Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/315/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., V. T. X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš proti žalovanému SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o zaplatenie 1 315,66 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 03. 07. 2012 č.k. -91 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 176,64 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol, žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 78% potrebných na účelné bránenie jeho práva. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci žalovaný ako štát zodpovedá žalobcovi za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný do veci samej a žalobca do výroku o trovách konania, ako aj do veci samej.

Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe toho žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke vzniku nároku na náhradu škody. Podľa názoru žalovaného nie je možné uznesenie o vznesení obvinenia VS: ORP-34/2-OVK-LC-2004 zo dňa 29. 09. 2004 považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle Zákona zodpovednosti za škodu, keďže toto nebolo po svojej právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť a preto nenesie atribúty nezákonného rozhodnutia, tak ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie V tejto súvislosti poukazoval na to, že nebol preukázané, že by akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní nedovoleným spôsobom zasiahol do práv žalobcu. Pokiaľ tieto orgány vykonávali procesné úkony predpokladané a dovolené právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov ani o nezákonnosti nimi vydaných rozhodnutí. V danej veci vyplýva nesporne z vykonaného dokazovania, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, ak trestná činnosť zanikla z dôvodu aplikácie ust. o účinnej ľútosti. Ani krajský súd v oslobudzujúcom rozsudku nespochybnil dôvody vznesenia obvinenia. Záver trestného konania nespochybňuje dôvodnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia. Žalobca nebol oslobodený z dôvodu, že by sa skutok nestal resp., že ho nespáchal obvinený. Podľa názoru žalovaného tak nedošlo k naplneniu všetkých podmienok

pre priznanie náhrady škody. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik škody, predovšetkým vznik škody/ujmy a predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a vznikom škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy, ako priama príčina škody existuje skutočnosť, ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Okrem toho poukazoval na to, že za škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím považujú sa len náklady vynaložené v rámci povinnej nutnej obhajoby, kedy je obvinený zo zákona povinný zvoliť si obhajcu prípadne je mu súdom tento pridelený. Absentuje tu tak podmienka vyvolania nákladov obhajoby, teda príčinný vzťah medzi konaním, za ktoré je zodpovedný štát a skutočnosťou, že by bol žalobca nútený zvoliť si obhajcu pre trestné konanie, ktorému musel za poskytnuté právne služby poskytnúť odplatu. Bez takto preukázanej súvislosti medzi tvrdeným nezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou nie je možné konštatovať vznik nároku na jej náhradu. Podľa názoru žalovaného, teda neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a preto je dôvod k tomu, aby bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý.

