Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-68-2011.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/68/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: N. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XXXX, Š., zast. JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka, Hlavná 27/A, 917 01 Trnava, proti povinnému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, Odštepný závod Smolenice, Trnavská 12, 919 04 Smolenice, zast. JUDr. Štefan Dostál, advokát, Námestie oslobodenia č. 13, 905 01 Senica, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin, zastúpeného súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, o vymoženie trov konania v sume 38,37 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Povinný je povinný n a h r a d i ť oprávnenému k rukám právneho zástupcu oprávneného náhradu trov oprávneného v exekúcii vo výške 39,52 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 47,35 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Er/68/2011-31 zo dňa 06.04.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších (ďalej len „Exekučného poriadku“) zamietnutá. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011.
Následne súd rozhodol uznesením č.k. 9Er/68/2011-38 zo dňa 01.03.2012, že zastavuje exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
Dňa 03.05.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie právneho zástupcu oprávneného, v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie súdu za vecne nesprávne, pretože nepriznáva oprávnenému nárok na v časti trov exekúcie oprávneného, ktorý vznikol za situácie, ktorú oprávnený sám nezavinil. V súvislosti s riadnym a včasným uplatnením práva na súdnu ochranu, t.j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie, vznikli oprávnenému trovy, ktoré by mal znášať podľa § 200 Exekučného poriadku a § 137 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) povinný, ktorý si neplnil riadne a včas povinnosť uloženú exekučným titulom. V súlade s uvedeným sa domáhal, aby súd rozhodol, že exekúciu zastavuje, ďalej že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur a povinný je povinný zaplatiť oprávnenému náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku vo výške 86,87 Eur (poplatok za overenie exekučného titulu vo výške 3,10 Eur, súdny poplatok za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 31,42 Eur, poplatok za spísanie zápisnice o podaní návrhu na vykonanie exekúcie + DPH 20% vo výške 19,92 Eur a ďalšie trovy konania za právne zastúpenie v odvolacom konaní vo výške 15,93 Eur, t.j. 1 x polovičný úkon á 8,30 Eur + 1 x režijný paušál 7,63 Eur).
Právny zástupca povinného vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.08.2012 navrhol toto ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnuté uznesenie za správne aj z dôvodov uvedených v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.01.2011.
Súdny exekútor sa stotožnil vo vyjadrení so skutočnosťami uvedenými v odvolaní oprávneného. V podaní zo dňa 7.7.2011 a 11.11.2011 si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur (33,19 Eur + 20 % DPH v sume 6,64 Eur) podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách SE“).
Podľa § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka č. k. 9Er/68/2011-38 zo dňa 01.03.2012 o zastavení exekúcie po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je prípustné odvolanie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie sa v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku zrušilo a vo veci návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol sudca.
Sudca opätovne preskúmal odvolanie povinného, celý spisový materiál a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné v časti, nakoľko v napadnutom uznesení absentuje osobitný výrok súdu o náhrade trov oprávneného v exekúcii. Súd v prvom výroku uznesenia zastavil exekučné konanie, nakoľko uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia č.k. 9Er/68/2011-31 zo dňa 06.04.2011 nadobudlo právoplatnosť a zákon nepripúšťa, aby súd zvolil iný postup, než ten, ktorý vedie k zastaveniu exekučného konania. Ďalej sa zaoberal nárokom oprávneného na náhradu trov v exekúcii.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 21a vyhlášky o odmenách a náhradách SE súdny exekútor má nárok na spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 Eur.
Súd sa zaoberal otázkou, kto by mal v danom prípade platiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že nakoľko dôvod zakladajúci povinnosť súdu zastaviť exekúciu spočíva v skutočnostiach existujúcich až po začatí exekučného konania (t.j. povinný uhradil pohľadávku dňa 20.01.2011 až po začatí exekučného konania,
ktoré začalo dňa 12.01.2011), je nutné aplikovať ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého trovy podľa § 196 uhrádza v zásade povinný.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej „Občiansky súdny poriadok), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Keďže v tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný súdnym exekútorom, súdny exekútor má nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uvedený nárok v rámci vyčíslenia celkových trov exekúcie neuplatnil, ale v návrhu na vykonanie exekúcie spísanom u súdneho exekútora do zápisnice zo dňa 12.01.2011 si náhradu týchto trov uplatnil oprávnený. Súd má z podaní súdneho exekútora v spise za preukázané, že odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice uhradil oprávnený, súd teda zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie oprávneného vo výške 19,92 Eur (16,60 Eur + 20 % DPH vo výške 3,32 Eur).
