmi a podobne. V skutočnosti ide o lúku, kde predtým boli záhumienky, ktorá lúka sa nachádza za oplotenými záhradami jednotlivých vlastníkov. Podľa vedomia žalovanej 1./ v tomto inom prechode nikto nikomu nebráni, pričom však žalobcu žalovaná 1./ tento prechod využívať nevidela, keďže k nehnuteľnostiam vôbec nechodil. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom žalobcu, žalovanej 1./, výsluchom svedkov I. M., P. A., N. K. Q., G. R., S. H., S. O. a S. B., ďalej sa oboznámil mapový operát na čl. 9 spisu, kúpna zmluva zo dňa 14. 06. 2008, oznámenie o ohlásení drobnej stavby na čl. 18 spisu, fotografie na čl. 19, 20 spisu, súhlas k prechodu cez pozemok na čl. 21 spisu, žiadosť o podporu zo dňa 21. 11. 2021, doplnenie žaloby zo dňa 24. 02. 2022, geometrický plán na čl. 38 spisu, originál geometrického plánu na čl. 46 spisu, vyjadrenie žalovaného 2./ zo dňa 11. 04. 2022, prílohy vyjadrenia žalovaného 2./ na čl. 61 až 70 spisu, fotografie na čl. 71 až 74 spisu, podanie žalovanej 1./ na čl. 75 spisu, kúpna zmluva zo dňa 14. 10. 2009, LV č. XXX, XXX kat. územie D. L., oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 10. 04. 2013, súhlas susedov k drobným stavbám na čl. 84 spisu, fotografie na čl. 87 až 94 spisu, podanie žalobcu zo dňa 20. 05. 2022, fotokópie na čl. 110 a 111 spisu, záznam podrobného merania z roku 2009, fotokópie na čl. 115 a 116 spisu, vyjadrenie žalovanej 1./ na čl. 130 spisu, fotografie na čl. 131 spisu, vyjadrenie žalovaného 2./ zo dňa 25. 07. 2022, čestné prehlásenie P. O. zo dňa 16. 07. 2021, doplnenie žaloby zo dňa 02. 08. 2022, vyjadrenie žalovanej 1./ na čl. 156 spisu, vyjadrenie žalovaného 2./ na čl. 159 spisu, doplnenie žaloby zo dňa 05. 11. 2022, podanie žalovanej 1./ na čl. 178 spisu, podanie žalobcu zo dňa 25. 02. 2023, vyjadrenie žalovanej 1./ na čl. 194 spisu, čestné prehlásenie P. A. zo dňa 22. 04. 2023, A. L. E. zo dňa 21. 04. 2023, snímky z kat. mapy, podanie Obce Lehota nad Rimavicou zo dňa 24. 04.

2023, čestné prehlásenie N. K. Q. a A. N. N. zo dňa 02. 05. 2023, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25. 04. 2023, fotografie v prílohovej obálke na čl. 132 spisu, znalecký posudok č. 39/2023, doklady v prílohovej obálke - doklady od žalobcu: snímka z mapy, výzva na mimosúdnu dohodu, odpoveď zo dňa 20. 02. 2023, fotografie, čestné prehlásenie I. M., rozhodnutie správy katastra V 1390/2011 zo dňa 26. 07. 2011, LV č. XXX, čestné prehlásenie I. M. zo dňa 19. 07. 2022, fotografia, čestné prehlásenie N. J. zo dňa 21. 07. 2022, rozhodnutie Obce Lehota nad Rimavicou č. 212, doklady v prílohovej obálke – doklady od žalovaného 2./: kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 2011, fotografie, podanie žalobcu zo dňa 17. 05. 2023, zápisnica z ohliadky na čl. 216 až 225 spisu a zistil nasledovný skutkový stav. 9. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L. ako CKN parc. č. 52 a 53 – zastavaná plocha a nádvorie a CKN parc. č. 60 – záhrada, kde na parc. č. 53 sa nachádza stavba rodinného domu číslo súpisné 83. K tejto stavbe rodinného domu číslo súpisné 83 žalobca žiadal zriadiť právo vecného bremena rozhodnutím súdu, keďže podľa jeho názoru neexistuje iný prístup k jeho rodinnému domu, len po nehnuteľnostiach žalovaných, a to po EKN parc. č. 39 a 43 – zastavaná plocha a nádvorie vedené na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná 1./, po parcele EKN č. 44 – zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., ktorá nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalovanej 1./ v 3-inách a žalovaného 2./ v 1-ine a taktiež po EKN parc. č. 212/1 – ostatná plocha, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L., ktorá nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2./. Na presné zameranie časti parciel, ktoré by mali byť zaťažené právom vecného bremena spočívajúce v práve cesty, žalobca dal vyhotoviť geometrický plán, na základe ktorého geometrického plánu boli vyčlenené diely z jednotlivých parciel vo vlastníctve žalovaných a tieto časti parciel podľa žalobného návrhu by mali byť zaťažené vecným bremenom v prospech rodinného domu žalobcu. Geometrickým plánom bol vyčlenený diel č. 1 o výmere 63 m2 z parc. č. 39, diel č. 2 o výmere 30 m2 z parc. č. 43, diel č. 3 o výmere 30 m2 z parc. č. 44 a diel č. 4 o výmere 12 m2 z parc. č. 212/1. 10. Podľa až 3 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 11. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 12. Na základe návrhu strán sporu súd vykonal ohliadku na mieste samom, z ktorej ohliadky bola urobená fotodokumentácia celkového prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu, ako aj ohľadom samotnej stavby na nehnuteľnostiach žalobcu. Na tejto ohliadke na základe návrhu strán sporu boli vypočutí svedkovia, a to I. M., ktorá uviedla, že sa v rodinnom dome žalobcu narodila, v tomto rodinnom dome žili jej starí rodičia a žila v ňom do svojich troch rokov a potom chodievala pravidelne k svojim starým rodičom až do roku 1989. Svedkyňa uviedla, že k rodinnému domu žalobcu sa vždy chodievalo popri rodinnom dome žalovanej 1./, bola tam riadna obecná cesta, rodinný dom žalovanej 1./ bol menší, bol bez terasy – prístavby. Po tejto obecnej ceste k rodinnému domu žalobcu sa bežne chodievalo osobným motorovým vozidlom a keď to starí rodičia potrebovali, prišlo tam aj nákladné motorové vozidlo a bežne tam parkovali aj poľnohospodárske stroje. Rodina svedkyne vlastnila aj podiel na tejto obecnej ceste, tento podiel darovali pani O. za podmienky zachovania obecnej cesty. Pani O. ich neskôr poprosila, či by si mohla urobiť plot a bránu, s čím nakoniec starí rodičia svedkyne súhlasili kvôli dobrým susedským vzťahom, ale s podmienkou, aby bol možný prístup k ceste. Čo sa týka prístupu zo zadnej strany za domom, starí rodičia svedkyne tam mali len ovocný sad a včely, bol tam len chodníček, za domom žalobcu bolo kamenné humno, ku ktorému sa chodievalo cez obecnú cestu popri rodinnom dome žalovanej 1./. K rodinnému domu žalobcu sa nikdy nechodilo zozadu, vzadu boli polia a lúky, nebola tam žiadna cesta, chodilo sa tam len vozom po úrodu. Svedok P. A. uviedol, že je susedom nehnuteľností, býva tu od narodenia a uviedol, že popri rodinnom dome žalovanej 1./ viedla kamenná cesta, po ktorej chodili vozy až k humnu, ktoré sa nachádzalo za rodinným domom žalobcu, toto humno bolo veľké, pre viac rodín a k rodinnému domu žalobcu a k humnu bol prístup po kamennej ceste popri rodinnom dome žalovanej 1./, zozadu k humnu a rodinnému domu

žalobcu nebol prístup, bol tam len chodník, dalo sa tam ísť len pešo, vzadu za nehnuteľnosťami žalobcu sa nachádzajú záhumienky, kde svedok uviedol, že asi pred piatimi rokmi tam začali využívať cestu na prístup k záhumienkam, predtým každý chodil cez svoj dvor k záhumienkam. Táto cesta sa zriadila kvôli majiteľom, ktorí tam chovajú dobytok a včely, aby si mohli voziť krmivo, svedok im to dovolil, ale len vtedy, keď bude sucho, aby sa neurobili koľaje. Svedok N. K. Q. uviedol, že je tiež susedom, pozná pomery od narodenia, keďže tu bývali jeho starí rodičia. Nepamätá si, že by popri rodinnom dome žalovanej 1./ bol nejaký prístup k rodinnému domu žalobcu, pamätá sa len, že tam bol len prístup k studničke na lúke. Čo sa týka prístupu zozadu od záhumienok, svedok si nepamätá, že by zozadu bol nejaký prístup, pokiaľ ide o cestu, ktorá je vyjazdená