Na odvolanie žalovaného podal vyjadrenie aj žalobca k veci samej. Nestotožnil sa s dôvodmi podaného odvolania. Preto v tejto súvislosti poukazoval na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania resp. oslobodenia spod obžaloby, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, preto že sa nenaplnili predpoklady o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Mal za to, že žalovaný si po právnej stránke nesprávne vyložil rozsudok súdu, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby. V trestnom konaní bol žalobca oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že ešte dňa 1.7.2003 uhradil všetky svoje nedoplatky voči príslušnému daňovému úradu a preto týmto dňom zanikla trestnosť trestného činu skrátenia dane podľa , z ktorého bol žalobca obvinený a neskôr obžalovaný. Súd, ktorý rozhodoval v trestnej veci a ktorý žalobcu oslobodil spod obžaloby musel mať za preukázané, že trestnosť trestného činu skrátenia dane zaplatením nedoplatku zaniklo ešte v čase, keď nebolo voči nemu vznesené obvinenie to je ešte pred vznesením obvinenia voči žalobcovi. Možno teda konštatovať, že už v čase pred vznesením obvinenia voči žalobcovi neexistovali predpoklady, že spáchal trestný čin a teda nemalo byť voči nemu vznesené obvinenie. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.3.2004 bolo teda nezákonné a tiež proti nemu nemala byť vznesená obžaloba, nakoľko v tomto čase trestnosť činu už zanikla. Vychádzal teda z toho, že orgány činné v trestnom konaní postupovali nesprávne pri zisťovaní skutočností, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobca spáchal trestný čin. Tieto orgány mali podrobne skúmať všetky okolnosti prípadu a brať ohľad na tú skutočnosť, že na základe dodatočných platobných výmerov uhradil žalobca daňovému úradu nedoplatok aj s pokutou, ešte pred vznesením obvinenia. Toto bolo v konaní potvrdené aj výpoveďou svedkyne S. Y. pracovníčky Daňového úradu vo Veľkom Krtíši, ktorá túto okolnosť potvrdila. V danej veci teda boli splnené predpoklady u žalobcu pre náhradu škody. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že nevznikla škoda na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Pokiaľ si preto žalobca v trestnom konaní zvolil obhajcu a so vzniknutou obhajobou mu vznikli trovy právneho zastúpenia, predstavuje toto škodu, ktorá na strane žalobcu vznikla, keďže bol spod obžaloby oslobodený. Škoda tak vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Žalobca tiež podal odvolanie do veci samej a to v tej časti výroku, pokiaľ súd vo zvyšku zamietol jeho návrh, čo do sumy 67,98 Eur, ako aj proti výroku o trovách konania. V tejto súvislosti poukazoval na to, že dňa 18.1.2006 vedenej v trestnej veci obvineného I. K. sa obhajca dokázateľne zúčastnil toho dňa dvoch vyšetrovacích úkonov, teda dvoch výsluchov a preto by mu mala patriť náhrada trov konania, aj za ďalší úkon. Celkom by potom mala predstavovať výška náhrady škody, ktorá mala byť súdom žalobcovi priznaná 1 244,62 Eur. Vzhľadom na túto okolnosť by sa potom zmenil percentuálny úspech žalobcu vo veci samej a jeho úspech na trovách konania by mal byť vo výške 90%. Žiadal preto podanému odvolaniu v tejto časti vyhovieť.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa a tento v zmysle ust. , potvrdil.

V zmysle ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 .

Z dôvodov podaného odvolania žalovaného k veci samej vyplýva, že napáda nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistenie skutkového stavu v danom prípade zo strany žalovaného namietané nebolo, a keďže nebol dôvod na opakovanie dokazovania, alebo doplnenie dokazovania, vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil v danej veci skutkový stav, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje.

Spornou otázkou aj v odvolacom konaní bolo, či v danom prípade žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú uplatňoval žalobca v danom konaní.

Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca v danom konaní uplatňoval náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a to z dôvodu, že v konaní bol v konečnom dôsledku spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa , oslobodený a pričom mu vznikla škoda spočívajúca v nákladoch na obhajobu, keďže realizoval svoje zákonné ústavné právo a pre celé trestné konanie si zvolil obhajcu.

Pokiaľ okresný súd v danej veci v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, tak takýto postup súdu prvého stupňa v danej veci považoval aj krajský súd za správny.

Podľa ust. , 2,3,4,9 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom, správnom konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe, alebo treste vydal štátny orgán, alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá tiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad námietky, odpor, alebo sťažnosť.

Je nesporné, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 18.12.2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Toto odstúpilo jeho žiadosť Ministerstvu vnútra SR. Keďže žalobca nebol na svojom nároku uspokojený, uplatnil svoj nárok správne na súde. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ V Lučenci, Úradu justičnej kriminálnej polície PZ Lučenec zo dňa 29.3.2004 ČVS: ORP-34/2-OVK-LC-2004, ČVS: OUV-242/Vk-2002 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa . Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal obžalobu na žalobcu dňa 23.3.2006 pod sp. zn. -200. Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 31.5.2007 pod č.k. -1666 vydal trestný

