Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16P-99-2012.pdf
PDF · 107.13 KB
Case nature
Subarea
16P/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľa Y.. Y. L., W.. XX.X.XXXX, F. G.. J. Č.. XXX/XX, L. Q., právne zastúpený advokátom R.. T. T., L. L. E. X, L. W. U. proti odporkyni R.. X. N., C.. Y., W.. X.X.XXXX, F. G.. J. Č.. XXX/XX, L. Q., právne zastúpenej R.. N. N., L. L. Q. XX, T., v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu navrhovateľa na priznanie príspevku pre rozvedeného manžela za obdobie od 24.9.2012 do 25.9.2012 vrátane a za obdobie od 1.1.2013 do budúcna zastavuje.
Súd návrh navrhovateľa na priznanie príspevku pre rozvedeného manžela za obdobie od 26.9.2012 do 31.12.2012 z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd n e z a v ä z u j e odporkyňu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24.9.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby odporkyňa bola povinná platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela v prospech navrhovateľa vo výške 350,-- Eur mesačne počnúc od 24.9.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho sudu XP/XX/XXXX zo dňa 12.1.2012 bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozvedené. Navrhovateľ ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 50,-- Eur mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka L. W. U., je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 1.8.2012 nepoberá dávky v nezamestnanosti. Pretože sa stal nezamestnaným nemá žiaden príjem. Nie je schopný si zabezpečiť prostriedky na svoju výživu. I napriek množstvu pokusov nájsť si prácu, túto doteraz nenašiel. Majetkové pomery odporkyne sú dobré, keďže táto pracuje ako notárka.
Na poslednom pojednávaní navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu vzal svoj návrh za čas mimo obdobia od podania návrhu do 31.12.2012 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť , že navrhovateľ je od 1.1.2013 v pracovnom pomere, z ktorého mu plynie príjem a má teda zabezpečené základné podmienky pre výživu. Čo do zvyšku, teda na priznaní príspevku na rozvedeného manžela za obdobie od podania návrhu do 31.12.2012 zotrval na podanom návrhu. Odporkyňa s uvedeným čiastočným späťvzatím návrhu vyslovila súhlas.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na to, že odkedy ukončil prácu na dohodu u dvoch zamestnávateľov, odvtedy nemá žiadne prostriedky na každodenný život. Odporkyňa ho vyhodila na ulicu a preto si musel rozložiť stan v záhrade. Celú dobu si hľadal prácu. O dávku v hmotnej núdzi si nepožiadal, lebo dúfal, že si prácu nájde. Nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho prípadne obmedzovali v zamestnaní, a prácu si hľadal jednak cez internet a jednak v teréne. Za týmto účelom navštívil všetky školy v N., počnúc od Základných škôl až po Vysoké školy, kde ponúkal funkciu asistenta, prípadne vychovávateľa. Zaujímal sa tiež o funkciu údržbára, okrem toho oslovil takisto SBS-ky, keďže má preukaz odborne spôsobilej osoby. Tieto spoločnosti oslovoval telefonicky. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak tie sa pohybujú vo výške 5,-- Eur denne na základné potraviny, ďalej si potreboval uhrádzať cestovné na autobus, za účelom hľadania si práce, alebo návštev Úradu práce, čo mesačne predstavovalo sumu 10,-- Eur až 15,-- Eur. Ďalším jeho výdavkom bolo výživné na maloletého syna v sume 50,-- Eur mesačne. Za obdobie posledných 2 mesiacov od podania návrhu nemal žiaden príjem, a výživné na syna, ktoré za obdobie týchto mesiacov uhradil, zaplatil z peňazí, ktoré si našetril z finančných prostriedkov, ktoré mu poskytol Úrad práce, keďže si šetril a mal nízke výdavky. Potvrdil, že je vlastníkom jedného pozemku v L. Q., ktorý získal darom a v prípade ktorého ide o záhradu, ktorú má však vrátiť, ako aj to, že vlastní ďalšie pozemky, ktoré však nadobudol za trvania manželstva a teda tieto patria do BSM. Pokiaľ ide o ukončenie dohôd o pracovnej činnosti u jeho zamestnávateľov v priebehu roku 2012, k tomu uviedol, že u spoločnosti Z., L..C..I.. T., pracoval na dohodu o vykonaní práce, ktorú ukončil dohodou, pretože sa dozvedel, že ďalšia jeho spoločnosť, S. Z., L..C..I.. prijímala zamestnancov do trvalého pracovného pomeru a preto išiel k tomuto zamestnávateľovi, s tým ale, že spočiatku mal u neho pracovať na dohodu, a od 1.9.2012 mal byť prijatý do trvalého pracovného pomeru. Následne však tento zamestnávateľ s ním ukončil dohodu o pracovnej činnosti dohodou a to preto, lebo objekt, ktorý táto spoločnosť ako SBS strážila, menil celú strážnu službu. K svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi spoločnosti Z., L..C..I.. sa následne už nemohol vrátiť preto, lebo jeho miesto bolo obsadené.