hneď za záhradami, je to len občasná cesta, ktorú využívajú len vlastníci pozemkov na prístup k svojim záhradám. Svedok ďalej uviedol, že po tejto dočasnej ceste chodí on a ešte pán E., kde nevidí svedok dôvod, aby tam chodili aj iní, väčšinu parciel svedok odkúpil, aj ich obhospodaruje spolu s pánom E.. Svedok G. R. je vzdialeným príbuzným žalovanej 1./, užíva rodinný dom od roku 2004 a pamätá si len, že prístup popri rodinnom dome žalovanej 1./ využívali obyvatelia obce na prístup k studničke a k svojim záhumienkam, pamätá si už stav, keď tam bola aj brána a obyvatelia obce využívali prechod len so súhlasom pána O.. Pokiaľ ide o prístup od záhumienok k rodinnému domu žalobcu, dá sa podľa svedka tadiaľ prísť, ale on tento prístup nikdy nevyužíval, je tam tráva a nechce si zničiť auto. Svedkyňa S. H. uviedla, že pozná stav nehnuteľností od narodenia, pamätá si, že k rodinnému domu žalobcu išla cesta popri rodinnom dome žalovanej 1./, tento prístup nebol ohradený, nevie o tom, že by k rodinnému domu žalobcu chodili autá alebo vozy, nepamätá si to. A ani tú skutočnosť, či k rodinnému domu žalobcu je prístup zozadu. Vzadu boli záhumienky a bola tam cesta k záhumienkam. Svedkyňa S. O. uviedla, že tu býva už 60 rokov a pamätá si, ako existoval prístup popri rodinnom dome žalovanej 1./ k rodinnému domu žalobcu, pamätá si ešte, že v rodinnom dome žalobcu bývali pôvodní vlastníci, ktorí boli gazdovia, a chodili k svojmu rodinnému domu autom, aj vozmi. Tento prístup bol využívaný aj inými obyvateľmi obce na prístup k studničke a záhumienkam, ktoré sú za záhradami. Za rodinným domom žalobcu bolo ešte kamenné humno a za ním smerom k záhumienkam už bol len chodník, tam cesta nikdy nebola, predtým dom žalovanej 1./ bol užší a dvor k rodinnému domu žalobcu bol širší. Bol to otvorený dvor aj pre prístup k rodinnému domu žalobcu. Či už pre osobné motorové vozidlo, aj nákladné motorové vozidlo. Svedkyňa S. B. uviedla, že tu býva už 62 rokov a pamätá si ešte, ako v rodinnom dome žalobcu bývala rodina J., ktorí tam gazdovali, mali tam aj dobytok a v rodinnom dome žalovanej 1./ bývala pani O. a popri jej dome išla cesta k rodinnému domu, kde bývala rodina J. a dalo sa tam ísť aj osobným motorovým vozidlom, vozievalo sa tam aj seno. Z druhej strany zozadu nebola cesta od záhumienok, bol tam len chodník cez záhradu na záhumienky, pričom prístup popri rodinnom dome žalovanej 1./ využívala aj rodina N., ktorí mali úzky dvor a keď potrebovali niečo priviesť, tak využívali túto cestu. Predtým tam nebola žiadna bránička ani plot. 13. Čo sa týka žalobného petitu, v ktorom žalobca žiadal zriadiť v prospech jeho rodinného domu vecné bremeno práva cesty, právo prechodu pešo a práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, žalobca tvrdil, že na jeho pozemkoch sa nachádza rodinný dom číslo súpisné 83, nie je vlastníkom priľahlých pozemkov, ktorých vlastníkmi sú žalovaní 1./ a 2./, pričom prístup k jeho rodinnému domu nie je možné zabezpečiť inak, a preto žiadal zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v prospech jeho rodinného domu, ktoré vecné bremeno bude zaťažovať nehnuteľnosti žalovaných 1./, 2./ v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. 