Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-14-2013.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci navrhovateľa X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XXXX/XX, proti odporkyni S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., S. XX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/184/2012-82 z 13. 12. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu mení tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/148/2009-106 zo 17. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/68/2009-155 z 21. 01. 2010 počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni určenej rozhodnutím súdu, rozhodol dvomi výrokmi: zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/61/94-23 zo 06. 10. 1994 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/148/2009-106 zo dňa 17. 09. 2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/68/2009-157 z 21. 01. 2010 tak, že výživné na odporkyňu zrušil (bez uvedenia dátumu, ktorým dňom) a druhým výrokom odporkyni výživné od navrhovateľa nepriznal. Rozhodol aj o trovách konania výrokom, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o zverení vtedy maloletej odporkyne do osobnej starostlivosti matky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 7C/61/94-23 zo 06. 10. 1994, ktorým bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené. O výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/148/2009-106 zo 17. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/68/2009-157 z 21. 01. 2010, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný platiť odporkyni výživné vo výške 40 Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia o výživnom študovala odporkyňa na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Q., ktorý ukončila maturitou v máji 2011. Od septembra 2011 študuje odporkyňa v 3-ročnom dennom pomaturitnom vyššom odbornom štúdiu na Obchodnej akadémii P. S.. Porovnaním profilu absolventa Strednej odbornej školy obchodu a služieb Q. a profilu absolventa pomaturitného vyššieho odborného štúdia na Obchodnej akadémii P. S. zistil, že odporkyňa si nezvyšuje kvalifikáciu, štúdium na Obchodnej akadémii P. S. je úplne iného zamerania ako je jej stredoškolské odborné vzdelanie. Maturitnou skúškou na strednej odbornej škole obchodu a služieb získala odporkyňa vzdelanie, na základe ktorého sa mohla uplatniť v rôznych oblastiach obchodných činností v turistike a cestovnom ruchu. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že po maturite na strednej odbornej škole obchodu a služieb sa mala možnosť zamestnať ako administratívna pracovníčka na plný
úväzok, ale pre záujem študovať iný odbor na Obchodnej akadémii P. S. sa nezamestnala. Na ďalšie denné štúdium nastúpila bez konzultácie s navrhovateľom. Ukončením strednej odbornej školy obchodu a služieb nadobudla odporkyňa schopnosť sama sa živiť. Získanie schopnosti dieťaťa živiť sa sám je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
I keď odporkyňa pokračuje v štúdiu dennou formou, nárok na výživné zo strany navrhovateľa jej nevznikol. Zákon o rodine v § 43 ods. 2 ukladá deťom prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Odporkyňa sa nespráva k navrhovateľovi v súlade s § 43 ods. 2 Zákona o rodine. Nedodržanie povinností vyplývajúcich z § 43 ods. 2 Zákona o rodine je v rozpore s dobrými mravmi. Pri zistení tohto rozporu súd v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine nemôže priznať výživné plnoletému dieťaťu. V prípade narušenia osobných vzťahov, na ktorých je vyživovacia povinnosť založená, Zákon o rodine nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa dopustila konania narušujúceho osobnostné vzťahy, dožadovala plnenia založeného práve na takomto osobnom vzťahu.
Na pojednávaní dňa 06. 11. 2012 odporkyňa predložila súdu svoj mobilný telefón, v ktorom mala uložené SMS správy od navrhovateľa z 22. 10. 2012 a ich prečítaním súd zistil, že obidve správy od otca mala odporkyňa uložené v mobilnom telefóne pod heslom: „debil foter“. Správanie sa odporkyne k navrhovateľovi, ktorá otca neinformuje o svojom živote, v telefóne ho označuje ako „debil foter“ vyhodnotil súd ako rozporné s dobrými mravmi. Súd musí z úradnej povinnosti skúmať, či priznanie výživného na plnoleté dieťa nie je v rozpore s dobrými mravmi. V súdenej veci dospel k názoru, že trvanie povinnosti navrhovateľa platiť výživné na odporkyňu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Záver, že odporkyni výživné podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine nepatrí, vyjadril súd výrokom: „Súd nepriznáva odporkyni výživné od navrhovateľa.“.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že úspešný navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil a odporkyni ako neúspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Rozsudok prvostupňového súdu napadla odvolaním odporkyňa. Nesúhlasila s názorom okresného súdu, že nadobudla schopnosť sama sa živiť. V zmysle konštantnej judikatúry „ak dieťa bolo prijaté na denné štúdium na strednej škole po skončení stredoškolského štúdia, kde prejavilo predpoklady pre vyššie vzdelanie, nenadobudlo ešte schopnosť samo sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nemu v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá“. Súd nesprávne vyhodnotil jej konanie. V žiadnom prípade neexperimentuje so školami. Až po ukončení strednej školy zistila, že sa chce v živote venovať práci v sociálnej oblasti a po skončení vyššieho pomaturitného štúdia, ktoré jej poskytne teoretickú prípravu a praktické skúsenosti, má záujem študovať na vysokej škole v Českej republike. Odklad nástupu do 2. ročníka pomaturitného štúdia na Obchodnej akadémii P. S. získala z dôvodu, aby do 02. 11. 2012 mohla formou brigády zarobiť peniaze na štúdium, pretože výživné zo strany matky a otca jej k tomu nepostačuje. Súd jej bezdôvodne vytýka, že na vyššie pomaturitné štúdium nastúpila bez konzultácie s navrhovateľom. Navrhovateľ sa o ňu ako svoju dcéru dlhé roky nezaujímal. Obmedzil sa len na platenie súdom určeného výživného. Právo na vzdelanie je podľa článku 42 Ústavy Slovenskej republiky ústavným právom odporkyne a toto jej právo vyplýva z pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k základným právam a slobodám podľa Ústavy Slovenskej republiky a štát má povinnosť jej toto štúdium umožniť. Jej konanie nie je možné hodnotiť za rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľa v telefónnom zozname označila ako „debil foter“ pod vplyvom emócií po hádke ešte počas brigády v Českej republike, keď jej navrhovateľ napísal, že mu má dať pokoj, že ho nezaujíma a má si robiť čo chce. Počas manželstva s matkou odporkyne navrhovateľ opakovane fyzicky napadol odporkyňu.
Nie je pravdou, že sa mala po skončení strednej školy možnosť zamestnať na trvalý pracovný pomer. Ponuku na možnosť pracovať u konkrétneho zamestnávateľa dostala ešte ako študentka 3. ročníka strednej školy. Išlo o neurčitú ponuku.
Vyslovila podozrenie, že zamestnávateľom vykazovaný zárobok nie je reálnym príjmom navrhovateľa.
Navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni sa zamietne, alternatívne, nech je rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poprel tvrdenia odporkyne o tom, že by ju ako dieťa bil. Žiadnym spôsobom odporkyňu neurazil, nemala dôvod nazvať ho urážlivým označením. Odporkyňa prerušila s navrhovateľom akékoľvek kontakty. O tom, že ukončila strednú školu, sa dozvedel iba zo súdnych konaní. Sama odporkyňa v inom konaní uviedla, že po ukončení stredoškolského štúdia mala možnosť pracovať a túto pracovnú ponuku odmietla. Až z ospravedlnenia odporkyne o neúčasti na pojednávaní pred Okresným súdom Brezno sa dozvedel, že odporkyňa brigáduje v Českej republike. Ani odchod do zahraničia odporkyňa navrhovateľovi neoznámila. Bezdôvodne ho odporkyňa v odvolaní napáda, že si vykazuje nižší príjem, než v skutočnosti má. Jeho príjem je preukázaný pracovnou zmluvou a mzdovým listom, okrem toho vykonáva sezónne práce, cez zimu nepracuje. Odporkyňa napriek tomu, že vie o súčasnej majetkovej a osobnej situácii navrhovateľa, nepozhovela so splátkami dlžného výživného, ale požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozsudok okresného súdu formálne podľa § 220 O. s. p. zmenil (obsahovo podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil).
Predmetom konania začatého 09. 03. 2012 na Okresnom súde Zvolen na návrh navrhovateľa X. B. je konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu z dôvodu, že odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť. Prejednávanú vec, o ktorej má súd v zmysle § 152 ods. 2 O. s. p. rozhodnúť, vymedzil navrhovateľ vo svojom návrhu. Odpoveďou súdu na návrh navrhovateľa z hľadiska procesných ustanovení § 152 Občianskeho súdneho poriadku malo byť rozhodnutie, či tomuto návrhu otca vyhovuje alebo ho zamieta. Prvostupňovým súdom naformulovaný výrok rozhodnutia, ktorým rozhodol o návrhu otca, podľa názoru odvolacieho súdu nevyjadruje z hľadiska formy presne odpoveď súdu na žalobný návrh, i keď obsahovo je vyjadrený názor súdu prezentovaný aj v odôvodnení, že odporkyňa už nemá právo na výživné voči navrhovateľovi, preto jeho vyživovaciu povinnosť určenú vo výroku uvedenými rozhodnutiami súdov zrušil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj dôvodmi rozhodnutia a len formálne podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok okresného súdu majúc za to, že výrok „zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/148/2009-106 zo 17. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/68/2009-155 z 21. 01. 2010 počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zrozumiteľnejšie vyjadruje, o čom súd rozhodol. Rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti otca (navrhovateľa) voči plnoletej dcére (odporkyni) a pre spresnenie odvolací súd doplnil, že vyživovacia povinnosť zaniká až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k určitému dňu podaný nebol.
Pre správne rozhodnutie vo veci vykonal prvostupňový súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav. Zistil, že o výživnom zo strany navrhovateľa pre odporkyňu naposledy rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 8P/148/2009-106 zo 17. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/68/2009-155 z 21. 01. 2010, ktorými bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na výživu odporkyne výživné vo výške 40 Eur mesačne od 01. 07. 2007 naďalej a spolu s bežným výživným splácať aj dlh na výživnom vo výške 10 Eur mesačne. Navrhovateľ si založil novú rodinu. Žije vo G. s družkou P. G. a spoločnou dcérou V. B., narodenou v roku XXXX, ktorá bola v školskom roku 2012/2013 prijatá na štúdium na strednej škole. Dcéra navrhovateľa V. B. má zdravotné problémy, ktorých liečba je nákladná. Navrhovateľ je zamestnaný u fyzickej osoby podnikateľa Bc. B. Y. s dohodnutým druhom práce pomocné murárske práce a pokládka hrobov z prírodného a umelého kameňa s dohodnutou hrubou mzdou 327,20 Eur. Odporkyňa býva trvale u svojej matky v V.. V školskom roku 2011/2012 začala študovať dennou formou štúdia na Obchodnej akadémii P. S.. Vyššie odborné pomaturitné štúdium je zamerané na sociálnu prácu. V školskom roku 2010/2011 zmaturovala odporkyňa na Strednej odbornej škole obchodu a služieb. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na dopyt okresného súdu oznámilo, že absolvent strednej odbornej školy obchodu a služieb sa po úspešnom ukončení štúdia maturitnou skúškou môže zamestnať v obchodných spoločnostiach, štátnych organizáciách, družstevných podnikoch a môžu sa uplatniť aj ako živnostníci, pretože získajú odborné vedomosti a zručnosti na konkrétne situácie v obchode, najmä v procese riešenia efektívneho zabezpečovania ekonomickej, obchodnej a podnikateľskej činnosti, realizácie marketingovej činnosti, uskutočňovania predaja efektívnou propagáciou, uplatňovania manažérskych zručností, využívania sociálnych a uplatňovania právnych vedomostí a aplikácie vedomostí a zručností z tovaroznalectva, ale
aj v cestovnom ruchu, najmä pri riešení efektívneho uskutočňovania činností súvisiacich s poskytovaním služieb cestovnými a turistickými informačnými kanceláriami a ich realizáciou v konkrétnych situáciách, ako aj so spôsobmi ich riadenia a zabezpečenia. Štúdium na strednej odbornej škole obchodu a služieb sa uskutočňuje aj formou odbornej praxe. Obchodná akadémia P. S. súdu oznámila, že absolventi študijného odboru 6851 7 00 sociálnoprávna činnosť sú kvalifikovaní pracovníci so širokým odborným profilom a môžu sa uplatniť v profesiách a pracovných pozíciách verejnej správy (subjekty štátnej správy, samosprávy miest a obcí, VÚC) na úseku sociálnych vecí, vo verejnoprávnych inštitúciách (sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa) a v treťom sektore pri práci na úseku sociálnych vecí. Odporkyňa je v súčasnosti študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie P. S..
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyplývajúcej mu z § 62 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodnutí súdov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia je potrebné posúdiť, či doba ďalšieho štúdia odporkyne je spoločensky odôvodnená alebo či ukončením štúdia na strednej odbornej škole skončila prípravu na budúce povolanie a je schopná sama sa živiť. Pre zodpovedanie tejto otázky okresný súd správne zisťoval, či pomaturitné vyššie odborné štúdium dennou formou nadväzuje na predchádzajúce štúdium, či je zvyšovaním už dosiahnutej kvalifikácie alebo začala odporkyňa študovať len pre zmenu svojho záujmu a zamerania v budúcnosti.
Odporkyňa sa v odvolaní odvoláva na bližšie neoznačenú konštantnú judikatúru, ktorá mala vysloviť záver, že ak dieťa bolo prijaté na denné štúdium na strednej škole po skončení stredoškolského štúdia, kde prejavilo predpoklady pre vyššie vzdelanie, nenadobudlo ešte schopnosť samé sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nemu v zmysle § 60 ods. 1 Zákona o rodine naďalej trvá. Bez odkazu na konkrétne rozhodnutie sa odvolací súd nedokáže vyporiadať s tvrdením odporkyne, že v obdobnej situácii porovnateľnej so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom v tomto konaní súdy rozhodli tak, že vyživovacia povinnosť rodiča naďalej trvá. Odvolací súd súhlasí s názorom odporkyne, že v určitých prípadoch je možné považovať ďalšie štúdium na strednej škole (po ukončení skoršieho) dennou formou za potrebné, lebo napomôže dieťaťu získať lepšie pracovné uplatnenie a to v tom prípade, ak by bolo preukázané, že vo zvolenom odbore získanom štúdiom na prvej strednej škole si nemôže absolvent nájsť uplatnenie pre nedostatok pracovných príležitostí na trhu práce alebo z iných objektívnych dôvodov, napr. zmeny zdravotného stavu a získaním ďalšieho vzdelania, ktoré sa z hľadiska obsahu považuje za nové vzdelanie, nie zvýšenie už dosiahnutej kvalifikácie nájde dieťa výhodnejšiu prácu. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že sa po ukončení stredoškolského štúdia maturitnou skúškou snažila nájsť si zamestnanie a nemohla sa zamestnať pre nedostatok pracovných príležitostí vo zvolenom odbore. Nie je možné v súčasnosti konštatovať, že nové vzdelanie na Obchodnej akadémii v P. S. je perspektívnejšie z hľadiska pracovného uplatnenia. Pre záver, či možno za dobu ďalšieho štúdia po ukončení jedného v pôvodne zvolenom odbore zaťažiť vyživovacou povinnosťou rodiča, je rozhodujúca aj jeho osobná a majetková situácia. Pokiaľ by to pomery rodičov odôvodňovali a predĺženie vyživovacej povinnosti nepociťovali ako strádanie, bolo by možné na základe § 62 ods. 2 Zákona o rodine (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov) dospieť k názoru, že rodičia môžu zaplatiť dieťaťu vzdelanie aj na dvoch školách. V tomto konkrétnom prípade však pomery navrhovateľa takýto záver neodôvodňujú. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére V., ktorá v školskom roku 2012/2013 nastúpila na strednú školu a úraz v detstve vyžaduje náklady na zdravotnú starostlivosť. Príjem navrhovateľa neodôvodňuje záver, že by plnením si vyživovacej povinnosti voči plnoletej odporkyni, ktorá už získala odborné vzdelanie neohrozil svoju výživu a výživu vyživovaných osôb.
Odporkyňa právo na vzdelanie má. Ani pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k základným právam a slobodám občana vyplývajúci z článku 42 Ústavy Slovenskej republiky neznamená, že má štát zabezpečiť bezplatné vzdelanie odporkyni na ďalšej strednej škole po dosiahnutí plnoletosti a získaní kvalifikácie na jednej strednej škole. Len z dôvodu zmeny záujmu pracovať v určitom odbore nemôže odporkyňa zneužívať svojich rodičov a žiadať výživné od otca, ku ktorému sa nespráva ako dcéra. V odvolaní už odporkyňa zmierňuje svoje vyjadrenia, z akého dôvodu nazvala svojho otca „fotrom debilom“
vidiac ako súd takéto jej správanie vyhodnotil. Z obsahu spisu ale vyplýva, že odporkyňa skutočne nemá dobrý vzťah k svojmu otcovi. Na pojednávaní pred Okresným súdom Brezno dňa 06. 11. 2012, keď popisovala svoj vzťah k navrhovateľovi uviedla, že sa na navrhovateľa nedokáže ani pozerať, pretože ju chcel zabiť, keď bola maličká. Z pripojených spisov pravdivosť takéhoto tvrdenia (že chcel navrhovateľ odporkyňu zabiť) odvolací súd nevyvodil.
Zákon o rodine v § 75 ods. 2 ustanovuje, že výživné nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Odporkyňa nie je maloletým dieťaťom. Odporkyňa návrh na priznanie výživného nepodala. Výrokom: „súd nepriznáva odporkyni výživného od navrhovateľa“ by súd rozhodoval o návrhu odporkyne. Prvostupňový súd v konaní rozhodoval len o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Pre rozhodnutie o celej prejednávanej veci postačilo uviesť, že sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušuje a nebolo potrebné hodnotenie správania sa odporkyne voči navrhovateľovi, v dôsledku ktorého podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine nemá odporkyňa nárok na výživné od navrhovateľa, vyjadrovať vo výroku rozhodnutia. Toto procesné pochybenie, ktoré nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, napravil odvolací súd zmenou formulácie výroku prvostupňového rozsudku.
Odvolací súd už len v súlade s rozsudkom okresného súdu opakuje, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zanikla z dôvodu, že ukončením strednej odbornej školy obchodu a služieb získala odporkyňa také vzdelanie, ktoré jej umožňuje živiť sa vlastnou prácou, je schopná sama sa živiť a nie je odkázaná výživou na navrhovateľa. V konaní nebolo zistené, že vo vyštudovanom odbore odporkyňa pracovať nemôže a pomery navrhovateľa neumožňujú financovať záujmy odporkyne na získaní ďalšieho vzdelania. Dôvodom pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni je aj zistenie, že priznanie výživného na ďalšie obdobie odporkyni voči navrhovateľovi by odporovalo dobrým mravom.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.