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom nemôže súhlasiť, pretože podľa nej navrhovateľ nebol neschopný pracovať. Nemá zmenenú pracovnú schopnosť, nie je invalidný a ani čiastočne invalidný a rovnako tak sa nestará ani o maloleté dieťa, ktoré by nemal kde umiestniť. Ešte počas manželstva mu zaplatila opatrovateľský kurz a kurz SBS, a podľa nej, keby sa bol uberal týmto smerom, bol by schopný sa zamestnať. Pripustila, že ponuky v tomto regióne sú obmedzené, avšak pokiaľ si človek hľadá prácu, musí isť aj za hranice tohto regiónu. Poukázala na to, že pokiaľ by navrhovateľ bol evidovaný na Úrade práce dlhšie ako tri mesiace, mohol mu byť poskytnutý aj príspevok aj na cestovanie za prácou. Počas ich spolužitia navrhovateľ vystriedal rôzne činnosti, resp. zamestnania, kým ho napokon zo zúfalstva zamestnala ona, aby bol poistený a aby mal všetky veci v poriadku. Poukázala ďalej na to, že ona sa teraz stará o tri deti, z ktorých dve sú nezaopatrené. Jej príjmy sa pohybujú vo výške 1400,-- Eur mesačne. Z týchto príjmov uhrádza inkaso v sume 243,44 Eur mesačne, poistenie v sume 185,50 Eur mesačne, hypotekárny úver v sume 302,57 Eur mesačne. Ďalej má náklady na syna vysokoškoláka, a to na jeho internát, stravu, cestovné, internet, literatúru, telefón a záujmovú činnosť, ktoré sa mesačne pohybujú vo výške minimálne 400,-- Eur. Mladší syn navštevuje Základnú školu a aj na tohto má výdavky na oblečenie, stravu, školskú družinu, knihy, internet a záujmovú činnosť. Vlastní rodinný dom, a v rámci notárskej činnosti vlastní ešte aj ďalší dom, v ktorom je zriadený Notársky úrad. Má dve autá, ktoré používa na podnikateľské účely. Jej úspory sa pohybujú vo výške 2000,-- Eur.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX-XX, zo dňa 12.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2012 bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozvedené. Predmetný rozsudok bol vyhotovený v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. a teda v jeho odôvodnení sa uviedol iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých súd rozhodoval.
Zo správ Ú. T., L. U. E. C. T., T. N. vyplynulo, že navrhovateľ bol období od 1.2.2012 do 31.12.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 1.1.2013 bol z tejto evidencie vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania. Zároveň, podľa správy tohto úradu, v období od 1.11.2012 do 31.1.2013 poberal dávku v hmotnej núdzi spolu s príspevkami v sume 62,50 Eur mesačne. Podľa správy Sociálnej
poisťovne, pobočka L. W. U., v období od 1.2.2012 do 31.7.2012 bola navrhovateľovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 945,90 Eur. Podľa správy spoločnosti Z., L..C..I.., navrhovateľ u tohto zamestnávateľa v období od 14.2.2012 do 1.8.2012 pracoval na základe dohody o vykonaní práce, ktorú následne ukončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Toho času je u tohto zamestnávateľa zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú od 1.1.2013 do 31.12.2013. Za mesiac február 2012 bola navrhovateľovi u tohto zamestnávateľa vyplatená čistá mzda vo výške 25,86 Eur, v mesiaci marec 2012 vo výške 25,86 Eur, a za mesiace apríl až júl 2012 vo výške po 31,92 Eur za každý z týchto mesiacov. Za mesiac január 2013 bola navrhovateľovi vyplatená mzda u tohto zamestnávateľa vo výške 292,65 Eur. Podľa správy spoločnosti S. Z., L..C..I., navrhovateľ u tohto zamestnávateľa bol zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti a to v období od 1.8.2012 do 31.8.2012, kedy následne došlo k ukončeniu tejto dohody s navrhovateľom z dôvodu skončenia zákazky o strážení objektu. Za uvedené obdobie bola navrhovateľovi vyplatená odmena od tohto zamestnávateľa vo výške 24,56 Eur. Podľa odporcom predložených potvrdeniek a poštových poukazov, v období od februára 2012 do októbra 2012, navrhovateľ uhrádzal na maloletého syna výživné v sume 50,-- Eur mesačne. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. a z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. Q. vyplynulo, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to ornej pôdy, v prípade katastrálneho územia H., ktoré nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2006 a záhrady, v prípade katastrálneho územia L. Q., ktorú nadobudol Darovacou zmluvou v roku 2009. V prípade posledne uvádzanej nehnuteľnosti, teda záhrady bol prípisom právneho zástupcu odporkyne zo dňa 21.9.2012 vyzvaný na vrátenie tejto nehnuteľnosti ako daru, nakoľko došlo k naplneniu predpokladov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. K vráteniu uvedenej nehnuteľnosti dosial nedošlo.