14. Žalovaná 1./ žiadala žalobný návrh zamietnuť, poukazovala na tú skutočnosť, že celé nehnuteľnosti žalobcu sú zanedbané, neupravené, žalobca sa od kúpy nehnuteľností o tieto riadne nestaral a podľa žalovanej 1./ na pozemku žalobcu neexistuje žiadna stavba, ku ktorej by bolo možné rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno práva cesty. Na preukázanie skutočností neexistencie stavby na pozemku žalobcu žalovaná 1./ predložila fotodokumentáciu nehnuteľností žalobcu – stavby rodinného domu, kde podľa názoru žalovanej 1./ nejde už o stavbu rodinného domu, ale len o zrúcaninu v zanedbanom stave. Taktiež podľa názoru žalovanej 1./ nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, keďže k nehnuteľnosti žalobcu je možný iný prístup ako po jej nehnuteľnostiach, či nehnuteľnostiach žalovaného 2./, podľa jej názoru k rodinnému domu žalobcu je možný prístup zozadu po poľnej ceste cez lúky, ktoré predtým boli záhumienkami. 15. Žalovaný 2./ taktiež nesúhlasil so zriadením vecného bremena práva cesty cez svoje nehnuteľnosti, aj podľa jeho názoru stavba rodinného domu žalobcu je v zlom stave, keďže žalobca sa o tento rodinný dom nestaral od obdobia kúpy a taktiež žalovaný 2./ poukázal na to vo svojich písomných vyjadreniach, že k rodinnému domu žalobcu je možný iný prístup zozadu, ktorý využívajú aj iní občania obce.

16. Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 17. V zmysle horeuvedeného ustanovenia teda v prípade, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý by mohol byť zabezpečený prístup k stavbe, a prístup vlastníka stavby nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, iným prístupom cez iné nehnuteľnosti, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka tejto stavby spočívajúce v práve cesty cez tento priľahlý pozemok. Takéto vecné bremeno rozhodnutím súdu je možné zriadiť za splnenia niekoľkých podmienok vyplývajúcich z ustanovenia , ktoré musia byť splnené súčasne, kde ak nie je splnená aspoň jedna z podmienok, nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu. Takéto podmienky sú to, že musí ísť o vlastníka stavby, ktorý vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý sa má zabezpečiť právo vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a tiež musí byť splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. O zriadení vecného bremena možno rozhodnúť len na návrh vlastníka stavby. 18. Súd konštatuje, že žalobca podal návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty, kde v zmysle listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. L. je žalobca vlastníkom stavby rodinného domu číslo súpisné 83, ktorá stavba sa nachádza na parc. č. 53, ktorá je vedená na tom istom liste vlastníctva. Je teda splnená podmienka, že žalobca je vlastníkom stavby rodinného domu a nie je vlastníkom priľahlých pozemkov, ktoré by mu umožňovali prístup k obecnej ceste. Za konštatovania splnenia tejto podmienky v zmysle bolo potrebné pristúpiť k riešeniu spornej otázky, a to, či na nehnuteľnostiach – pozemkoch žalobcu sa nachádza stavba v stavebnom, ale hlavne v právnom zmysle slova. 19. Žalobca v konaní tvrdil, že jednoznačne na pozemku žalobcu sa nachádza stavba, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva, ide o stavbu v zmysle stavebného zákona, keďže je spojená so zemou pevnými základmi, a preto je možné k tejto stavbe zriadiť vecné bremeno právo cesty rozhodnutím súdu. Podľa žalovaných 1./, 2./ na pozemku sa nachádza už len zrúcanina rodinného domu v zlom technickom stave. Zlý technický stav rodinného domu žalobca nepopieral, avšak uviedol, že práve zriadenie vecného bremena mu umožní vykonať rekonštrukčné práce tohto rodinného domu, kde bez zabezpečenia prístupu k tomuto rodinnému domu nie je reálne možné vykonať aj rekonštrukciu tohto rodinného domu, ktorá stavba rodinného domu podľa žalobcu stále existuje. 20. Podľa Stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, ktoré osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom. 21. Podľa Stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu. 22. Pre právne posúdenie stavby na pozemku žalobcu však stavebnotechnický charakter stavby nepostačuje, charakter stavby sa musí posúdiť z hľadiska právneho, či stavba, ktorá fakticky je na pozemku žalobcu, spĺňa charakter stavby, v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie R 29/1999, z ktorého vychádzajú aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého rozhodnutia za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Horeuvedené závery tohto rozhodnutia prevzali aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad v konaní . 23. Na preukázanie okolnosti, či na nehnuteľnostiach – pozemkoch žalobcu existuje či neexistuje stavba v právnom zmysle slova, ktorá otázka zostala medzi stranami sporná, bola vykonaná tiež ohliadka na mieste samom, kde súd zistil, že na parcele žalobcu sa nachádza rodinný dom číslo súpisné 83, ktorý dom hlavne v prednej strane z pohľadu rodinného domu žalovanej 1./ má narušenú strechu a tým pádom v tejto prednej časti v prvej miestnosti má narušené aj obvodové murivo asi do 1/3-iny. Táto skutočnosť vyplýva z fotodokumentácie vykonanej na ohliadke na mieste samom, kde táto skutočnosť vyplýva hlavne z fotodokumentácie interiéru prednej prvej miestnosti tohto rodinného domu. V tejto prednej miestnosti je prepadnutá strecha do vnútra tejto miestnosti, avšak sú zachované obvodové múry, ktoré sú z jednej strany už narušené a z ďalších troch strán sú múry ešte zachované, i keď popraskané, nachádzajú sa tam okná s rámami, aj prechodové dvere do ďalších miestností. Na ďalších miestnostiach tohto rodinného domu je zachovalá aj strecha, sú zachovalé obvodové múry s oknami, s dverami a je preto možné konštatovať ohľadom tohto rodinného domu ako celku, že aj pri čiastočnej deštrukcii tohto rodinného domu je poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, ktoré dispozičné riešenie je jednoznačne poznateľné aj pri čiastočnej deštrukcii strechy, aj obvodového muriva v prednej

časti rodinného domu žalobcu. Za stavu zisteného na ohliadke, ktorý stav rodinného domu žalobcu vyplýva z fotodokumentácie uskutočnenej na ohliadke, je možné jednoznačne zistiť dispozičné riešenie rodinného domu žalobcu, ako bol rodinný dom rozdelený na jednotlivé miestnosti, sú zistiteľné obvodové múry celého rodinného domu, sú presne vymedzené priečky medzi jednotlivými miestnosťami tohto rodinného domu, na rodinnom dome sa nachádzajú okná a dvere pri vonkajšom vstupe do rodinného domu, aj pri prechode medzi jednotlivými miestnosťami tohto rodinného domu, a preto súd konštatuje, že tento rodinný dom žalobcu napriek svojej deštrukcii existuje ako stavba v právnom zmysle slova, a teda je splnená podmienka pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu s poukazom na ustanovenie v tom zmysle, že žalobca je vlastníkom stavby, kde zároveň je preukázané, že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, a preto v ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či je možný iný prístup k rodinnému domu žalobcu, ktorý je možný považovať za stavbu, ako ten, ktorý navrhuje žalobca po nehnuteľnostiach žalovaných 1./ a 2./. 24. Žalobca tvrdil, že k jeho rodinnému domu nie je možný iný prístup ako cez nehnuteľnosti žalovaných 1./, 2./, poukázal na to, že pokiaľ ide o údajný iný prístup zozadu, uviedol, že za svojím rodinným domom smerom k údajnému zadnému prístupu sa nachádza záhrada, kde sú posadené ovocné stromy, nachádza sa tam len chodník. Na nehnuteľnostiach za jeho záhradou sa nachádza lúka, kde predtým boli záhumienky, sú tam nejaké koľaje na týchto lúkach, avšak poukázal na to, že tieto nehnuteľnosti vlastnia iní vlastníci, tento iný prístup nikdy nevyužíval aj kvôli zlému terénu a zároveň poukázal na to, že neexistujú žiadne dohody medzi ním a týmito vlastníkmi týchto parciel o tom, že by mu umožnili prístup k svojej nehnuteľnosti cez tieto parcely. V tejto súvislosti žalobca poukázal ešte na to, že táto cesta ako iný prístup je len občasne využívaná hlavne ťažkými mechanizmami a pre zlý terén táto cesta sa nedá využívať celoročne. 