Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej, členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu J. Y., nar. XX.H. XXXX, bytom D. Y. Y., T. č. X, R., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice, Zádielska č. 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01455-002 zo dňa 11.septembra 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/01455-002 zo dňa 11.septembra 2012 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 12/51420-005 zo dňa 29.júna 2012 podľa , a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 407,55 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Remetovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré rozhodnutia žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Prešove č. 99/30206-003 zo dňa 07.02.2000 podľa o sociálnej pomoci poberal od 01.08.1999 do 01.01.2009 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nadobudol účinnosť 01.01.2009 a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove rozhodnutím zo dňa 21.01.2009 č. -001 v konaní, ktoré začalo z jeho vlastného podnetu, mu odňal a zastavil vyplácanie kompenzačného príspevku. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove na základe podnetu žalobcu proti rozhodnutiu podal protest, ktorému žalovaný vyhovel a rozhodnutím zo dňa 29.03.2012 č. AA/2012/01455 bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 21.01.2009 ako nezákonné. Prvostupňový správny orgán následne napadnutý rozhodnutím určil žalobcovi kompenzačný príspevok s účinnosťou od 01.05.2012 a o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Žalobca namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu, pretože podľa jeho názoru, ak bola deklarovaná nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí, nebol následný postup a rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom. Ak sa v predmetnej veci riadne a zákonným spôsobom domohol zrušenia nezákonných rozhodnutí, z ďalšieho rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu vyplýva nerešpektovanie jeho práv a svojvoľnosť úradného postupu štátneho orgánu. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že podľa § 18 ods. 8 Zákona o príspevkoch postupoval nesprávne, ak vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil potvrdenie o svojich príjmoch za kalendárne roky 2010 a 2011 a následne mu síce priznal požadovaný kompenzačný príspevok, ale až s účinnosťou od 01.05.2012 a nie od 01.01.2009.

Argumentoval tým, že z ustanovenia síce vyplýva, že sa príjem na účely poskytovania opakovaných peňažných príspevkov každoročne zákonom ustanoveným spôsobom prehodnocuje, avšak v prípade žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa brať do úvahy nezákonný stav, ktorý tento orgán sám vytvoril vydaním protizákonných rozhodnutí, a preto mal podľa Zákona o príspevku rozhodnúť o dodatočnom poskytnutí a vyplatení kompenzačného príspevku za spätné obdobie, t.j. od 01.01.2009 z dôvodu, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu nemal. Zdôraznil, že právny nárok na vyplácanie kompenzačného príspevku mu bol odňatý nezákonne, a preto správne orgány pri rozhodovaní sa nemali vôbec zaoberať otázkou prehodnocovania príjmov žalobcu, ale bolo treba rozhodnúť podľa vyššie uvedeného o spätnom doplatení kompenzačného príspevku.

Žalobca uviedol, že správny orgán prvého stupňa postupoval nad rámec , ktorý je pre správne orgány bližšie konkretizovaný, okrem iného aj v Zákona o správnom konaní, a podľa ktorého štátne orgány môžu postupovať len v medziach a na základe zákona. Uvedeným postupom boli porušené garantované práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a právo na právnu istotu a legitímne očakávania zákonného postupu štátnych orgánov. Žalobca sa až inými prostriedkami právnej ochrany domáhal svojho subjektívneho práva a dosiahol vyslovenie nezákonnosti postupu štátneho orgánu, ktorý však v ďalšom konaní opätovne postupoval nezákonne. Žalobca konštatoval, že v rozpore so zákonom je aj ďalší postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, keď si tento nesprávne vykladá ustanovenie Zákona o príspevkoch v tom, že trojročná lehota v zmysle tohto ustanovenia je podľa prvostupňového orgánu zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009, a preto v súvislosti s uplynutím tejto lehoty vo veci žalobcu rozhodol o priznaní kompenzačného príspevku až od 01.05.2012, teda od prvého dňa v mesiaci, kedy príslušný orgán urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo.

