Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-66-2013.pdf
PDF · 71.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: S. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov , zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P.. S. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. H. N. XXX, o určenie výživného , takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého S. I. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého S. I. mesačne sumou 300,- eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.04.2013.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala návrh na určenie výživného, nakoľko s otcom dieťaťa sú manželia od 02.02.2003 a žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, avšak od mesiaca júna 2012 je nezamestnaná, preto žiadala zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať sumou 300,- eur mesačne, od 01.02.2013.
Matka na pojednávaní uviedla, že upravuje návrh v tom smere, že žiada určiť výživné od 01.04.2013, súčasne ospravedlnila neprítomnosť otca, nakoľko tento z pracovných dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie, avšak obaja sa dohodli na tejto výške výživného.
Otec sa na pojednávanie nedostavil , preto súd v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť s tým, že v písomnej správe poukázal na tú skutočnosť, že matka od júna 2012 je nezamestnaná, nepoberá dávky v nezamestnanosti, preto doporučil zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa majetkových a zárobkových možností a schopností oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa .
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť , predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu: rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej, právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením.
Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch. Plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je obmedzené na obdobie , kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium , ako i ďalšie aspekty. Na strane povinného sú v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných, k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby, s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, ako i na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby napr. druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.
Súd vzhľadom na uvedené zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať sumou 300,- eur mesačne , s účinnosťou od 01.04.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.