Z prípisov predložených navrhovateľom súdu je zrejmé, že tento si podal žiadosť o prijatie do zamestnania u viacerých subjektov a to väčšinou u škôl, pričom podľa správy Obce L. Q., táto jeho žiadosti nemohla vyhovieť, nakoľko nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom, a rovnako sa vyjadrila aj Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta. Podľa správy Základnej školy v L. Q., Strednej pedagogickej školy v N. a Spojenej školy internátnej v N., sa navrhovateľ zaujímal o prácu aj u týchto subjektov, ktoré ho však odmietli pre nedostatok voľných pracovných miest. Ani jedna z predložených žiadosti nebola adresovaná subjektom prevádzkujúcim činnosti strážnej bezpečnostnej služby.
Z daňového priznania odporkyne vyplynulo, že táto v roku 2011 dosiahla celkové príjmy vo výške 91 802,12 Eur a výdavky vo výške 71 804,87 Eur. Základ dane tak predstavovala suma 19 997,25 Eur a odporkyňa za uvedený rok uhrádzala daň vo výške 2462,98 Eur. Podľa odporkyňou predložených dokladov, táto má výdavky na úhradu inkasa vo výške cca. 243,44 Eur mesačne. Náklady na komunálny odpad vo výške 33,15 Eur ročne. Náklady na vodu vo výške 169,86 Eur ročne. Náklady na úhradu dane z nehnuteľnosti vo výške 32,49 Eur ročne a vo výške 17,68 Eur ročne. Náklady na poplatok za psa vo výške 13,26 Eur ročne, ďalej životné poistenie vo výške 99,48 Eur mesačne. Tiež súdu dokladovala, že synovi zakupovala rybársky lístok v hodnote 16,50 Eur a že maloletému synovi mesačne uhrádza školskú jedáleň vo výške 34,32 Eur.
Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu..
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľ svoj návrh čo do časti týkajúcej sa obdobia mimo rámca obdobia od podania návrhu, t.j. od 26.9.2012 do 31.12.2012 , teda za obdobie od 24.9.2012 do 25.9.2012 vrátane a za obdobie od 1.1.2013 do budúcna vzal späť a odporkyňa s týmto späťvzatím vyslovila súhlas, súd konanie o tejto časti návrhu zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96 ods. 1 a 2 O.s.p.
Pokiaľ ide o zostávajúcu časť návrhu, teda o priznanie príspevku na rozvedeného manžela pre navrhovateľa za obdobie od podania návrhu, t.j. od 26.9.2012 do 31.12.2012 súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť a preto návrh v tejto časti zamietol.
Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva za podmienok určených ust. § 72 Zákona o rodine. V zmysle odporúčania európskej legislatívy (Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by mali členské štáty Rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave
zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého manžela. Alimentačná povinnosť by mala po zániku manželstva byť skôr výnimkou.
Oprávneným na priznanie príspevku na výživu podľa ust. § 72 Zákona o rodine je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne dôvody patrí určite zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vo veku do troch rokov, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenie poskytujúceho celodennú starostlivosť v danom mieste. Žiadny z týchto dôvodov nebol na strane navrhovateľa ako oprávneného subjektu v tomto konaní preukázaný.
