Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-144-2012.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného H. A., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 27.03.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa
obžalovaný
H. A. , narodený XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom U., J. N. XX/XX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 21.11.2012 pod sp. zn. 4Pv 259/2011 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 01.09.2010 v čase medzi 17.00 hodinou a 18.00 hodinou v obci Pohranice pred rodinným domom so súpisným číslom XXX sadol za volant osobného motorového vozidla značky Škoda Forman 135L, EČV: NR XXX EB, VIN: W ktorého hodnota bola v tom čase 550 eur, a to bez súhlasu jeho vlastníka Z. X., toto vozidlo viedol ako vodič medzi obcami Pohranice a Veľký Lapáš, pričom bol účastníkom dopravnej nehody,
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený Z. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. R. Q., J. XXX/X, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému H. A. a v dňoch 25.02.2013 a 27.03.2013 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného Z. X., výsluchom svedkov R. G. a Z.. N. X., prečítaním znaleckého posudku znalca Z.. H. T. a tiež prečítaním listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. A. na hlavnom pojednávaní k zažalovanému skutku vypovedal, že skutok sa nestal v septembri. Pracovali na Zobori na stavbe a G. celý deň nehovoril, že si chce na druhý deň zobrať dovolenku, povedal to až na fajront, že by chcel mať od soboty do utorka voľno. X. mu preto kázal, aby zaparkoval auto v Krškanoch, čo aj spravili, ale najprv išli odviezť domov majstra, potom do Pohraníc šoféroval G. a potom, keď vystúpil aj G., viedol vozidlo sám a stala sa tá nehoda. Bola to čierna jazda, pretože zo stavby mali ísť odviezť X. na Chrenovú a následne auto odstaviť v Krškanoch. Takto viedol vozidlo už viackrát a keby sa nebola stala tá nehoda, tak by bolo všetko v poriadku. Na druhý deň mal auto doviezť na stavbu, v ten deň písomný súhlas od X. nemal, ale mal len ústny súhlas od majstra X.. Na doplňujúce otázky uviedol, že X. v ten deň nemohol šoférovať, pretože sa nadýchal výparov, tak ho G. viezol na Chrenovú, pričom v aute spomínal, že už nestihne autobus. Preto išli spoločne do Pohraníc a odtiaľ išiel už autom sám do U., kde býva. X. určil ako osobu, ktorá môže viezť vozidlo a aj ho odparkovať v Krškanoch, kolegu G., pričom jemu vozidlo povolil šoférovať majster X. a to z dôvodu, že G. sa sťažoval, že nestihne autobus. Takto to robili viackrát predtým, pričom X. už predtým vedel, že viedol motorové vozidlo. Vo firme sa neriadili tým, kto mal a kto nemal povolenie na vedenie vozidla X. a auto viedol podľa potreby hocikto, a to podľa toho, kam sa potrebovali odviezť a podľa toho, ako boli dohodnutí, kto koho vyzdvihne. X. o tom vedel, nikomu to nevadilo, nikto to nenamietal. V deň skutku X. volal X., aby mu oznámil ako sa budeme prepravovať, ale X. ho odbil, že s ním nemá čas telefonovať. Vedel, že X. nestihol X. povedať do telefónu, že sa budú prepravovať inak, ako X. nariadil. Kľúče od vozidla si vzal od G. a vozidlo použil na základe toho, že mu tak povedal X.. Rozpory vo svojich výpovediach obžalovaný vysvetlil tak, že pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadril, že skutok sa mal stať dňa 01.10.2010 a dnes uviedol iný dátum, tak sa pomýlil, dátumy už presne nepozeral, ale rozhodne trval na tom, že skutok sa stal prvý októbrový týždeň, v piatok v roku 2010.