25. Žalovaní 1./, 2./ vo svojich vyjadreniach uvádzali, že existuje k rodinnému domu žalobcu iný prístup, zozadu po bývalých záhumienkach, ktorý podľa nich využívajú aj iní občania obce, i keď žalovaná 1./ pripustila, že je tam zlý terén, že ide v podstate o poľnú cestu využívanú hlavne v lete, nie v zime a je využívaná hlavne ťažkými mechanizmami, keďže v skutočnosti ide o lúku, ktoré parcely vlastnia jednotliví vlastníci. Podľa nej tam nikto nikomu nebránil v prechode po týchto nehnuteľnostiach. 26. Ako to vyplýva z predloženej katastrálnej mapy, ktorú žalobca predložil spolu so žalobou, za nehnuteľnosťami žalobcu sa nachádzajú ďalšie parcely, ktorých vlastníci nie sú stranami sporu. Aj za účelom zistenia, či v súčasnosti fakticky je možný iný prístup k rodinnému domu žalobcu ako ten po nehnuteľnostiach žalovaných 1./, 2./ súd vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorej ohliadke boli vypočutí svedkovia I. M., P. A., G. R., S. H., S. O. a S. B., ktorí potvrdili, že v minulosti existoval prístup k rodinnému domu žalobcu len popri rodinnom dome žalovanej 1./, tento prístup sa využíval ako obecná cesta aj na prístup pešo, či motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o iný prístup, títo svedkovia uviedli, že žiadny iný prístup zozadu k rodinnému domu neexistoval, ani sa nevyužíval. Nachádzal sa tam len chodník, čo potvrdila hlavne svedkyňa S. H., S. O. a S. B., ako aj I. M. a táto skutočnosť vyplýva aj z čestného prehlásenia N. J. zo dňa 21. 07. 2022. 27. Pre posúdenie splnenia podmienky v zmysle , a to, či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu na zriadenie vecného bremena, kde k súčasnému stavu možného prístupu možno použiť vyjadrenia aj horeuvedených svedkov, ktorí potvrdili, že iný prístup sa nevyužíval v minulosti a je možné a potrebné prihliadnuť na výpoveď svedka P. A., že zozadu k rodinnému domu žalobcu nebol prístup, bol tam len chodník, kde asi pred 5 rokmi začal aj svedok využívať cestu na prístup k záhumienkam, ktorá cesta sa urobila kvôli majiteľom, ktorí tam chovajú dobytok a včely, aby tam mohli voziť krmivo. Títo vlastníci sa svedka osobne pýtali, či môžu chodiť aj cez jeho pozemok, on im to dovolil, ale len vtedy, keď je sucho, aby neurobili koľaje. Ďalej svedok N. K. Q. taktiež potvrdil, že zozadu od záhumienok k rodinnému domu žalobcu nebol prístup, pokiaľ ide o cestu, ktorá je vyjazdená hneď za záhradami na začiatku lúk, je to len občasná cesta, ktorú využívajú vlastníci pozemkov na prístup k svojim záhradám. Túto občasnú cestu podľa svedka využíva on a pán E., kde svedok uviedol, že nie je dôvod, aby tam chodili aj iní, väčšinu parciel kúpil on, resp. väčšinu týchto parciel obhospodaruje spolu s pánom E., pán E. tam chová ovce a svedok tam chodí kosiť. K otázke využívania možného iného prístupu sa vyjadril aj svedok G. R., uviedol, že dá sa stadiaľ prísť, ale on to nikdy nevyužíval, keďže je tam tráva a nechce si zničiť auto. 28. Na ohliadke na mieste samom, ktorú súd vykonal, súd zistil, že čo sa týka iného možného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu – hlavne k jeho rodinnému domu, za rodinným domom žalobcu sa nachádza záhrada, ktorá je vysadená ovocnými stromami, a nachádza sa tam len úzky chodník, ktorý končí na lúkach, na ktorých lúkach sú viditeľné koľaje po využívaní týchto pozemkov, ide o nespevnenú cestu v teréne, ktorý terén je svahovitý a porastený trávou. Tieto koľaje v tráve pokračujú zo zadnej