rozkaz, ktorým uznal žalobcu na vinného z trestného činu skrátenia dane podľa , a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s tým, že podľa , sa mu výkon trestu podmienečne odloží na skúšobnú dobu 2 rokov. Proti tomuto trestnému rozkazu podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že nedlhuje príslušnému daňovému úradu žiadne nedoplatky na daniach, lebo tieto uhradil dňa 1.7.2003, teda ešte predtým, ako bolo proti nemu vznesené obvinenie. Následne rozsudkom zo dňa 16.7.2008 č.k. -1719 Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobcu podľa oslobodil spod obžaloby. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši odvolanie. O odvolaní rozhodoval krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 24.3.2009 sp. zn. , ktorým zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a žalovaného I. K. podľa oslobodil spod obžaloby z trestného činu skrátenia dane podľa , účinného do 31.12.2005, pričom v odôvodnení uviedol, že trestné stíhanie proti obžalovanému I. K. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa účinného do 31.12.2005 bolo začaté dňa 29.3.2004. Z výpisu z účtu obžalovaného vyplynulo, že už 1.7.2003 Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši uhradil 240 351,- Sk, pričom svedkyňa S. Y. pracovníčka daňového úradu potvrdila, že obžalovaný na základe dodatočných platobných výmerov zaplatil rozdiely dane aj s pokutou a tak vo vzťahu k daňovému úradu nemal žiadne podlžnosti.

Dokazovaním bolo teda nesporné, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, pričom nedoplatky na daniach zaplatil ešte predtým, než bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi.

Na základe uvedenej okolnosti bolo potrebné preto zaujať názor, k tomu, či v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi trestným stíhaním podľa vznikla, alebo nie.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ust. až 4 zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom vynaložil náklady na trovy a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám.

Vzhľadom na to, že v danej veci bolo proti žalobcovi nedôvodne vznesené obvinenie pre trestný čin krátenia dane, keďže nedoplatky na daniach pred vznesením obvinenia uhradil a následne bola podaná obžaloba a súdom bol pôvodne aj odsúdený za trestný čin krátenia dane, tak v danom prípade sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, keďže žalobca bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. Zodpovedným subjektom je žalovaný a to z toho dôvodu, že okrem orgánov činných v trestnom konaní prebehlo aj súdne konanie, v ktorom na základe trestného rozkazu bol súdom žalobca uznaný za vinného a aj odsúdený a až následne na základe podania odporu bol jednak súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom spod obžaloby oslobodený. V takomto prípade prichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti na strane žalovaného, a preto pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade za škodu žalobcovi zodpovedá žalovaný, je jeho rozhodnutie správne.

Je nesporné, že žalobca využil svoje ústavné právo, aby sa dal v rámci trestného konania zastúpiť advokátom, pre účely trestného konania, ktorého si zvolil. Nemožno preto hovoriť o tom, že by tieto trovy konania, ktoré vznikli v spojení s právnym zastúpením advokáta boli v danom prípade nepreukázané a neúčelné, keďže na základe procesných úkonov právneho zástupcu žalobcu došlo k tomu, že v konečnom dôsledku žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, tieto správne okresný súd priznal v rozsahu tak, ako sú tieto uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. U týchto bolo preukázané, že vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti s obhajovaním žalobcu v rámci trestného konania.

Pokiaľ potom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 176,64 Eur, rozhodol správne.

Žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti poukazoval na to, že dňa 18.1.2006 sa celkom zúčastnil právny zástupca dvoch úkonov a preto by mu mala patriť odmena aj v sume 67,98 Eur, tak v tejto časti považoval obranu žalobcu krajský súd za nedôvodnú,

pretože v bezprostrednej príčinnej súvislosti so zastúpením žalobcu bol len jeden úkon, za ktorý súd priznal žalobcovi aj odmenu trov právneho zastúpenia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval krajský súd v celom rozsahu za vecne správne a preto ho v zmysle ust. , potvrdil.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Žalovaný v odvolacom konaní taktiež úspech nemal. Krajský súd preto náhradu trov žiadnemu z účastníkov pre ich neúspech v konaní nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.