Poškodený Z. X. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v ten deň jednoznačne určil svojho zamestnanca X. ako osobu, ktorá mala prevziať vozidlo a toto následne po víkende aj pristaviť, nakoľko vedel, že zamestnanec G. bude mať v nasledujúce dni dovolenku. Svedok ďalej uviedol, že nevie, ako sa kto s kým dohodol, nebol pri tom, ale až následne sa dozvedel, že obžalovaný s autom búral. K doplňujúcim otázkam sa vyjadril, že poveril X., aby auto viedol a aby auto aj v pondelok doviezol. G. mal oprávnenie viesť vozidlo na účely prepravy osôb a materiálu, X. len s jeho výslovným súhlasom. Nikto iný od neho také oprávnenie nemal. Vyjadril názor, že chybu urobili všetci traja, teda X., G. aj obžalovaný, ale obžalovaný je ten, kto auto nabúral. Dohoda s X. mal takú, že auto zostane u neho na Chrenovej a tak, ako bolo už aj predtým zvykom, mal auto v pondelok doviezť na stanicu, tam vyzdvihnúť ostatných robotníkov a odovzdať ho G.. Jeho rozhodne nikto nekontaktoval ohľadne zmeny pri vedení vozidla, hoci každý z nich túto možnosť mal. Obžalovanému pred nehodou jedenkrát povolil, aby viedol vozidlo s tým, že mal ísť do U. a potom po víkende z Branču na stanicu vyzdvihnúť chlapov a odovzdať auto G.. X. v deň skutku nemal povolenie na to, aby poveril iného zamestnanca vedením vozidla a také poverenie nemal ani pred tým. Deň skutku si nepamätal, nevedel uviesť ani dátum a ani deň slovne pomenovať, ale tvrdil, že sa to stalo v roku 2010, niekedy v októbri alebo v novembri, lebo v čase nehody okolo 18:00 - 19:00 už bolo šero, už bola tma, čomu sa dosť čudoval, pretože chlapi už mali byť z roboty dávno doma, keďže zo stavby odchádzali medzi 16:00 a 17:00 hodinou.
Svedok R. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň robili na Zobore a celé sa to stalo takto preto, lebo urobil chybu a nezavolal pánovi X. a neinformoval ho o tom, že si vozidlo vezme obžalovaný, pričom spolu s obžalovaným odviezli X. pod Zobor, kde vystúpil a odtiaľ išiel k sebe domov na Chrenovú, potom išli k nemu domov do Pohraníc, kde vystúpil a kľúče od vozidla odovzdal obžalovanému a ten mal následne s autom nehodu. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že skutok sa stal dňa 01.09., rok si ale nevedel spomenúť. Stalo sa to v piatok, má to doma napísané, pretože si vedie prehľad výkonov svojej práce. Od X. mal povolenie na vedenie vozidla len on, ale mal pokračovať len do Pohraníc a zopakoval, že bolo jeho chybou, že neupovedomil X., čo sa bude s vozidlom ďalej diať. Pokiaľ vedel, ani nikto iný X. o tomto neinformoval. On sám a ani nikto iný obžalovanému nedal povolenie na vedenie vozidla. Vozidlo šoféroval z miesta výkonu prác, teda zo Zobora, stále on sám, a to až do Pohraníc.
Svedok Z.. N. X. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v ten deň ráno ich na stavbu prišlo dvanásť, avšak ostatní kolegovia boli odvolaní na inú stavbu a tak zostali na mieste výkonu prác len G., obžalovaný a on. G. mu až pred záverečnou o 16:00 hodine oznámil, že si na druhý deň berie dovolenku a že teda si nechce zobrať auto. Z tohto dôvodu ihneď volal majiteľovi firmy a vozidla - X. s cieľom vyriešiť situáciu, ktorú sa dozvedel, avšak X. bol zaneprázdnený, mal nejaké jednanie, potvrdil mu len to, že G.
má na ďalší deň skutočne nahlásenú dovolenku a tak mu dal len pokyn, aby auto odstavili na obvyklom mieste. Obvyklé miesto znamenalo buď doma u svedka, čo však robil nerád. Navyše, v teň deň robil s výparmi, necítil sa dobre a ani na to, aby šoféroval, preto prichádzala do úvahy druhá alternatíva, teda odstavenie auta v Krškanoch u svokrovcov X.. Toto riešenie sa im skomplikovalo z dôvodu, že G. mal nejakú dohodu s manželkou, bol v časovom strese a tvrdil, že nestíha autobus, tak rozhodol, aby sa G. s obžalovaným dohodli, že G. vystúpi na autobusovej stanici v Nitre a tam odovzdá auto obžalovanému a ten ho odparkuje v Krškanoch u svokrovcov X.. Obaja, teda obžalovaný i G. s týmto súhlasili, avšak toto X. nevedel, nemal sa to ako dozvedieť. Svedok vystúpil na Chrenovej pri Lipe a nevedel, čo sa ďalej s autom dialo. Na doplňujúce otázky uviedol, že nebol oprávnený prideliť vozidlo inej osobe, avšak nastala výnimočná situácia, ktorú sa snažil vyriešiť tichou dohodou medzi nimi troma, teda ním, G. a obžalovaným. Príkaz obžalovanému a ani G. dať nemohol. Zopakoval, že riešili mimoriadnu situáciu. Podľa neho sa skutok stal určite v piatok a nemyslel si, že je dobre uvedený dátum skutku v obžalobe, domnieval sa, že ku skutku nedošlo dňa 01.09.2010, ale o mesiac neskôr.