Pokaľ ide o skutočnosť, že sa navrhovateľovi nepodarilo za ním uvádzané obdobie získať zamestnanie, ktoré by mu primeraným spôsobom zabezpečilo prostriedky na uspokojovanie jeho nevyhnutnej výživy, táto skutočnosť v danom prípade po zvážení všetkých skutkových okolnosti nemohla byť u navrhovateľa považovaná za kvalifikovaný dôvod pre priznanie uvedeného nároku. Tak ako to bolo už vyššie uvedené alimentačná povinnosť by mala po zániku manželstva medzi manželmi skôr výnimkou a z tohto hľadiska je preto potrebné pristupovať aj k hodnoteniu uplatnenia, resp. neuplatnenia sa oprávneného manžela na trhu práce. Inými slovami je potrebné pre posúdenie tejto okolnosti ako kvalifikovaného kritéria zvoliť prísnejšie zhodnotenie objektívnej nemožnosti sa zamestnať na trhu práce. Z tohto hľadiska je potrebné zhodnotiť napr. existujúce pracovné zručnosti a kvalifikačné predpoklady u oprávneného a následne posúdiť ich využitie pri hľadaní si zamestnania. V tomto smere nebolo pochýb, že navrhovateľ disponoval a disponuje príslušnými kvalifikačnými predpokladmi na výkon činností týkajúcich sa SBS. Z ním predložených žiadostí o zamestnanie však vyplynulo, že ani v jednom z týchto prípadov však sa o uplatnenie tejto svojej kvalifikačnej zručnosti neuchádzal, a to napriek tomu, že práve v tejto oblasti naposledy bol zamestnaný a tiež že aj v tejto oblasti následne našiel si zamestnanie. Rovnako tak úzka väzba pri hľadaní si zamestnania len na tento región nemôže byť považovaná za vyvinutie dostatočnej aktivity pre to, aby následná nezamestnanosť navrhovateľa mohla bola byť považovaná za objektívny kvalifikačný predpoklad pre priznanie príspevku pre navrhovateľa od odporkyne. Je bežné v súčasnosti, že vzhľadom na nastavenie výrobných kapacít na Slovensku, je značná časť voľných pracovných pozícii sústredená v západných regiónoch krajiny a teda mimo región, v ktorom si navrhovateľ hľadal prácu, a preto pre preukázanie splnenia kritérií splnenia objektívnej nemožnosti zamestnať sa ako kvalifikovaného predpokladu pre priznanie príspevku bolo potrebné, aby sa odporca pokúsil si reálne hľadať zamestnanie aj mimo tohto regiónu.
Navyše schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd u neho prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, ktorému slúži. Zásadne nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby pre zabezpečenie prostriedkov na svoju obživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb, teda napr. bytové zariadenie, oblečenie a pod. Ak však vlastní aj iné majetkové hodnoty je potrebné na to prihliadať pri rozhodovaní o ním uplatňovanom nároku voči povinnému rozvedenému manželovi. V danom prípade navrhovateľ bol v čase vyhlasovania rozhodnutia vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností a to ornej pôdy, v prípade katastrálneho územia H.Ň., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2006 a záhrady, v prípade katastrálneho územia L. Q., ktorú nadobudol darovacou zmluvou v roku 2009. V prípade posledne uvádzanej nehnuteľnosti, teda záhrady síce bol prípisom právneho zástupcu odporkyne zo dňa 21.9.2012 vyzvaný na vrátenie tejto nehnuteľnosti ako daru, avšak k tomu doteraz nedošlo a teda naďalej týmito majetkovými hodnotami disponuje. Teda ako v ním žalovanom rozhodnom období tak aj v súčasnosti disponuje majetkom, ktorý primárne neslúži na uspokojovanie jeho nevyhnutných životných potrieb (napr. bývanie, stravovanie a pod.) a predajom ktorého by dokázal zabezpečiť svoje odôvodnené potreby týkajúce sa jeho výživy. Pokiaľ túto možnosť nevyužil aj na túto skutočnosť musel súd pri rozhodovaní o jeho návrhu prihliadať.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom trovy nepriznal, pretože odporkyňa aj keď mala v konaní úspech, si trovy neuplatnila.
Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, a keďže navrhovateľ bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona oslobodený od súdneho poplatku, avšak nemal úspech v spore a teda súd nezaväzoval odporkyňu k úhrade trov konania, súd rozhodol, že odporkyňa nie je povinná uhradiť súdny poplatok z tohto návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1a 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).