V súlade s vyššie uvedeným súd zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy exekúcie, potrebné na účelné vymáhanie nároku, ktoré si uplatnil v celkovej výške 86,87 Eur. Uvedená suma predstavuje konkrétne trovy oprávneného v exekúcii v sume 39,52 Eur (za zaplatený súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur, za poplatok za overenie exekučného titulu vo výške 3,10 Eur, za poplatok za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 19,92 Eur) a trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 47,35 Eur (trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 31,42 Eur za 1x polovičný úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia á 8,30 Eur, 1x polovičný úkon právnej služby - podanie návrhu á 8,30 Eur v zmysle §14 ods. 3 písm. e) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhlášky“) za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a 2x režijný paušál á 7,41 Eur a ďalšie trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 15,93 Eur za 1x polovičný úkon právnej pomoci - spísanie odvolania á 8,30 Eur, 1x režijný paušál á 7,63 Eur uplatnené v zmysle § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods. 3 písm. e) a § 10 ods. 1 vyhlášky.
V súlade s § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V zmysle § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Z dôvodu, že právny zástupca oprávneného neuviedol inak v návrhu na vykonanie exekúcie ani v odvolaní, súd zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy exekúcie k rukám právneho zástupcu oprávneného.
Súd rozhodoval opätovne aj o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora a riadil sa pritom nasledujúcim znením zákona.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 44
ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
V súvislosti vyššie citovanými ustanoveniami súd dospel k záveru, že ak sa odvolaním (vychádzajúc z jeho obsahu) sleduje napadnutie tej časti výroku uznesenia, ktorým súd prvého stupňa (rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom) rozhodol o náhrade trov konania súdneho exekútora, a niet sporu, že takýto výrok je naviazaný na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, (ktorý v podstate odvolaním napadnutý nebol), nemohlo tu potom ísť o prípad vymedzený v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, keďže toto dopadá výlučne na rozhodnutia o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Práve z tohto dôvodu a tiež preto, že takto došlo k zastaveniu exekučného konania a nie exekúcie, však prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania súdneho exekútora závisela na tom, či ju ustanovil Exekučný poriadok (ako výnimku z pravidla, podľa ktorého proti rozhodnutiam v exekučných konaniach zásadne odvolania prípustné nie sú). Z už uvedeného jednoznačne treba vyvodiť záver, že proti uzneseniu o trovách exekučného konania, vydanému po zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, odvolanie prípustné nie je, nakoľko Exekučný poriadok túto možnosť vyslovene neupravuje.
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 6. apríla 2011 č. k. 9Er/68/2011-31 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný si povinnosť mu uloženú exekučným titulom splnil v celom rozsahu, a teda jeho dlh zanikol splnením. Návrh na začatie exekučného konania bol v rozhodnom čase podaný dôvodne, avšak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti o udelenie poverenia už dôvodný nebol, a preto bolo vylúčené, aby bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Záverom súd skonštatoval, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a až v tomto štádiu rozhodne o prípadných trovách súdneho exekútora ako aj o trovách, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 23. júna 2011.
Súdny exekútor podaním zo dňa 7. júla 2011 predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, a to vo výške 33,19 EUR spolu s DPH vo výške 6,64 EUR, keď si takto uplatnil len minimálnu sadzbu trov v zmysle § 14 vyhl. č. 288/1995 Z. z.. Ďalej uviedol, že súdu nepredkladá exekučný spis, nakoľko v tomto prípade (vyhláška č. 288/1995 Z.z. účinná od 1.5.2008) nie je potrebné skúmať položky za uplatnené úkony, či hotové výdavky.
Súd vyzval súdneho exekútora dňa 27.10.2011, aby si vyčíslil náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, v súvislosti s vykonávaním úkonov exekučnej činnosti vzhľadom na ustanovenie § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2011.