Žalobca akcentoval, že plynutie uvedenej trojročnej lehoty nie je v žiadnom ustanovení Zákona o príspevkoch viazané na podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo na výzvu konajúceho správneho orgánu, že ide o arbitrárny a nepreskúmateľný argument správneho orgánu. Namietal, že nemôže byť na jeho ťarchu ani správnym orgán prvého stupňa tvrdená skutočnosť, že z dôvodu zmeškania trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty mu nemôže byť priznané spätné vyplatenie kompenzačného príspevku za obdobie od 01.01.2009 do rozhodnutia v apríli 2012, keď bolo v tejto veci prvotné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o odňatí a zastavení nároku na kompenzačný príspevok ako nezákonné zrušené. Pri argumentácii žalovaného by sa totiž v dôsledku zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí mal za začatie konania považovať samotný podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z januára 2009, ktorým sa začalo správne konanie o odňatí kompenzačného príspevku a uvedené korešponduje aj s ustanovením § 43 ods. 2 Zákona o príspevkoch. V takom prípade má žalobca nárok na priznanie spätného vyplatenia kompenzačného príspevku od 01.01.2009 do 30.04.2012.

Žalobca alternatívne uviedol, že ak by súd mal za to, že plynutie trojročnej lehoty podľa § 45 ods. 10 Zákona o príspevkoch je potrebné vykladať v spojení s § 18 ods. 8 tohto zákona, teda v spojení s prehodnotením pomerov na výzvu správneho orgánu a jej doručenie žiadateľovi, v takom prípade je zachované právo žalobcu na doplatenie prevažnej časti kompenzačného príspevku za spätné obdobie,

pretože kompenzačný príspevok je príspevok poskytovaný mesačne, a teda ide o opakujúce sa plnenie a prekluzívna lehota by na základe tohto mala pre každé čiastkové plnenie plynúť osobitne. Preto mu ostal právny nárok minimálne na doplatenie nezaniknutej časti kompenzačného príspevku od 01.05.2009 do 30.04.2012.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v písomnom podaní zo dňa 02.01.2013 navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Popísal priebeh konania, citoval ustanovenia ,, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, poukázal na ustanovenie citovaného zákona, vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21.01.2009. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalovaný poukázal na to, že identicky postupovali všetky Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR a poberateľom peňažných príspevkoch na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, tieto peňažné príspevky s účinnosťou od 01.01.2009 odňali a ich výplatu zastavili, pričom na takýto postup boli zamestnanci úradov upozornení zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci výkladov Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu realizovaných v decembri 2008. S rovnakým postupom sa stotožnila aj vtedajšia ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, čo vyjadrila v liste zo dňa 05.03.2009 adresovanej predsedovi Výboru obyvateľov D., T. X, R. p. N. Y..

Žalovaný uviedol, že z dôvodu rozsiahlosti problému bolo na pokyn generálnej riaditeľky sekcie sociálnej a rodinnej politiky MPSVaR SR realizované dňa 14.03.2012 pracovné stretnutie s odborom sociálnej legislatívy ministerstva a listom zo dňa 16.03.2012 odbor sociálnej legislatívy ministerstva zaslal vyjadrenie a návrh spôsobu rozhodovania správneho orgánu. V súlade s návrhom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice v plnom rozsahu preskúmalo protestom napadnuté prvostupňové rozhodnutie a následne tak, ako uvádzal žalobca, protestu vyhovelo.

