Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-441-2011.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/441/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa X. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. X, zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcom: 1./ GEHRI, spol. s r.o., so sídlom Lietavská 9, Bratislava, IČO: 35 842 610, 2./ ALLIANZ - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o splnenie povinnosti zaplatiť 861,77€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 861,77€ spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 23.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 51,50€, trovy znaleckého dokazovania vo výške 100,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 425,81€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, číslo účtu: 0011592523/0900, to všetko do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
Súd u p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby preúčtovala sumu 100,-€ z preddavku zaplateného navrhovateľom na depozitný účet súdu č. 7000131782/8180 dňa 31.7.2012, VS: 1583764312, účt. doklad 20/7/2012, pol.reg. D14a, na príjmový účet súdu, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby preúčtovala sumu 100,-€ z preddavku zaplateného odporcom v druhom rade na depozitný účet súdu č. 7000131782/8180 dňa 24.7.2012, VS: 1583764612, účt. doklad 16/7/2012, pol.reg. D14a, na príjmový účet súdu, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 70,28€, titulom náhrady trov znaleckého dokazovania, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 29.9.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 861,77€ s príslušenstvom - 9,25% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 23.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla odporcu v prvom rade na motorovom vozidle vo vlastníctve navrhovateľa.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.2.2011 okolo 11.00 hod. na Vajnorskej ulici v Bratislave došlo ku škodovej udalosti na vozidle navrhovateľa zn. Renault Vel. Satis, EČV: O. XXX U., spočívajúcej vo
vysypaní zadného skla vozidla. Do úvahy pripadala streľba na vozidlo, po privolaní policajnej hliadky a následnom vyšetrovaní, polícia na mieste prípad uzatvorila, streľbu vylúčila a pravdepodobnou príčinou škody určila vnútorné pnutie skla, čo však vylúčil technik servisu Renault. Svedok V. I. toho istého dňa okolo 17.00 hod. oznámil navrhovateľovi, že videl, ako v čase okolo 9.00 hod., keď pred škodovou udalosťou prechádzalo okolo vozidla poškodeného vozidlo zn. Chrysler 300, od kolesa tohto vozidla vyletel kameň a udrel do zadného skla vozidla navrhovateľa. Svedok na uvedenú skutočnosť upozornil vodiča vozidla, ktorý mu poskytol svoje údaje, išlo o pána Y. F., vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla Chrysler 300, EČV: O. XXX Y. je obchodná spoločnosť GEHRI, spol. s r.o., so sídlom Lietavská 9, Bratislava, IČO: 35 842 610. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ dospel k záveru, že jedinou príčinou škodovej udalosti bolo prasknutie skla po odskočení kameňa spod kolesa prechádzajúceho vozidla, ktorého vodič mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Navrhovateľ s odporcom v prvom rade spísali hlásenie o škode, doručené odporcovi v druhom rade ako poisťovni, s ktorou má odporca v prvom rade uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Odporca v druhom rade odmietol škodu nahradiť s odôvodnením, že vo výpovediach účastníkov boli uvedené rozdielne informácie vzniku a priebehu škodovej udalosti, nedali sa spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré boli príčinou škody, nie je teda možné stanoviť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť ich poisteného za škodu vzniknutú v súvislosti s dopravnou nehodou.
Pri predmetnej nehode došlo k poškodeniu zadného skla motorového vozidla navrhovateľa, ktoré bolo opravené spoločnosťou Kestler, spol. s r.o., opravu servis vyfakturoval faktúrami č. 111301590 vo výške 842,69€, vystavenou 18.2.2011, splatnou 18.2.2011 a č. 111302222 vo výške 19,08€, vystavenou 11.3.2011, splatnou 25.3.2011. Podľa príjmových pokladničných dokladov č. 19101107 a č. 19101588 navrhovateľ fakturované čiastky zaplatiť v deň vystavenia faktúr.
Odporca v druhom rade v písomnom vyjadrení datovanom 10.1.2012 s návrhom nesúhlasil, uviedol, že šetrením poistnej udalosti č. 1180104844 posudzovali výpovede priamych účastníkov nehodového deja a dospeli k záveru, že v danom prípade absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu / porušenie právnej povinnosti a zavinenie, prípadne kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody/ a neexistuje zákonný dôvod na uspokojenie navrhovateľom uplatnenej pohľadávky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka, znaleckým posudkom č. 51/2012, výsluchom znalca Ing. Tomáša Korbeľa, oboznámením sa so spisom OR PZ v Bratislave III č. 101/2011, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že 14.2.2011 vytiahol auto z garáže, nechal ho zaparkované na parkovisku pred domom asi päť minút, počas ktorých sa vrátil domov pre tašku. Autom išiel na Cintorínsku ulicu k lekárovi, potom pokračoval na Vajnorskú, keď zastavil a vypol motor, ozvala sa rana a následne zadné sklo auta prasklo na obidvoch bočných stranách, keď sa vrátil domov, vysypalo sa celé sklo. Celkovo prešiel cca 8 kilometrov od domu. Myslel si, že niekto strieľal, zavolal políciu, ktorá po preskúmaní streľbu vylúčila, ako dôvod prasknutia uviedla vnútorné pnutie skla. Okolo 17. hod. prišiel domov, sused mu oznámil, že bol svedkom, ako ráno v čase keď auto bolo zaparkované pred domom, išlo po ceste auto, spod kolesa ktorého sa vymrštil kameň na jeho auto. Sused mu poskytol kontaktné informácie o vodičovi auta, išlo o odporcu v prvom rade, tento celú situáciu priznal. V rovnaký deň s odporcom v prvom rade stretli, spísali zápis o dopravnej nehode a celú udalosť nahlásil poisťovni Allianz, u ktorej má odporca v prvom rade uzavreté povinné zmluvné poistenie, ako poistnú udalosť. Viackrát kontaktoval poisťovňu, uvádzali, že vec riešia a následne zaujali stanovisko o zamietnutí nároku. Zadné sklo na aute je atypické, kalené, oprava skla nie je možná, pri akomkoľvek poškodení je potrebné vymeniť celé sklo. Servis uviedol, že vnútorné pnutie skla sa prejavuje po roku až roku a pol, on auto vlastní od roku 2006, na základe uvedeného servis vnútorné pnutie vylúčil.
Odporca v prvom rade s nárokom navrhovateľa súhlasil, podľa jeho názoru by mala škodu uhradiť poisťovňa, u ktorej je poistený dvadsať rokov, nie je mu známe, prečo poistnú udalosť neuznala. Pri prechádzaní autom popri aute navrhovateľa počul zvuk zodpovedajúci kameňu vymrštenému spod kolesa. Upozornil ho aj pán stojaci pri dome, obaja pozreli poškodené auto, videl na zadnom skle v rohu bodku. Na ceste, po ktorej prechádzal sa nachádzalo veľa štrku, evidentne kameň odletel od kolesa jeho auta. Nemal problém kontaktovať navrhovateľa a vypísať doklad o priebehu nehody, myslí si, že škoda mala byť uhradená zo zákonnej poistky uzavretej s odporcom v druhom rade.
Odporca v druhom rade uviedol, že poistné plnenie nebolo navrhovateľovi priznané, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť za škodu, ktorá mala byť vyvolaná odporcom v prvom rade, ich poistencom. V záverečnom stanovisku poukázal na to, že prevádzateľ vozidla zodpovedá za škodu objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti v zmysle ustanovenia §427 OZ nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného /odporcu v prvom rade/ a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného navrhovateľa. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení poškodeného a poisteného o jej existencii, musí byť preukázaná a istá. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, požadoval návrh zmietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. S poukazom na ustanovenie §428 druhej vety OZ mal za to, že prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, keď bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, ostané okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenie vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.
Svedok V. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň ráno telefonoval vonku pred domom, aby nerušil ostatných kolegov. Okolo išlo veľké tmavé auto, počul strašnú ranu a videl, ako kameň z kolesa tohto auta sa odrazil a skončil na zadnom skle zaparkovaného vozidla navrhovateľa. Kameň narazil na zadné sklo do pravého spodného rohu, videl tam bodku, nevznikla diera, sklo držalo, nerobila sa tzv. pavučina, vyzeralo to ako vyškrabnuté. Oslovil odporcu v prvom rade, poškodenie pozreli, tento sa nebránil, priznal, že kameň odletel z jeho auta a poskytol telefonický kontakt. S navrhovateľom sa stretol večer, povedal mu, čo sa stalo a odovzdal telefónne číslo odporcu v prvom rade. K presvedčeniu, že kameň odletel od vozidla odporcu v prvom rade dospel preto, že to bolo jediné v tom čase okolo idúce vozidlo, následne počul ranu a videl odrazený kameň od zadného skla auta navrhovateľa. Nevie určiť rýchlosť idúceho auta, nebola vysoká, na mieste je pravotočivá zákruta. Parkovisko je zle vybetónované, myslí si, že išlo o kameň z vozovky, na zemi sa nachádzalo dosť kameňov.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III č. 101/2011 o škodovej udalosti, zápisnice o ohliadke miesta činu zo 14.2.2011 vyplýva, že na vozidle továrenskej značky Renault Velsatis, modrá metalíza, EČ: O. XXX U., nachádzajúcom sa na Vajnorskej 98/B v Bratislave, je poškodené zadné sklo takým spôsobom, že je celé poprskané a má dve diery na ľavej a pravej strane. Po zabezpečení záznamu z bezpečnostnej kamery systému mestskej polície a jeho prezretí, nebolo vidieť ako došlo k poškodeniu vozidla. Poškodený X. Y. S. do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedol, že po zaparkovaní vozidla na Vajnorskej ulici vypol motor a následne počul veľkú ranu ako výbuch. Nevedel čo sa deje, myslel, že niekto do jeho vozidla narazil, keď vystúpil a obzrel auto, zistil, že v zadnom okne sa nachádzajú dve diery, jedna z pravej a druhá z ľavej strany, vyzeralo to ak priestrel skla. Privolal hliadku polície, po ukončení úkonov išiel do servisu zn. Renault, kde mu uviedli, že okno bude stáť okolo 870,-€, na otázku, čo mohlo spôsobiť poškodenie, nevedeli určiť príčinu poškodenia, na takom type vozidla sa nikdy s takým poškodením nestretli.
Listom datovaným 23.6.2011 odporca v druhom rade oznámil navrhovateľovi, že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ich poisteného GEHRI, spol. s r.o., nemôže ním uplatnený nárok na náhradu škody, vzniknutej na zadnom skle motorového vozidla, vysporiadať.
Podľa znaleckého posudku č. 51/2012, vypracovaného Ing. Tomášom Korbeľom, znalcom v odbore cestná doprava, nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, znalec po preštudovaní spisu a fotodokumentácie, vykonaní obhliadky miesta škodovej udalosti a obhliadky vozidla Renault zodpovedal na zadané otázky nasledovne: Za príčinu rozbitia zadného skla osobného motorového vozidla EČV: O. XXXAB, za predpokladu, že v čase finálneho poškodenia zadného skla do predmetného vozidla nenarazil žiaden cudzí predmet, je možné náhle poškodenie skla vysvetliť existenciou nejakého mikropoškodenia, ktoré reprezentovalo koncentrátor napätia a existenciu nejakého ďalšieho zaťaženia / tlakového, ťahového alebo ohybového/, ktoré spôsobilo, že v uvažovanom koncentrátore napätia prekročilo vnútorné napätie medzu pevnosti skla a tým spôsobilo aj jeho finálne poškodenie. K otázke príčinnej súvislosti s rozsypaním zadného skla osobného motorového vozidla EČV: O. XXXAB a úderu kameňa od pneumatiky vozidla EČV: O. XXXRE znalec uviedol, že existencia mikropoškodenia skla mohla súvisieť s nárazom kameňa, či sa jedná o náraz kameňa iniciovaného okrajom pneumatiky vozidla Chrysler 300 EČV: O. XXXRE, nie je možné z