strany záhrady žalobcu smerom hore do kopca asi 200 metrov k stavbe rodinného domu, ku ktorému rodinnému domu ide už viac vyjazdená poľná cesta. Tieto závery, ktoré súd zistil na ohliadke na mieste samom, korešpondujú s výpoveďami svedkov, že zo zadnej strany k rodinnému domu žalobcu sa ani v minulosti, ani v súčasnej dobe žiadny prístup nevyužíval, je tam len občasná cesta dočasného charakteru využívaná vlastníkmi týchto pozemkov na obhospodarovanie týchto pozemkov, prípadne prístup k chovu dobytka. Tento iný dočasný prístup žalobca nikdy nevyužíval. Túto skutočnosť potvrdil žalobca a žiadnym dôkazom toto nebolo vyvrátené. Ide o prístup, ktorý je v teréne, ktorý sa dá použiť len v čase dobrého počasia a spevneného terénu, nie za mokra, či snehu a ľadu, kde v prípade, že by aj táto cesta bola spevnená, nerieši to ešte celkovú situáciu iného možného prístupu, keďže táto cesta ide len poza nehnuteľnosti žalobcu, kde od rodinného domu žalobcu k tejto dočasnej ceste je ešte záhrada žalobcu, ktorá v súčasnej dobe neumožňuje využitie tejto záhrady na prístup žalobcu cez túto záhradu k svojmu rodinnému domu. Ďalej je potrebné zohľadniť ešte aj to, že nie je preukázané, že by existovali nejaké dohody medzi vlastníkmi týchto pozemkov – lúk a žalobcom o tom, že žalobca môže využívať tieto ich pozemky na možný prístup k svojmu rodinnému domu, právo prechodu pre žalobcu nemôže byť ponechané len na nejaké hmlisté možnosti faktického využitia tohto prístupu pre žalobcu k jeho rodinnému domu s prihliadnutím na to, že tento iný možný prístup žalobca nikdy nevyužíval, tento iný prístup neumožňuje prístup k rodinnému domu celoročne, keďže ide o nespevnený terén vhodný pre terénne autá, či ťažké mechanizmy, hlavne za nepriaznivých podmienok. S prihliadnutím na to, že neexistujú žiadne dohody medzi vlastníkmi týchto pozemkov a žalobcom, ktoré by umožňovali, aby žalobca tento prístup využíval samozrejme za podmienky, že by to bolo technicky možné možno uzavrieť, že túto občasnú cestu nemožno charakterizovať ako možný ďalší prístup žalobcu k jeho rodinnému domu jednak pre tú skutočnosť, že žalobca túto cestu nikdy nevyužíval, táto cesta nie je reálne využívateľná celoročne, súd nemá preukázané, že by vlastníci pozemkov, po ktorých táto dočasná cesta ide, umožnili žalobcovi využitie tejto cesty ako prístup k jeho rodinnému domu, práve naopak, z výpovede svedkov N. K. Q., P. A. a G. R. vyplýva, že tieto parcely užívajú oni, v časti sú aj ich vlastníkmi a nevidia títo svedkovia dôvod, aby tam túto občasnú cestu využívali aj iné osoby. Tento iný prístup k rodinnému domu žalobcu nebol využívaný ani v minulosti, a preto súd v súvislosti s týmto iným prístupom uzatvára, že nie je možný iný prístup k nehnuteľnosti – stavbe rodinného domu žalobcu ako ten, ktorý je priamo z obecnej spevnenej cesty k rodinnému domu žalobcu cez nehnuteľnosti žalovaných 1./, 2./, ktoré nehnuteľnosti žalovaných 1./, 2./ v zodpovedajúcich častiach boli zamerané geometrickým plánom v dieloch 1 až 4 z pozemkov žalovaných 1./, 2./, ktoré vyčlenené diely z parciel žalovaných 1./, 2./ umožňujú prístup žalobcu k jeho rodinnému domu cez tieto parcely, ktoré vyčlenené diely z parciel žalovaných 1./, 2./ umožňujú prístup peši a prejazdu motorovým vozidlom cez tieto pozemky žalovaných 1./, 2./ k rodinnému domu žalobcu, a preto súd v súlade s ustanovením zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného domu – žalobcu so súpisným číslom 83 spočívajúce v práve cesty za účelom vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok – parcely žalovaných 1./, 2./ v rozsahu vyčlenenom geometrickým plánom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, keďže sú splnené všetky podmienky v zmysle horeuvedeného ustanovenia, keďže žalobca je vlastníkom stavby rodinného domu, nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý by mu umožňoval prístup zo svojho rodinného domu na spevnenú obecnú cestu, a nie je možný iný prístup k rodinnému domu žalobcu ako ten po nehnuteľnostiach žalovaných 1./, 2./, ktoré časti boli vyčlenené geometrickým plánom. 29. Keďže súd určil a zriadil vecné bremeno v prospech rodinného domu žalobcu, ktoré vecné bremeno zaťažuje nehnuteľnosti žalovaných 1./, 2./ v rozsahu zameranom geometrickým plánom, navrhol žalobca jednorazovú náhradu pre žalovaných 1./, 2./, kde pre žalovanú 1./ navrhol sumu 611,20 eur a pre žalovaného 2./ sumu 103,19 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Emila Matiho. Oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom súd zistil, že znalec určil výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzajúc z jednotkovej hodnoty pozemku v katastrálnom území D. L. vo výške 14,32 eur/1 m2, pre účely vecného bremena spolu boli zabraté z parciel žalovaných 1./, 2./ spolu s dielmi 1 až 4 - 135 m2, ktorých hodnota nehnuteľnosti spolu predstavuje 1.930,- eur. Znalec vychádzal z hodnoty nájmu zabratých pozemkov pre účely vecného bremena, kde výpočet nájmu za pozemky sa realizuje na základe všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorý predstavuje určitý kapitál – investíciu, ktorého hodnotu je možné kapitalizovať podnikaním, pre tento účel sa využíva model kapitalizácie, investície v bankovom ústave prostredníctvom renty – odplaty pri dohodnutej, resp. bežnej úrokovej miere. Úroková miera bola znalcom určená vo výške 1,50 % a lehota návratnosti investície 25 rokov. Vychádzajúc z hodnoty pozemkov 14,32 eur/1 m2, obdobia predpokladanej návratnosti investície 25 rokov, úrokovej miery 1,50 %, dane z príjmu 19 %, počet metrov 135 m2 vychádza nájom týchto zabratých pozemkov 110,97 eur/1 rok. Pri stanovení všeobecnej hodnoty závady viaznucej na pozemku

znalec vykonal kapitalizáciu hospodárskej ujmy, t.j. rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežných odčerpateľným zdrojom počas časovo neobmedzeného obdobia, kde pri výpočte znalec uvažoval o 20-tich rokoch. Predmetný prechod – zriadenie vecného bremena obmedzuje užívanie časti pozemku na 50 % a stratu na nájomnom znalec určil vo výške 25 %. Vychádzajúc z týchto predpokladov znalec určil všeobecnú hodnotu práv a závad v súvislosti so zriadením vecného bremena práva prechodu a prejazdu na sumu 714,39 eur. Keďže bolo pre účely vecného bremena zameraných 135 m2 celkovo, kde z nehnuteľností žalovanej 1./ bolo zabratých 115,5 m2, čo predstavuje 85,55 % náhrady, čo predstavuje 611,20 eur a u žalovaného 2./ bolo zabratých 19,5 m2, čo predstavuje náhradu zvyšných 103,19 eur, na ktorú náhradu súd zaviazal žalobcu ako oprávneného z vecného bremena. Žalovaní 1./, 2./, ktorým bol doručený znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty vecného bremena, sa k tomuto znaleckému posudku vôbec nevyjadrili, nenamietali ani výšku stanovenej náhrady, preto súd vychádzajúc z tohto znaleckého posudku, ktorý posudok vychádza zo zákonnej úpravy, pričom znalec použil postup na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena v zmysle Vyhlášky č. , ako aj metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, stanovil výšku náhrady pre žalovaných 1./, 2./ v zmysle tohto znaleckého posudku. 30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , keďže žalobca mal plný úspech v konaní, keďže súd žalobe žalobcu vyhovel, súd mu priznal trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.