Ďalší postup prvostupňového správneho orgánu bol opätovne predmetom pracovných stretnutí na ministerstve. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bolo odporučené postupovať v zmysle návrhu odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím MPSVaR SR vyjadrenom v liste zo dňa 18.05.2012, v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok výšku predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určiť od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola fyzickej osobe s ŤZP doručená výzva na predloženie dokladov o príjme, t.j. od vtedy, keď správny orgán v rámci ďalšieho konania urobil svoj prvý úkon.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na základe právoplatného rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracoviska Košice, číslo: AA/2012/01455 zo dňa 29.03.2012 zaslal účastníkovi konania v súlade s o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výzvu pod č.: -003 zo dňa 24.05.2012, v ktorej vyzýva menovaného, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odboru sociálnych vecí a rodiny, potvrdenia o príjme za kalendárne roky 2010 a 2011, vrátane potvrdení o príjmoch fyzických osôb, ktoré sa v rokoch 2010 a 2011 s ním spoločne posudzovali. Zároveň ho upozornil, že ak hodnota jeho majetku v danom období bola vyššia ako 39.833,-- EUR, je povinný túto skutočnosť písomne úradu oznámiť. Na doloženie týchto dokladov úrad určil lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená dňa 25.05.2012.

Na základe predložených dokladov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov prehodnotil u účastníka konania poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a nakoľko spĺňal podmienku príjmu a majetku rozhodnutím č.: 12/51420-005 zo dňa 29.06.2012 určil menovanému peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaní šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2012.

Pri rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že účastník konania si neuplatnil nárok v lehote troch rokov, a preto výšku predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil, odkedy urobil prvý úkon, ktorým bola výzva na predloženie dokladov o príjme a majetku účastníka konania.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa účastník konania odvolal v lehote stanovenej zákonom. Vo svojom odvolaní žiadal o spätné vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.01.2009.

Žalovaný ďalej argumentoval, že podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1 citovaného Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaní šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Podľa § 38 ods. 8 citovaného Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. Týmto predpisom je o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 43 ods. 2 a ods. 3 citovaného Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovuje inak. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovuje inak.

V zmysle § 45 ods. 10 citovaného zákona nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.

Trojročná lehota ustanovená v § 45 ods. 10 citovaného zákona je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane 01.01.2012, resp. posledný deň je 02.01.2012), vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009. V zmysle uvedeného novourčená výška predmetného peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch účastníka konania (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný úrad urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na § 43 ods. 2 a ods. 3 citovaného Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Zo spisového materiálu vyplývalo, že podnet na Okresnú prokuratúru Prešov bol podaný dňa 08.02.2012. Nakoľko podnet nebol uplatnený v lehote stanovenej Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, prvostupňový správny orgán určil výšku peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia s účinnosťou od 01.05.2012.

V zmysle § 18 ods. 12 citovaného zákona pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

Podľa opatrenia MPSVR SR č. o úprave súm životného minima sa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za životné minimum platné od 01.07.2012 považuje suma 194,58 EUR, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Žalovaný konštatoval, že žalobca, ako aj ďalšie dotknuté fyzické osoby s ŤZP z D., T. X, R. sú jedinými poberateľmi opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov v rámci SR, ktorým sa zároveň poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, rozhodnutiu predchádzalo náležité zistenie skutkového stavu, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím vydaným pod č. 12/51420-005 zo dňa 29.06.2012 ako správny orgán príslušný podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa , , , , ... a o životnom minime... určil peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je p. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. X, R., mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime... s účinnosťou od 01.05.2012 s tým, že opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na postup v konaní tak, ako ho popísal žalobca a vzhľadom na to, že nadobudol účinnosťou 01.01.2009, aplikoval ustanovenie , a Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorých možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím , ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak príjem tejto fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima a zároveň hodnota jej majetku nie je vyššia ako 39.833,-- EUR. Uviedol, že podľa Zákona o peňažných príspevkoch peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31.12.2008, sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01.01.2009. Podľa jeho názoru v súlade s citovanými ustanoveniami po zhodnotení príjmových a majetkových pomerov úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určil výšku peňažného príspevku v závislosti od sumy životného minima, ktorá sa upravuje vždy k 01.júlu bežného kalendárneho roka a suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v období od 01.07.2011 do 30.06.2012 predstavuje sumu 189,83 EUR, preto výška peňažného príspevku v tomto období predstavuje sumu 17,62 EUR.

Dátum, od ktorého bol určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnil tým, že keďže si účastník konania neuplatnil svoj nárok podaním návrhu na podanie protestu prokurátora v lehote stanovenej Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, správny orgán určil výšku peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia s účinnosťou od 01.05.2012.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím pod č.: AA/2012/01455-002 z 11.09.2012 ako orgán príslušný na konanie podľa , o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po preskúmaní podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Tak, ako vo vyjadrení, aj v odôvodnení rozhodnutia poukázalo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na postup v konaní s tým, že správny orgán prvého stupňa podľa žalobcovi zaslal výzvu zo dňa 24.05.2012, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odboru sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o príjme za kalendárne roky 2010 a 2011, vrátane potvrdenia o príjmoch fyzických osôb, ktoré sa v roku 2010 a 2011 s ním spoločne posudzovali. Súčasne bol upozornený, že ak hodnota jeho majetku v danom období bola vyššia ako 39.833,-- EUR, je povinný túto skutočnosť písomne úradu oznámiť a bola stanovená lehota 15 dní odo dňa doručenia na výzvy.

Žalovaný ďalej konštatoval, že na základe predložených dokladov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov prehodnotil u účastníka konania poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a nakoľko spĺňal podmienku príjmu a majetku, rozhodnutím číslo 12/51420-005 zo dňa 29.06.2012 určil menovanému peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaní šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 0,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2012.

Pri rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že účastník konania si neuplatnil nárok v lehote troch rokov, a preto výšku predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil, odkedy urobil prvý úkon, ktorým bola výzva na predloženie dokladov o príjme a majetku účastníka konania. Proti uvedenému rozhodnutiu sa účastník konania odvolal v lehote stanovenej zákonom. Vo svojom odvolaní žiada o spätné vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.01.2009.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1 citovaného Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Podľa § 38 ods. 8 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. Týmto predpisom je o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 43 ods. 1, 3 citovaného zákona peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovuje inak. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytuje z celý

kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovuje inak.

V zmysle § 45 ods. 10 citovaného zákona nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.

Trojročná lehota ustanovená v § 45 ods. 10 citovaného zákona je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane 01.01.2012, resp. posledný deň lehoty je 02.01.2012), vzhľadom na odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenie jeho výplaty od 01.01.2009. V zmysle uvedeného novourčená výška predmetného peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch účastníka konania (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný úrad urobil prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na § 43 ods. 1 a ods. 3 citovaného zákona.

Zo spisového materiálu vyplýva, že účastník konania podal podnet na Okresnú prokuratúru v Prešove dňa 08.02.2012. Nakoľko si účastník konania neuplatnil svoj nárok v lehote stanovenej Zákonom o peňažných príspevkoch, prvostupňový správny orgán určil výšku peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia s účinnosťou od 01.05.2012.

V zmysle § 18 ods. 12 citovaného zákona pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

Žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia

- rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je medzi účastníkmi konania nesporné, že bývalý Okresný úrad v Prešove rozhodnutím č. 99/30206-003 zo dňa 07.02.2000 priznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.08.1999 vo výške 15% zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu mesačne formou finančnou.

Následne tak, ako je popísané žalobcom a žalovaným, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. -001 zo dňa 21.01.2009 odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 16,60 EUR mesačne od 01.01.2009 z dôvodu, že podľa peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba.

Základnú otázku, ktorú je nevyhnutné v tomto konaní vyriešiť, je otázka, či kompenzačný príspevok za opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný podľa o sociálnej pomoci možno poskytovať ťažko zdravotne postihnutej osobe za podmienok, ktoré upravuje a v prípade záveru, že sa tento príspevok neprehodnocuje, posúdenie trojročnej lehoty upravenej v .

v ustanovení upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom 01.januára 2009. V ustanovení upravuje, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01. januára 2009.

