Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-418-2012.pdf
PDF · 76.22 KB
Case nature
Subarea
8CoP/418/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa A. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. - T. č. X proti odporkyni E. U. rod. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v L. W. U. na ul. S. V. č. X zastúpenej JUDr. Romanom Škerlíkom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom nám. č. 5 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.8.2012 č.k. 2P/4/2012-42 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
Priznáva odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,47 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť jej právnemu zástupcovi JUDr. Romanovi Škerlíkovi na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania v rozsahu 600,42 Eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože je poberateľom dávok v hmotnej núdzi a zaplatenie trov by narušilo jeho rozpočet, ktorý nepostačuje ani na uspokojovanie základných potrieb jeho rodiny.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,47 Eur za vyjadrenie k odvolaniu.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 psím. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak priznal odporkyni náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože bola v konaní plne úspešná. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktorý by opodstatňovali zmenu tohto rozhodnutia a vyslovenie, že odporkyňa nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Jediným dôvodom pre ktorý by prichádzala do úvahy jeho zmena by bola aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý však možno použiť len výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je spravodlivé náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú nielen u toho z účastníkov, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je preto potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V posudzovanom prípade navrhovateľ je síce poberateľom dávok v hmotnej núdzi a má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, no súčasne z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť len formálne a je predpoklad, že pokračuje v jej vykonávaní neoficiálne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že tieto pomery navrhovateľa nie sú tak výnimočnými, aby umožňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Ani okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu a jeho postoj v konaní neboli tak výnimočné, aby umožňovali odvolaciemu súdu vysloviť, že odporkyňa nemá právo na náhradu svojich trov, pretože jej vznikli práve v dôsledku nedôvodného návrhu na určenie manželského výživného, keď si navrhovateľ musel byť vedomý toho, že je na tom finančne ešte horšie ako on sám a má tiež v osobnej starostlivosti ich najmladšie mal. dieťa. Pretože odvolací súd z obsahu spisu nezistil ani žiadne iné okolnosti, za existencie ktorých by nebolo spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby nahradil odporkyni trovy konania (rozpor s dobrými mravmi a pod.) a konajúci súd správne určil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu za 4 úkony právnej pomoci, potvrdil napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa odseku dva tohto zák. ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: b/ odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Pretože odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech a neboli zistené dôvody opodstatňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., odvolací súd jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia. Pri ich vyčíslení odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) 4.800 Eur, z čoho podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky k § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 85,48 Eur (41,49 Eur + 13 x 9,96 Eur / 2). Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporkyne si vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania len na 47,47 Eur (1 úkon právnej služby po 39,84 Eur a náhradu režijného paušálu po 7,63 Eur) a súd môže podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, odvolací súd nemohol prekročiť jeho návrh a priznať mu to, čo by mu inak patrilo, pretože predmetné konanie sa nemohlo začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania. Trovy konania teda predstavujú odmenu právneho zástupcu vo výške 39,84 Eur za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a náhradu hotových výdavkov, t.j. 7,63 Eur, ktoré odvolací súd podľa § 149 ods. 2 O.s.p. zaviazal navrhovateľa zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia so zreteľom na výšku trov a pomery účastníkov konania. Takto určená splatnosť umožní zaplatenie trov v pomerne krátkom čase a zároveň neohrozí majetkové postavenie navrhovateľa, ani odporkyne, resp. jej právneho zástupcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď má podľa § 223 O.s.p. rozhodovať rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, o odvolaní, ktorým sa napadlo uznesenie, rozhoduje odvolací súd vždy uznesením; to platí, aj keď sa napadnutý výrok zahrnul do rozsudku, ale mal povahu uznesenia. Pretože predmetom odvolacieho konania zostal už len výrok o trovách konania, o ktorom sa má podľa § 167 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť formou uznesenia, odvolací súd nerozhodol rozsudkom, ale formou uznesenia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.