technického hľadiska preukázať. Na otázku spôsobu opravy zadného skla motorového vozidla EČV: O. XXXAB znalec konštatoval, že kalené sklá sa v zásade neopravujú, akákoľvek oprava /aj malého poškodenia skla/ by neodstránila koncentráciu napätí v koreni poškodenia, a tým by nebolo odstránení ani riziko náhleho, neočakávaného poškodenia skla. K možnosti, či odskočený kameň spod kolesa vozidla mohol poškodiť zadné sklo takým spôsobom, že na ňom vznikla len bodka, znalec uviedol, že náraz kameňa do zadného skla mohol v poškodiť zadné sklo tak, že na ňom vznikla malá, sotva viditeľná mikroprasklina. Na otázku, či sa zadné kalené sklo na vozidle po náraze kameňa nemalo aspoň čiastočne rozsypať alebo sa nemali vytvoriť prasklinky /tzv. pavučina/, znalec konštatoval, že ak v prípade kaleného skla rozbehne mechanizmus šírenia prasklín, tento sa spravidla nezastaví v blízkosti iniciačného miesta, ale poškodenie prebehne celou plochou skla, pričom sklo popraská na malé kúsky, t.j. v takýchto sklách nevznikajú štandardné radiálne a kruhové praskliny, charakteristické pre lepené sklá. V prípade poškodenia takéhoto skla nemuselo z technického hľadiska dôjsť k úplnej deštrukcii skla počas jazdy vozidla. Na otázku, či v prípade, ak poškodené vozidlo stálo kolmo na smer jazdy vozidla odporcu v prvom rade, je technicky možné, aby kameň vymrštený od zadného ľavého kolesa dopadol na pravú stranu zadného skla poškodeného motorového vozidla, znalec uviedol, že z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že pneumatika ľavého zadného kolesa vozidla Chrysler mohla vystreliť kameň do pravej strany zadného skla vozidla Renault. Znalec tiež pripustil, že z technického hľadiska je možné, aby pri finálne deštrukcii zadného skla vznikli v skle také otvory, aké sú zachytené v priloženej fotodokumentácii, a to bez ohľadu na to, v ktorom mieste zadného skla by kameň svojím nárazom vytvoril primárnu mikroprasklinu, rovnako je možné, aby sa primárna mikroprasklina nachádzala aj mimo otvorov vzniknutých v skle. Poloha týchto otvorov v zadnom skle závisela len od konštrukčného tvaru skla a spôsobu montáže skla do rámu zadných dverí. K samotnému charakteru a vlastnostiam predmetného skla znalec v posudku uviedol, že sa jedná o bezpečnostné kalené sklo, pri rozbití ktorého vzniká veľké množstvo neostrých úlomkov, sklo má veľké vnútorné pnutie, vyplývajúce z technológie výroby skla. Znalec teoreticky pripustil, aby pri náraze /napr. kameňa/ nedošlo hneď k úplnému prasknutiu skla. Tento efekt mohol byť spôsobený nedostatočnou intenzitou nárazu, prípadne aj krátkym časom zaťaženia skla z dôvodu rýchleho odrazu kameňa. Rovnako z technického hľadiska je možné pripustiť, aby k deštrukcii skla došlo až s odstupom nejakého času, a to bez nejakého ďalšieho nárazového impulzu. Nevyhnutnou podmienkou však pri pripustení tohto mechanizmu poškodenia skla je, aby pri uvažovanom primárnom náraze tvrdého predmetu do skla vznikla v skle nejaká lokálna mikroprasklina, v koreni ktorej by následne zákonite dochádzalo ku koncentrácii napätí. Ak by takéto sklo bolo následne, teda aj s odstupom času, zaťažené ďalším prídavným namáhaním /napr. tlakovým alebo ťahovým tepelnodilatačným, príp. ohybovým, ktoré by mohlo vzniknúť napr. pri otváraní primrznutých zadných dverí a pod./, v tom prípade by mohlo dôjsť k prekročeniu medze pevnosti skla v koreni primárnej mikropraskliny a následne by mohlo dôjsť aj k rýchlej celkovej deštrukcii skla. Výrobnú vadu skla ako aj príčinu jeho poškodenia je možné v danom prípade z technického hľadiska vylúčiť, nakoľko vozidlo, a teda aj zadné sklo vozidla, muselo byť v minulosti tepelne aj dynamicky namáhané v oveľa väčšej miere, než v inkriminovanom čase jeho finálneho poškodenia.
