Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-57-2003.pdf
PDF · 73.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/57/2003
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, IČO: 30 807 484 proti povinnému: S. Q. - L., B.. X.X.XXXX, T. U. Y. Č.. XXX, N.: XX XXX XXX o vymoženie 4669,59 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 369,03 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 5.3.2003 bol súdny exekútor Mgr. Blanka Ružeková poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave, pobočka Senica, č.k. 700-632-4105/2001/Ha zo dňa 17.12.2001.
Dňa 15.11.2012 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Z podnetu oprávneného súd zistil, že oprávnený navrhuje zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to s poukazom na to, že právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vyplývajúce z exekučného titulu v zmysle zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1.7.2001 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov od dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Z obsahu spisu mal súd preukázané, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2002. Desaťročná prekluzívna lehota uplynula dňa 7.1.2012.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný titul sa stal v čase po začatí exekúcie neúčinným, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podmienkou na uloženie náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je, že musí existovať určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 11.2.2003. Desaťročná prekluzívna lehota uplynula dňa 7.1.2012. Na strane oprávneného teda neprichádza do úvahy žiadne procesné zavinenie, keďže návrh bol podaný včas a oprávnený nemohol ovplyvniť plynutie prekluzívnej lehoty. Zo súdneho spisu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti o nemajetnosti povinného. Súd preto uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému.
V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z poštovného vo výške 70,74 € (§ 22 ods. 1 vyhlášky) 6 x 1,16 € - žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie - povinný, zaslanie príkazov na začatie exekúcie bankám - 3 x, zaslanie upovedomenia o ďalších trovách, 1 x 0,90 € za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému; 4,33 € (0,90 € + 1 € + 1,13 € + 1,30 €) za žiadosti o poskytnutie súčinnosti
- kataster, Sociálna poisťovňa; 8 x 1,29 € za zaslanie exekučných príkazov v súvislosti so záložným právom a predajom nehnuteľnosti; 41,53 € (29 x 1,13 € + 6 x 1,46 €) za pribratie znalca, pýtanie súhlasov s dražbou, dražobná vyhláška; 4,10 € ( 2 x 1,30 € + 1,50 €) za zaslanie oznámení súdu; 2 x 1,30 € za zrušenie exekučných príkazov.
Súd priznal exekútorovi odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 €, teda 23,24 € za získanie poverenia (§ 15 ods. 1 písm. a/), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/), doručenie príkazov na začatie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. b/), doručenie exekučného príkazu - 2 x (§ 15 ods. 1 písm. d/), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. e/), zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 písm. j/). Súd nepriznal exekútorovi odmenu vo výške 33,19 € podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, pretože vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 neobsahovala ustanovenie o minimálnej odmene súdneho exekútora.
Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kolky vo výške 11,62 € (8,30 € + 3,32 €), 16,46 € za pracovnú cestu zo Senice do Moravského Svätého Jána a späť; 5,28 € za stratu času - 4 hodiny a 237,04 € za znalecký posudok. Súd pri zvyšovaní trov súdneho exekútora o DPH, v zmysle § 196 EP (právna úprava platná do 31.12.2011), zvyšuje o DPH iba odmenu súdneho exekútora, nie jeho hotové výdavky, a preto priznal exekútorovi na DPH sumu 4,65 €. Spolu súd priznal exekútorovi sumu 369,03 €.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p. , tzn. musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následek nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).