Podľa - príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 01. januára 2009 najneskôr do 31. júla 2009. Ak je výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 01. januára 2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, peňažný príspevok sa vyplatí od 01. januára 2009 podľa zákona účinného od 01.januára 2009.

Podľa názoru súdu z citovaných ustanovení je nepochybné, že sa peňažný príspevok poskytovaný žalobcovi považuje za príspevok podľa a iba výška peňažného príspevku sa posudzuje podľa . Tejto úvahe súdu nasvedčuje jednoznačne aj ustanovenie citovaného zákona, ktoré upravuje, že odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Z citovaných ustanovení je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu nebolo ukrátiť osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na ich právach, ktoré im boli poskytované podľa o sociálnej pomoci.

v ustanovení upravuje, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že písm. f/ peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie

vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.

Správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí kompenzačný príspevok, odôvodnili tým, že žalobca si neuplatnil nárok v lehote troch rokov, a preto výšku predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil, od kedy urobil prvý úkon, ktorým bola výzva na predloženie dokladov a majetku účastníka konania.

S týmto názorom sa stotožnil aj žalovaný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vzhľadom na podnet žalobcu na podanie protestu prokurátora následné zrušenie rozhodnutia č. -01 zo dňa 21.01.2009, rozhodnutím zo dňa 29.03.2012 č AA/2012/01455 bolo povinnosťou správneho orgánu konať z úradnej povinnosti - ex offo, a teda argumentovať tým, že žalobca mal opätovne podať žiadosť o poskytovanie kompenzačného príspevku podľa názoru súdu je nesprávny právny názor. Rozhodnutie o odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku neexistovalo, a teda správny orgán s poukazom na právny názor súdu mal vo veci postupovať podľa vo vzťahu k ustanoveniu výzvy kompenzačného príspevku.

Primárne teda správny orgán mal vyriešiť otázku, či trojročná prekluzívna lehota tak, ako je upravené v § 45 ods. 10 citovaného zákona, uplynula alebo neuplynula a či vôbec začala plynúť vzhľadom na nezákonný postup pri odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku. Súdu sa javí ako nelogická úvaha správnych orgánov, že občan má byť ukrátený na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009.

Podľa - na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Pretože nemá osobitné ustanovenia k náležitostiam rozhodnutia, je povinný v konaní aplikovať ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rovnako rozhodnutie musí zodpovedať kritériám upraveným ustanovením Zákona o správnom konaní, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v ďalšom konaní je povinný postupovať v zmysle intencií tohto rozsudku, vyporiadať sa s otázkou preklúzie aj vzhľadom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 21.01.2009 a rozhodnutie dostatočne právne odôvodniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu trovy konania vyčíslil písomným podaním zo dňa 26.03.2013 tak, že trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

- 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba zo dńa 16.11.2012 - 14 ods. 1 v spojení s vyhlášky č. ) - 1 úkon vo výške 127,16 EUR, spolu 254,32 EUR,

- 2 úkony právnej služby (stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.01.2013, pojednávanie dňa 26.03.2013 - § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky) - 1 úkon vo výške 130,16 EUR, spolu 260,32 EUR,

- 2x režijný paušál po 7,63 EUR + 2x režijný paušál po 7,81 EUR (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 30,88 EUR,

náhrada trov konania v celkovej výške 418,46 EUR (správne 542,52 EUR).

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a dospel k záveru, že vypracovanie stanoviska k vyjadreniu žalovaného nie je účelným úkonom na uplatnenie a bránenie práva žalobcu, preto za tento úkon právnej služby náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi priznal trovy konania za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, teda 2x úkon právnej služby po 127,16 EUR, spolu 254,32 EUR, 1 úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013 130,16 EUR, 2x režijný paušál po 7,63, 1x režijný paušál po 7,81 EUR, spolu 407,55 EUR podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to , , , a .

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.