Zo znaleckého posudku Z.. H. T., znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplynulo, že všeobecná hodnota osobného motorového vozidla značky Škoda Forman L Prima, EČV: NR XXX EB, výrobné číslo karosérie W predstavovala ku dňu 01.09.2010 (pred poškodením) čiastku 550 eur (vrátane DPH).
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to preukaz o absolvovaní povinného poučovania vodičov, evidenčnú kartu vozidla, výpis zo živnostenského registra, správy o povesti obžalovaného a správu z Fakultnej nemocnice Nitra ako aj dôkazy predložené svedkom Z.. X. - denný výkaz prác.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zažalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Avšak, napriek tomu, že skutok formálne vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného použitia cudzieho motorového vozidla, súd s poukazom na zistenú nízku závažnosť tohto prečinu dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
Pre tvrdenia uvedené v obžalobe a najmä pre odôvodnené postavenie obžalovaného pred súd z dôvodu spáchania zažalovaného trestného činu podľa názoru súdu v prípravnom konaní existovali dôkazy, no v konaní pred súdom boli produkované ďalšie dôkazy a tie mali vo svojom súhrne podstatný vplyv na zmenu ohľadne záverov nielen o spáchaní trestného činu, ale aj o trestnom čine samotnom.
Obžalovaný úprimne a dostatočne podrobne súdu opísal bežné praktiky pri využívaní motorového vozidla, patriaceho poškodenému Z. X., pričom jeho výpovedi v podstate korešpondovali aj výpovede samotného poškodeného a tiež svedkov R. G. a Z.. N. X.. V zásade to bol svedok Z.. N. X., ktorý súdu jednoznačne, spoľahlivo a logicky objasnil situáciu, ktorá nastala v deň skutku na stavbe a priznal, že chybu urobil nielen on sám, ale aj svedok R. G. a obžalovaný, keď sa v deň skutku v rozpore s pokynmi poškodeného Z. X. a bez jeho vedomia dohodli na postupe ohľadne odstavenia motorového vozidla Škoda Forman L.
Podľa názoru súdu bola na základe vykonaných dôkazov jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý tvrdil, že v deň skutku mal povolenie na jazdu s vozidlom Z. X., ktoré mu mal dať Z.. N. X.. Táto skutočnosť nevyplynula zo žiadneho dôkazu, práve naopak, z výpovedí poškodeného ako aj oboch svedkov mohol súd nepochybne ustáliť, že v deň skutku takéto povolenie obžalovanému nikto nedal a ani mu ho nikto dať nemohol, respektíve nesmel, s výnimkou Z. X. (a ten tak nespravil).
Keďže vo veci boli od začiatku veľmi silné pochybnosti ohľadne času, kedy sa mal stať skutok a túto pochybnosť vyšetrovateľ ako orgán prípravného konania celkom odignoroval (nevyvinul žiadnu aktivitu na odstránenie tejto pochybnosti), musel súd zamerať svoju pozornosť na tvrdenie obžalovaného, že dňa 01.09.2010 sa skutok rozhodne nestal, a tak na základe výpovede svedka Z.. N. X. a listinných dôkazov, konkrétne správy z Fakultnej nemocnice Nitra a denných záznamov o výkone prác Z.. N. X. mohol súd ustáliť, že skutok sa nestal v deň, ktorý je uvedený v obžalobe Okresného prokurátora. Fakultná
nemocnica v Nitre potvrdila výpoveď obžalovaného, že po nehode bol ošetrovaný na pohotovosti a spresnila, že sa tak stalo dňa 01.10.2010, pričom tomuto záveru nasvedčujú aj záznamy svedka X., ktorý mal v denníku jednoznačne ako deň výkonu prác na Zobore poznačený deň 01.10.2010, spoločne s uvedením mien obžalovaného a R. G. ako stavebných robotníkov, pričom zároveň z kalendára presvedčivo vyplynulo, že dňa 01.10.2010 bol piatok (ako to zhodne uvádzali všetci vypočutí, že skutok sa stal v piatok), zatiaľ čo dňa 01.09.2010 bola streda.
Táto skutočnosť (mylne uvedený deň skutku v obžalobe) však sama o sebe nemala vplyv na samotné rozhodnutie súdu a nebola teda dôvodom pre vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku, pretože súd nemal vôbec žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal a vykazoval znaky protiprávneho konania s naplnením znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, nakoľko z dôkazov bezpečne vyplynulo, že osobné motorové vozidlo Škoda Forman L patrilo bolo vo vlastníctve Z. X. (o čom svedčí evidenčná karta tohto vozidla) a obžalovaný nemal povolenie (ústne ani písomné) od majiteľa vozidla ani od žiadnej inej na to oprávnenej osoby, aby toto vozidlo mohol prevziať a následne ho viesť v cestnej premávke. Týmto obžalovaný jednoznačne naplnil formálne znaky zažalovaného prečinu, spočívajúce v zmocnení sa cudzieho vozidla na účely jeho prechodného použitia (rozvoz robotníkov a následné zaparkovanie do nasledujúceho pracovného dňa).
V nadväznosti na vyššie uvedené mal súd na zreteli a bral do úvahy, že obžalovaný súce bez povolenia a bez vedomia majiteľa vozidla prevzal kľúče od vozidla a vozidlo viedol (keďže mal na predmetnom vozidle nehodu), avšak v deň skutku bol v podstate už treťou osobou, ktorá tak konala, pretože v rozpore s pokynmi majiteľa vozidla a bez jeho vedomia tak konal aj svedok R. G. (keď viedol vozidlo do obce Pohranice) a tiež svedok Z.. N. X., ktorý odsúhlasil, respektíve povolil jazdu obžalovanému, hoci nemal oprávnenie také niečo obžalovanému povoliť, alebo s takým konaním súhlasiť. Avšak, napriek tomu, že v súvislosti s použitím tohto vozidla sa protiprávneho konania dopustili všetci traja, následok v dôsledku protiprávneho konania svedkov žiadny nenastal a tento sa stal len v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý mal s vozidlom nehodu, pričom takto zničil vozidlo malej hodnoty (podľa znaleckého posudku 550 eur, čo zodpovedá v zmysle ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona kvalifikovaniu malej škody, keďže táto je zákonom stanovená v rozpätí od 266 eur do 2.660 eur).
Vychádzajúc z výpovedí samotného obžalovaného a svedkov a hodnotiac aj listinné dôkazy, súd mal za preukázané, že prišlo k naplneniu zákonom predpokladaných znakov trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, keď si obžalovaný, nemajúc na to žiadne povolenie ani súhlas, vzal cudzie motorové vozidlo malej hodnoty a toto viedol až do času nehody.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé prijatie pravidla, že pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu musí byť obligatórne (povinne) zvažovaná jeho závažnosť. To znamená, že prečin má určité formálne znaky (znaky skutkovej podstaty trestného činu), avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré, keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobia, že konkrétny trestný čin nie je prečinom.
Preto podľa názoru súdu, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, sa v prejednávanom prípade celkom zrejme jednalo o absenciu závažnosti konania obžalovaného. U obžalovaného súd nezistil žiadnu podlú, či nečestnú pohnútku alebo motív, ktorý by nasvedčoval jeho neserióznemu a necharakternému konaniu, práve naopak, obžalovaný konal len v dôsledku dohody so svedkami G. a X., ktorí sa všetci traja spoločne rozhodli riešiť mimoriadnu situáciu, v ktorej nemali súhlas majiteľa vozidla na jeho použitie inou osobou než svedkom X.. Rozhodli sa nesprávne, respektíve v rozpore s pokynmi majiteľa, bez jeho vedomia, avšak „Čierny Peter“ zostal v rukách obžalovaného, ktorý viedol vozidlo ako posledný a spôsobil nehodu. Súd tiež pri posudzovaní skutku nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že by obžalovaný protiprávne konal s priamym úmyslom, a preto mal za to, že aj miera jeho zavinenia bola podstatne znížená, pričom ani samotný následok neodôvodňuje prijať záver, že závažnosť skutku je väčšia ako nepatrná (snaha obžalovaného o náhradu škody, ktorá zlyhala len pre rozdielnosť názorov na hodnotu vozidla).
Nakoľko po takto zvážených skutočnostiach a vyhodnotení dôkazov nadobudol súd presvedčenie, že obžalovaný sa nezmocnil vozidla Z. X. s cieľom svojvoľne sa povoziť, prípadne ho prechodne dobrodružne použiť, ale zároveň si toto cudzie vozidlo jednoznačne bez povolenia vzal s úmyslom zaistiť jeho bezpečné zaparkovanie až do jeho najbližšieho použitia, pričom tak konal v rozpore so zákonom, dospel súd k záveru, že obžalovaný sa takto síce dopustil zažalovaného prečinu, ale pre absenciu väčšej ako nepatrnej závažnosti jeho konania možno konštatovať, že tento prečin nie je trestným činom.
S poukazom na vyššie rozpísané skutočnosti preto rozhodol súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre oslobodil, pretože skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom. Vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania skutku do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej uplynul dlhší čas (viac ako dva roky), nebolo možné rozhodnúť o postúpení veci na jej prejednanie inému orgánu.
Keďže súd rozhodol o oslobodení obžalovaného, v súlade s ustanovením § 288 odsek 3 Trestného poriadku zároveň rozhodol, že poškodeného Z. X. odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.