Na doplnenie záverov znaleckého posudku znalec vypovedal, že sa zaoberal rýchlosťou idúceho vozidla, technicky sa nedá vylúčiť, že by kameň od kolesa mohol poškodiť sklo stojaceho vozidla, aj pri nižšej rýchlosti mohol kameň odskočiť s poškodiť sklo na vozidle navrhovateľa, závisí to od tvaru samotného predmetu. V znaleckom posudku pripustil z technického hľadiska, že sklo na vozidle sa mohlo poškodiť od kameňa a navrhovateľ potom s vozidlom mohol prejsť určitú vzdialenosť a až následne sa sklo rozsypalo. Je možné pripustiť, že kameň spôsobil mikrovryp na skle a sklo sa hneď nerozsypalo, ale až
po nejakom čase, keď bolo zaťažené ďalším prídavným namáhaním, napr. auto mohlo vyjsť na obrubník, alebo mohlo pôsobiť teplo, prípadne iné namáhanie.
Podľa §427 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa §427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa §428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa §4 ods. 2 písm. b/, c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
Podľa § ods. 6 písm. a/,b/ zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Pri náhrade škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosť za škodu založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie, postačuje preukázanie skutočnosti, že vznikla škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznikla škoda a existuje príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. Zodpovednosť za škodu podľa §427 OZ spočíva v tom, že sa jedná o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Samotný pojem osobitná povaha prevádzky zákon priamo nevymedzuje, osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv, preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany nezúčastnených osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne na prevádzkovateľa motorového vozidla, u ktorého je riziko znášania následkov zodpovednosti za takúto škodu zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
V konaní mal súd za preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, a to poškodeniu zadného skla motorového vozidla patriaceho navrhovateľovi, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla odporcu v prvom rade, pri jazde ktorého spod kolesa vozidla odskočil kameň a spôsobil na skle vryp. Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdil svedok Tóth, osoba vnímajúca priebeh škodovej udalosti vlastnými zmyslami, t.j. zrakom videl vozidlo odporcu v prvom rade ako jediné prechádzajúce vozidlo a predmetný kameň a tiež počul náraz kameňa o sklo a tiež odporca v prvom rade, ktorý počul pri prechádzaní svojho auta popri aute navrhovateľa zvuk zodpovedajúci vymrštenému kameňu spod kolesa auta. Obe uvedené osoby tiež videli na zadnom skle motorového vozidla navrhovateľa poškodenie, zodpovedajúce nárazu kameňa. Výšku škody navrhovateľ zdokladoval relevantným
spôsobom predložením faktúr za výmenu skla a výmenu stierača. Príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou z technického hľadiska ustálil súdny znalec, ktorý nevylúčil, že by k poškodeniu zadného skla motorového vozidla navrhovateľa mohlo prísť tak, ako opísal priebeh škodovej udalosti navrhovateľ. Pri zohľadnení všetkých konkrétnych udalostí z časového sledu od prvotného poškodenia skla kameňom, následného prasknutia skla na dvoch oproti sebe sa nachádzajúcich miestach a finálneho rozsypania skla, v závislosti od teoretického konštatovania znalca o prípustnosti takého postupu a výpovedí svedka Tótha a odporcu v prvom rade, súd mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou, spočívajúcou vo vymrštení kameňa spod kolesa motorového vozidla odporcu v prvom rade a vzniknutou škodou, vyčíslenou navrhovateľom. V zmysle záverov znalca nebolo podstatné z hľadiska uplatnenej výšky škody, že finálne rozsypanie skla nastalo až po určitom časovom odstupe po narazení kameňa na sklo, počas ktorého navrhovateľ autom prešiel cca 8 km a dvakrát zastavil, znalec jednoznačne potvrdil, že predmetné sklo má atypické vlastnosti, z technologického hľadiska ide o sklo kalené, ktorého oprava nie je možná žiadnym iným spôsobom než výmenou skla, to znamená, že postačujúcim dôvodom na celkovú výmenu predmetného skla by bol samotný vryp spôsobený kameňom vymršteným od kolesa motorového vozidla odporcu v prvom rade. Tvrdenie odporcu v druhom rade, že v čase od stretu skla s kameňom po finálne rozsypanie skla mohlo prísť k ďalšej udalosti majúcej vplyv na poškodenie skla, podľa záveru súdu nemá preto žiaden význam z hľadiska výšky uplatnenej škody, nevyhnutnosť výmeny celého skla spôsobilo už prvotné poškodenie, primárna mikroprasklina od kameňa odskočeného od kolesa vozidla odporcu v prvom rade.
Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa vozidla, podľa ustanovenia §428 OZ sa svojej zodpovednosti prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, bez ohľadu na to, či mohol alebo nemohol škodu odvrátiť. Podľa názoru súdnej praxe motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po skončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne inom priestranstve prístupnom verejnosti alebo ešte v garáži. Pri posudzovaní uvedeného liberačného dôvodu je nutné rozlišovať medzi okolnosťami vnútornými, majúcimi svoj pôvod v prevádzke a okolnosťami vonkajšími, nemajúcimi pôvod v prevádzke, ktoré zakladajú liberáciu prevádzkovateľa. Pri zohľadnení všetkých okolností daného prípadu súd dospel k záveru, že neprichádza do úvahy liberačný dôvod pre vonkajšiu okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke, za ktorú odporca v druhom rade považuje kameň vymrštený od kolesa vozidla odporcu v prvom rade. Samotný kameň ležiaci na ceste možno považovať za vonkajšiu okolnosť, avšak takáto úvaha nie je na mieste, keď sa kameň dostane do pohybu vplyvom kolesa idúceho motorového vozidla tvoriaceho jednoznačne súčasť prevádzky, v takom prípade oprávnene možno vymrštený kameň považovať rovnako za súčasť prevádzky a liberácia nie je možná. Škodová udalosť nastala dopadom letiaceho kameňa na sklo motorového vozidla navrhovateľa, dráhu letu kameňa určilo koleso vozidla odporcu v prvom rade typom pneumatiky, rýchlosťou, štýlom jazdy a ďalšími faktormi, ktoré súvisia s činnosťou označenou ako prevádzka dopravného prostriedku.
Liberácia prevádzkovateľa, jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti, prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, majúcimi svoj pôvod v prevádzke, okrem uvedeného je tiež liberácia viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, t.j. všetku objektívnu starostlivosť, ktorú mohol vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že príčinou predmetnej škody bola okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, teda liberácia prevádzkovateľa motorového vozidla je vylúčená a je bezpredmetné riešiť otázku, či odporca v prvom rade mohol alebo nemohol škode zabrániť pri vynaložení všetkého svojho úsilia. Napriek tomu za vhodné sa javí pripomenúť charakter vozovky, na ktorej sa podľa výpovede svedka I. v čase škodovej udalosti nachádzalo množstvo kameňov štrkovitého pôvodu, na mieste je teda otázka, či odporca v prvom rade zohľadnil stav vozovky a prispôsobil mu rýchlosť svojho vozidla tak, aby eliminoval letovú dráhu kameňa vymršteného od kolesa jeho motorového vozidla.
Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., účinného od 15.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporcovia sa s peňažným plnením dostali do omeškania, súd priznal navrhovateľovi príslušný zákonný úrok z omeškania, stanovený vo výške 9,25% ročne od 23.6.2011, dňa kedy odporca v druhom rade oznámil navrhovateľovi, že ním uplatnený nárok na výplatu poistného plnenia za vzniknutú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ich poisteného, odporcu v prvom rade, nemôže vysporiadať.
Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vznikla odporcovi v prvom rade titulom subjektu, ktorý spôsobil škodu, odporcovi v druhom rade na základe citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. ako poisťovateľovi, ktorý neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,50€, náhrade trov znaleckého dokazovania vo výške 100,-€ a trovách právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej pomoci /prevzatie veci a príprava zastúpenia 24.8.2011, písomné podanie žaloby 29.9.2011, zastupovanie na pojednávaniach 21.3.2012, 21.5.2012, 28.1.2013, 27.3.2013/ po á 51,45€ + režijný paušál štyrikrát 7,63€, dvakrát 7,81€ + 20%DPH podľa §10 ods. 1,§13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010Zb. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je do 25.2.2010.
O solidárnej povinnosti odporcov zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa 148 ods. 1 O.s.p.
O povinnosti odporcov zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.