Na predmetnú výzvu reagoval súdny exekútor prípisom, v ktorom oznámil, že si vo veci neuplatňuje trovy exekúcie podľa ustanovenia § 14 vyhlášky, nakoľko na tieto súdny exekútor podľa ustanovenia § 47 ods. 3 posledná veta nemá nárok. Na základe uvedeného trval na tom, že si v súlade s § 47 ods. 3 prvá veta s odkazom na § 5 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky uplatňuje trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 EUR, pretože povinný plnil po začatí exekučného konania a plnil skôr, ako mu uplynula lehota na podanie námietok. Podľa názoru súdneho exekútora je preto jeho nárok na uplatnenú odmenu podľa § 5 vyhlášky zrejmý.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom
v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Nakoľko Exekučný poriadok neupravuje prechodné ustanovenia k § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, súd postupoval podľa § 355 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého analogicky platí aktuálne platný Exekučný poriadok i pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora musí vychádzať z platnej úpravy. Z dôvodu, že súdny exekútor si napriek prvej výzve súdu nevyčíslil trovy exekúcie v súlade so zákonom a vôbec si neuplatnil odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie ani hotové výdavky, na ktoré by mal nárok v zmysle platného znenia ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, a zároveň vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Súd vychádzajúc z rozhodnutí súdov vyššieho stupňa dodáva, že po posúdení samotnej objektívnej (ne)možnosti odvolania preto je potrebným v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, vzhľadom na špecifiká postupov v prípade rozhodnutí vydávaných vyšším súdnym úradníkom, preskúmať prejednávanú vec aj z pohľadu oprávnenia odvolateľa účinne napadnúť súdom prvého stupňa vydané uznesenie (resp. jeho časť) a podľa názoru súdu oprávnený nebol aktívne vecne legitimovaným na podanie odvolania proti výroku o náhrade trov súdneho exekútora.
Z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 9Er/67/2011-41 zo dňa 28.11.2012 v obdobnej veci vyplýva, že k existencii subjektívneho oprávnenia účastníka napadnúť súdne rozhodnutie o trovách konania či exekúcie odvolaním sa potom žiada uviesť, že také právo tu existuje len v tom rozsahu, v akom bolo objektívne napadnuteľným rozhodnutím zasiahnuté do sféry práv odvolateľa, pričom rozhodnutie o tejto otázke vyšším súdnym úradníkom za objektívne napadnuteľné považovať možno. Je tomu tak z dôvodu, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozhodnutie o trovách konania odvolaním, účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní buď zaznamenal procesný úspech, alebo kde povinnosť nebola uložená jemu, ale jeho procesnému protivníkovi, prípadne ani jednému z nich (ako je to u povinného a oprávneného aj v prejednávanej veci). Ak teda v prípade rozhodovania o trovách exekúcie je vždy možným uloženie povinnosti na náhradu len oprávnenému alebo naopak len povinnému, druhá strana takéhoto procesnoprávneho vzťahu už momentom uloženia povinnosti na náhradu jej protivníkovi oprávnenie podať odvolanie stráca (pokiaľ ide o rozhodnutie napadnuteľné odvolaním), čo platí obdobne aj pri rozhodnutí, ktorým sa súdnemu exekútorovi náhrada trov konania nepriznáva, keďže v takom prípade existuje súčasne úspech oprávneného ako aj povinného.
Oprávnený teda nemá právo odvolaním účinne napadnúť rozhodnutie, ktorým bola povinnosť na náhradu trov exekúcie uložená povinnému (čo samozrejme platí i naopak, keď povinný taktiež nemôže úspešne napadnúť rozhodnutie o uložení tzv. náhradovej povinnosti oprávnenému), ako aj rozhodnutie, ktorým súdnemu exekútorovi nebola náhrada trov konania priznaná, kde takúto možnosť má pre zmenu len súdny exekútor, i naďalej trvajúci na priznaní ním vyčíslených trov exekúcie. Hoci sa potom exekútor vo vyjadrení k odvolaniu stotožňuje so závermi oprávneného, pre účinné napadnutie výroku, ktorým práve jemu (exekútorovi) nebola priznaná náhrada trov konania, sa vyžaduje napadnutie tejto časti rozhodnutia výlučne a práve ním. V prejednávanej veci tak išlo o vyššie naznačený prípad nedostatku subjektívneho oprávnenia odvolateľa podať odvolanie v tejto konkrétnej veci.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti prvému výroku výrokovej časti tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Odvolanie je prípustné len proti druhému a tretiemu výroku výrokovej časti tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.