Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-506-2012.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Subarea
6Co/506/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: S. K., D.: W. XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 42,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. augusta 2012, č. k. 41C/104/2012-54, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. augusta 2012, č. k. 41C/104/2012-54 v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 29,07 eur do 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave po právoplatnosti napadnutého uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.2.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 42,48 eur ako dlžnej čiastky zo zmluvy o bežnom účte č. 176736855, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, so Slovenskou sporiteľňou, a. s., dňa 13.1.2003. Dňa 25.4.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ podaním zo dňa 4.7.2012 vzal žalobu v celom rozsahu späť a súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že v prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ a žalovanej strane preto vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa uviedol, že už aj z názvu vedľajšieho účastníka je zrejmé, že ide o organizáciu zriadenú na ochranu spotrebiteľa, teda jeho cieľom je okrem iného aj kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v súdnych konaniach a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom. Účastník konania, teda aj vedľajší účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania a každý účastník súdneho konania má právo dať sa zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa však
zároveň uviedol, že z mnohých konaní vedených nielen na súde prvého stupňa je zrejmé, že vedľajší účastník, zastúpený advokátom, vstupuje hromadne do začatých konaní, pričom samotný predmet sporu vôbec nepozná a jeho prvé podanie spočíva v oznámení o vstupe do konania, žiadosti o zaslanie návrhu a uplatnení trov konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené. Naopak za účelne vynaložené považoval trovy na úkon právnej služby - spísanie vyjadrenia k žalobe, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi aj priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,07 eur. Uviedol, že vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobe poukázal na nesúlad obsahového tvrdenia navrhovateľa k ukončeniu zmluvy, namietal absenciu dátumov ukončenia zmluvného vzťahu a analyzoval k vznesenej námietke premlčania počiatok času, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, teda evidentne so žalobou a s prílohami k nej pracoval. Mal za to, že pokiaľ by sa odporca s týmto úkonom oboznámil, dá sa predpokladať, že sa s ním stotožní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a napadnutý výrok považoval za zjavne neodôvodnený so znakmi arbitrárnosti. Mal za to, že v danom prípade nemôže ísť o trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Navrhovateľ poukázal na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, a preto nevidel význam v jeho právnom zastúpení. V danom prípade nemožno podľa navrhovateľa prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastával názor, že vedľajší účastník v prípade, že sa rozhodne využiť pomoc advokáta, je povinný znášať trovy právneho zastúpenia z vlastných prostriedkov. Právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza podľa navrhovateľa k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mali súdy prihliadať a vedľajšiemu účastníkovi aplikáciou ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznať. Navrhovateľ ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu, že z neho nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Zároveň mal za to, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (ide len o vpisovanie do kontextu) a takéto úkony by mal vykonávať sám vedľajší účastník. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazoval na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, ktoré súčasne predložil súdu ako prílohu s odvolaním.
Odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal aj vedľajší účastník na strane odporcu a napadol ním výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal mu celú náhradu trov konania. Vedľajší účastník vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal náhradu trov konania za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Uviedol, že z priebehu konania je nesporné, že súd s ním koná prostredníctvom právneho zástupcu, teda akceptuje, že musí existovať právny úkon, na základe ktorého vznikol právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a jeho zástupcom a na základe ktorého ho zástupca zastupuje. Podotkol, že do konania vstúpil prostredníctvom právneho zástupcu a cez neho prebieha aj komunikácia so súdom. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že za uvedený úkon právnej služby musel právnemu zástupcovi zaplatiť, a preto navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania by mu mal podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nahradiť trovy konania aj za tento úkon. Zároveň poukázal na ust. § 137 O.s.p., v zmysle ktorého medzi trovy konania patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Vedľajší účastník k svojmu odvolaniu taktiež priložil množstvo rozhodnutí iných krajských súdov týkajúcich sa rozhodovania o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že sa pridržiava
svojich tvrdení v podanom odvolaní, pričom mal za to, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách na uplatnenie alebo bránenie práva a opätovne zdôraznil niektoré skutočnosti. Ďalej navrhovateľ vyslovil dôvodnú pochybnosť o vedomosti vedľajšieho účastníka o svojom vstupe do konania, a to vzhľadom na generálne plnomocenstvo, ktoré vedľajší účastník udelil právnemu zástupcovi a v zmysle ktorého advokát mal vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia. Podľa navrhovateľa nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie vrátane prvej porady s klientom, nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka sa o predmete konania dozvedel až po vstupe do konania, teda až po tom, ako mu bol zaslaný návrh. Navrhovateľ upozornil aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, pretože tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. K poukazu vedľajšieho účastníka na ust. § 137 O.s.p. navrhovateľ uviedol, že uvedeným ust. nemožno argumentovať pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania, nakoľko toto ust. priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom predmetné združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý ho v konaní nezastupuje.
Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka zmeniť.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie, z dôvodu, že navrhovateľ vzal pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 28.6.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 4.7.2012 žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním zo dňa 20.4.2012 (č. l. 27).
Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka nepopiera ani súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom, ako to v prejednávanej veci správne posudzoval aj súd prvého stupňa.
Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.
V predmetnej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 20.4.2012 (č. l. 27), ktorým zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Ďalším podaním označeným ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 26.6.2012, doručenom súdu prvého stupňa dňa 27.6.2012 (č. l. 44), si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 26.6.2012 spolu vo výške 58,15 eur. Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Z plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi vedľajším účastníkom (č. l. 28) vyplýva, že k prvému úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia došlo dňa 20.4.2012. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania vedľajší účastník nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Na uvedené nemá vplyv ani odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že z priebehu konania je nesporné, že súd s ním koná prostredníctvom právneho zástupcu a teda akceptuje, že musí existovať právny úkon, na základe ktorého vznikol právny vzťah medzi vedľajším účastníkom a jeho zástupcom. Súd prvého stupňa a rovnako ani odvolací súd nepopiera existenciu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, len za tento úkon vedľajšiemu účastníkovi správne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že nespĺňa podmienku účelnosti vynaloženia vyžadovanú ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Nedôvodný je aj poukaz vedľajšieho účastníka na ust. § 137 O.s.p., podľa ktorého medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvého stupňa túto skutočnosť nejakým spôsobom popieral resp. že by rozhodol v rozpore s týmto ustanovením. Cit. ust. len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník na strane odporcu ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu.
Vo vzťahu k druhému úkonu právnej služby vykonanému právnym zástupcom vedľajšieho účastníka
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.6.2012 má odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za to, že ani trovy právneho zastúpenia vynaložené vedľajším účastníkom na tento úkon právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutný pre úspech odporcu vo veci. Je pravdou, že vedľajší účastník v uvedenom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, nemožno však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal žalobu späť na základe tohto úkonu vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že predmetné podanie bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.7.2012, t. j. až po späťvzatí žaloby navrhovateľom podaním zo dňa 28.6.2012, doručeným súdu prvého stupňa 4.7.2012. Navrhovateľ teda v prejednávanej veci v čase späťvzatia žaloby nemohol mať vedomosť o vznesení námietky premlčania resp. ďalších skutočnostiach uvádzaných vedľajším účastníkom vo vyjadrení k žalobe. Odvolací súd poznamenáva, že jedine navrhovateľ ako pán sporu má právo disponovať so žalobou, čo zahŕňa aj jej späťvzatie či už s uvedením
dôvodu alebo bez. Súd pritom v prípade späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody navrhovateľa k späťvzatiu žaloby viedli. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolacie námietky navrhovateľa, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva za dôvodné a záver súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe za nesprávny.
Odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je aj odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát následne aj vyjadrení - vznesenie námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené.
K rozhodnutiam predloženým vedľajším účastníkom ako aj navrhovateľom odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci neboli účelne vynaložené ani pri jednom úkone právnej služby vykonanom právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Úkony, za ktoré si vedľajší účastník uplatnil právo na náhradu trov konania neboli nevyhnutné pre úspech odporcu vo veci, vedľajší účastník teda neposkytol odporcovi žiadne služby, vykonanie ktorých by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa a ktoré by nemohol uskutočniť samotný vedľajší účastník bez právneho zastúpenia.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je vecne správne, a preto ho v tejto časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.
V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech a vedľajší účastník bol v celom rozsahu neúspešný. Napriek tomu odvolací súd nemohol navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu s odporcom. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu odporcu a tiež vzhľadom na odvolanie navrhovateľa, ktoré sa týkalo výlučne vedľajšieho účastníka (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.