Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26P-81-2013.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľky: F. E., bytom X. A. č. XXX, proti odporcovi: F. E., bytom B., V. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu T. E., nar. XX.X.XXXX byotm u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, z ich manželstva na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky F. E., rod. V., nar. XX.X.XXXX a odporcu F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 19.10.2002 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z., zväzok 48, ročník 2002, strana 16, pod poradovým číslom 408, rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému T. E., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená sa o maloleté dieťa riadne starať a spravovať jeho majetok a otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 15.2.2013 domáhal, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, nakoľko ich manželstvo si nespĺňa žiadnu funkciu, zároveň sa jeden druhému odcudzili, odporca od roku 2011 už nežije s nimi v spoločnej domácnosti, kedy sa odsťahoval do Bratislavy a ani jeden z nich nemá záujem o udržanie manželského spolužitia.
Navrhovateľka, ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela 19.10.2002, u oboch sa jedná o manželstvo prvé a z ich manželstva pochádza jedno dieťa a to mal.XXXX, ktorý navštevuje 4. ročník ZŠ, ďalej uviedla, že ich manželstvo bolo usporiadané, k odcudzeniu došlo postupne, od marca 2011 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia ani jeden z nich nemal záujem obnoviť manželské spolužitie.
Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol, za príčinu rozvratu považuje skutočnosť, že nemali samostatnú domácnosť, čo viedlo k
vzájomnému citovému odcudzeniu, v marci 2011 prerušili manželské spolužitie, kedy opustil spoločnú domácnosť a od tohto obdobia ani jeden nemal záujem o jeho obnovu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom dieťaťa, so sobášnym listom účastníkov konania, s potvrdením o príjme navrhovateľky, s potvrdením o návšteve školy dieťaťa a s potvrdením o výške rodinných prídavkov.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Zákon o rodine", v skratke aj "ZoR"), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Občiansky súdny poriadok", v skratke aj "OSP"), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a hlboko rozvrátené, nie je predpoklad, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia, a ani jeden z účastníkov konania nemá záujem na jeho obnovení a preto rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Súd v konaní zveril mal. do výchov a opatery matke, nakoľko tá sa o dieťa riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom otec so zverením mal. dieťaťa do jej výchovy a opatery súhlasil.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj veku a odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom matka mal. dieťaťa je riadne zamestnaná s priemerným zárobkom okolo 500 eur mesačne a na mal. poberá rodinné prídavky v sume 23.10 eur.
Otec mal. dieťaťa je riadne zamestnaný s príjmom okolo 400 eur mesačne a okrem mal. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a mal za to, že takto rodičmi dohodnuté výživné, spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka na mal. dieťa poberá, ako aj s finančným príspevkom z jej strany bude predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb, ktoré matke vzhľadom na vek dieťaťa vzniknú.
Keďže na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Nitra dňa 27.3.2013 bola prítomná navrhovateľka, odporca a kolízny opatrovník mal. dieťaťa, ktorí sa vzdali sa práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku, súd v zmysle ustanovenia § 157 ods. 3 OSP v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144 OSP veta prvá.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania
sa výslovne vzdali práva na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak si rodičia nebudú dobrovoľné plniť svoju vyživovaciu povinnosť, môže druhý z rodičov podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov]; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.