Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-141-2012.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, B., t.č. M. B. XXX, M., proti odporcovi B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: V. N., nar. XX.XX.XXXX a B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. W., na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. septembra 2012, č.k. 4P/10/2012-88, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým zveril maloletého W. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu a vo výroku IV., ktorým uložil navrhovateľke povinnosť prispievať na výživu maloletého W. výživným vo výške 50 Eur mesačne z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .
V zostávajúcich výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloletého W. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu, maloletého V. a B. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhovateľke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. výživné vo výške 50 Eur mesačne, odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V. vo výške 40 Eur mesačne a maloletého B. 30 Eur mesačne k rukám navrhovateľky. Styk navrhovateľky s maloletým W. neurčil, styk otca s maloletým V. a B. upravil tak, že odporca má právo sa s maloletými deťmi stretnúť každú párnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod., navrhovateľke uložil povinnosť maloleté deti v stanovený čas pripraviť a odovzdať v mieste bydliska maloletých detí odporcovi a odporca zasa v stanovený čas maloleté deti odovzdať matke v mieste bydliska detí. O trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že obaja účastníci uzavreli opätovne nové manželstvo, v ďalšom spolužití vznikali rovnaké problémy ako v prípade prvého rozvodu. Za príčinu považoval nedostatok peňazí, alkoholizmus a nezodpovednosť odporcu a jeho agresívne správanie sa voči rodine. Aj keď odporca prestal požívať alkoholické nápoje, čo potvrdili obe staršie deti, považovala navrhovateľka túto situáciu len za prechodnú a trvala na tom, že sa chce rozviesť s tým, že alkoholová recidíva na strane odporcu je len otázkou času. Za daného stavu považoval súd manželstvo za neperspektívne, a preto ho rozviedol. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vychádzal z výsluchu maloletého W., ktorý uviedol, že chce zostať v starostlivosti otca. V. a B. zveril do osobnej starostlivosti matky. Styk
otca s maloletými deťmi upravil len na dva dni v mesiaci z dôvodu, že po ich odchode v decembri 2011 o ne po celý čas až do júna 2012 neprejavil záujem, keď deti nenavštívil, neobnovil kontakt, pričom ich vzťah k otcovi je ovplyvnený negatívnymi zážitkami z posledného obdobia spolužitia rodičov, a preto nie je vhodné, aby deti u otca prespávali. V závere zdôraznil, že rozhodnutie o úprave styku rodiča nie je konečným rozhodnutím a v prípade, že bude odporca i naďalej abstinovať a povýši svoj záujem o deti nad ostatné, je pravdepodobné, že sa vzťah medzi ním a mladšími deťmi zlepší do tej miery, že samé prejavia vôľu byť s otcom častejšie a v takom prípade môže odporca kedykoľvek podať na súd návrh na rozšírenie styku.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v odôvodnení rozsudku uviedol, že s rozvodom súhlasí, hoci v konaní prejavoval svoj nesúhlas s rozvodom. Rodina mu nebola ľahostajná, finančne rodinu zabezpečoval po celých XX rokov. Poprel, že by manželku fyzicky a verbálne napádal, alebo že by deti mali z neho panický strach. Nariadený styk s maloletými V. a B. považuje za nereálny, ktorý sa nedá časovo zvládnuť, vzhľadom na cestovanie z miesta jeho bydliska do súčasného bydliska maloletých detí.
Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podala aj navrhovateľka, a to proti výroku, ktorým bol zverený maloletý W. do otcovej starostlivosti a vo výroku IV., kde bolo určené jej výživné na maloletého W.. Poukazovala na svoje zárobkové možnosti a schopnosti. Prejavila nesúhlas aj s výškou výživného na maloleté deti V. a B., s tým, že spoločnú domácnosť opustila 21.12.2011 a dosiaľ jej odporca nezaplatil žiadne výživné. Podľa jej presvedčenia odporca sa zámerne nechce zamestnať, aby jej nemusel platiť výživné. Prejavila nesúhlas aj s rozhodnutím súdu o styku s tým, že za vhodnejšiu považuje sobotu a nie nedeľu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k W. N., nar. XX.XX.XXXX zrušiť a v tejto časti konanie zastaviť (§ 221 ods. 1 písm. e/, v spojení s odsekom 2 O.s.p.) a v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Zo spisu vyplývalo, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. K takémuto záveru dospel súd prvého stupňa, vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyplynuli už aj z výsluchu účastníkov a predložených listinných dôkazov, keď u oboch účastníkov sa jedná o druhé manželstvo, avšak rovnaké dôvody narušenia vzájomných vzťahov pretrvávajú. Už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, keď navrhovateľka, aj s dvoma mladšími deťmi sa za pomoci svojich príbuzných odsťahovala a založila si novú domácnosť. Manželstvo účastníkov riadnym spôsobom neplnilo ani výchovnú funkciu, keď vtedy maloletý W. bol zverený do starostlivosti inej osoby. Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania mal súd prvého stupňa zistené, že boli vykonané opakované pokusy o obnovenie manželského spolužitia, avšak po návrate sa situácia opakovala. Sama za príčinu rozvratu manželstva považuje nedostatok finančných prostriedkov, pričom túto situáciu odporca zhoršoval aj požívaním alkoholických nápojov a hrami na automaty. Vzhľadom na takéto zistenia súdu prvého stupňa potom nie je ani predpoklad, že by bolo možné očakávať od manželov obnovenie manželského spolužitia, ale naopak, ide o stav, ktorý už treba považovať za nezvratný.
V súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov na čas po rozvode (§ 24 Zákona o rodine) súd zveril maloletých B. a V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá má v súčasnosti pre ich výchovu vytvorené, za pomoci svojich príbuzných, aj lepšie materiálne predpoklady, najmä pokiaľ ide o bývanie a v súčasnom období aj vhodným spôsobom zabezpečuje výchovu a opateru maloletých detí.
Výživné od otca stanovil súd prvého stupňa podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, podľa ktorých každý rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
Je nepochybné, že potreby maloletých detí B. a V. sú podstatne vyššie, než bolo súdom prvého stupňa stanovené výživné. Keďže výživné sa určuje nielen podľa odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, ale je nevyhnutné prihliadať aj na zárobkové schopnosti a možnosti povinnej osoby, súd prvého stupňa zvážil tú skutočnosť, že odporca nie je nikde zamestnaný, avšak u posledného zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 516 Eur. S ohľadom na tú skutočnosť neurčil minimálne výživné, ktoré predstavuje len 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), avšak bolo nevyhnutné prihliadať na tú skutočnosť, že odporca má tri vyživovacie povinnosti, a preto nemá reálne možnosti platiť vyššie výživné. Samotná okolnosť, že odporca neprispieval na výživu maloletých detí počas celého roka 2012, nie je dôvodom na určenie vyššieho výživného, ale tieto sumy je potrebné v prípade ich nezaplatenia vymáhať prostredníctvom exekúcie.
Súd prvého stupňa správne a v súlade so zisteniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny upravil aj styk otca s maloletými, keď vzhľadom na nepriaznivé zážitky maloletých detí nestanovil taký rozsah styku, pri ktorom by maloleté deti v domácnosti otca aj prespávali. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poskytol účastníkom aj primerané poučenie o tom, že v prípade úpravy vzájomných vzťahov a úpravy prístupu otca k maloletým deťom a zmeny ich vnímania môže nastať aj rozšírenie takto upraveného styku.
Z ustanovenia § 24 Zákona o rodine, ktoré aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
V prejednávanej veci však zistil odvolací súd, že W. N., ktorý bol maloletým dieťaťom v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, nadobudol 14.12.2012 plnoletosť, a preto nie je naplnená podmienka vyššie citovaného zákonného ustanovenia, aby aj o úprave práv a povinností rodičov k tomuto dieťaťu bolo rozhodované v rozsudku o rozvode ako v spojenom konaní (§ 113 ods. 1 O.s.p.). Výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sa týkali W. N., nar. XX.XX.XXXX boli preto odvolacím súdom zrušené a konanie v tejto časti bolo zastavené podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .