Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-12-2013.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní okresnej prokurátorky vo Zvolene proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3 T 172/12 z 29.10.2012, na verejnom zasadnutí dňa 26.marca 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3 T 172/12 z 29.10.2012 vo výroku o vine - včasti týkajúcej sa právnej kvalifikácie, vo výroku o treste a náhrade škody.
Rozhodujúc podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa konanie obžalovaného O. P. právne kvalifikuje ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., pretože prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tým malú škodu a činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania.
O d s u d z u j e sa podľa § 212 ods.4 Tr.zák. s poukazom na § 36 písm.l), § 38 ods.3 a § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 ( dvoch ) rokov. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. je obžalovaný povinný z titulu náhrady škody uhradiť poškodenému C. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom A. č.XX, Z. P. sumu 660 €.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. P. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., to znamená, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil vlámaním.
Trestnej činnosti sa podľa výroku rozsudku dopustil tak, že
v presne nezistenej dobe od 05.03.2012 do 13.00 hod. dňa 03.05.2012v J., okres P., vnikol do hospodárskej budovy pariacej C. Z. tak, že v kopnutím poškodil zadné vchodové dvere do budovy, cez ktoré následne vošiel do vnútorných priestorov budovy, odkiaľ odcudzil 110 m 4-žilového medeného kábla, čím spôsobil C. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Z. P. škodu odcudzením vo výške 660 €, poškodením zariadenia škoda nevznikla.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný vinu priznal na hlavnom pojednávaní a súd toto vyhlásenie prijal.
K právnej kvalifikácii zisteného konania však okresný súd uviedol: „Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného O. P. ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e) Tr.zák. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., pretože trestný čin krádeže obžalovaný spáchal vlámaním a preto bez ohľadu na výšku spôsobenej škody je potrebné konanie obžalovaného právne posúdiť ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. Prísnejšie posúdenie inkriminovaného skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty by prichádzalo do úvahy až v prípade, ak by týmto trestným činom spáchaným vlámaním bola spôsobená škoda v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 212 ods.4 písm.a) Tr.zák. Uvedeným konaním tak obžalovaný O. P. po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., keďže si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil vlámaním“.
Pri ukladaní a výmere trestu okresný súd poukázal na to, že obžalovaný sa doposiaľ dostal v dvoch prípadoch do rozporu s Trestným zákonom, hľadí sa však naňho ako keby nebol odsúdený. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, pričom priťažujúce okolnosti uňho zistené neboli.
Keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti, horná hranica aplikovanej trestnej sadzby podľa § 212 ods.2 Tr.zák. sa znižuje na 16 mesiacov a v rámci trestnej sadzby odňatia slobody 0 až 16 mesiacov uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Keďže okresný súd mal za to, že sú dané podmienky pre podmienečný odklad uloženého trestu, tento mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov.
Pretože prvostupňový súd mal škodu spôsobenú zo strany obžalovaného poškodenému za náležite preukázanú, zaviazal obžalovaného k jej úhrade a to v plnej výške, to znamená v sume 660 € v zmysle § 287 ods.1 Tr.por.
Proti napadnutému rozsudku podala odvolanie okresná prokurátorka vo Zvolene a navrhovala, aby bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd rozhodol vo veci sám.
Odvolateľka nesúhlasila ako s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, tak aj s uloženým trestom, pričom v rozhodujúcej časti písomne zdôvodneného odvolania uvádza: „Uplatnená právna kvalifikácia pri podávaní obžaloby vychádzala zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.Tpj 78/11, týkajúceho sa zjednotenia výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Tr.zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr.zák. spáchaného závažnejším spôsobom konania - vlámaním s poukazom na ust. § 138 písm.e) Tr.zák., pomeru špeciality a zásady ne bis in idem. V zmysle tohto stanoviska, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. s použitím ust. § 138 písm.e) Tr.zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorá by sa použila len vtedy, ak by páchateľ krádežou vlámaním nespôsobil ani malú škodu. V zmysle § 212 ods.4 pís.b) Tr.zák. a potom pri takto uplatnenej právnej kvalifikácii v danom prípade bolo potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin a vyhodnotiac pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr.zák., kde prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, bolo potrebné ukladať trest v zmysle ust. § 38 ods.3 Tr.zák., kde takto upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 3 rokov až 7 rokov 8 mesiacov“.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie okresnej prokurátorky je v zásade dôvodné a vo veci treba urobiť nápravu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Skutočne v druhej právnej vete citovaného stanoviska Najvyšší súd uviedol: „Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., pri použití § 138 písm.e) Tr.zák.
Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu ( § 125 ods.1 Tr.zák. )“.
Už z princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu v zmysle článku I ods.1 Ústavy SR vyplýva, že citovanú vetu stanoviska Najvyššieho súdu SR č.116/2012 treba rešpektovať, pretože táto zodpovedá legálnej definícii zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák.
Interpretácia ust. § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., zo strany okresného súdu v tom smere, že k naplneniu tohto ustanovenia by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by vlámaním bola spôsobená škoda v rozsahu predpokladanom v ust. § 212 ods.4 písm.a) Tr.zák. ( to znamená značná ), je nesprávna, pretože na právnu kvalifikáciu ako zločinu v zmysle § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. postačuje vlámaním spôsobiť zmocnením sa veci škodu aspoň malú.
Z právnych úvah okresného súdu vyplýva, že má problém aplikovať ustanovenie zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., lebo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu sa mu to javí byť neprimerane prísne.
Vychádzajúc z princípu legality v zmysle článku 2 ods.2 Ústavy SR, je však aj súd povinný konať spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo v tomto prípade znamená aplikovať na zistený skutok ustanovenie§ 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák.
Keďže okresný súd právnou kvalifikáciou zisteného konania obžalovaného iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. porušil Trestný zákon, výrok o vine v napadnutom rozsudku - včasti týkajúcej sa právnej kvalifikácie, bol zrušený a krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák.
Na čiastočné zrušenie výroku o vine muselo nadväzovať aj zrušenie výrokov o treste a náhrade škody ( § 321 ods.2 Tr.por. ).
Pri ukladaní trestu bola u obžalovaného aplikovateľná trestná sadzba podľa § 212 ods.4 Tr.zák., znížená o tretinu, to znamená konkrétna trestná sadzba 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody.
Pretože vzhľadom najmä na okolnosti tohto prípadu mal krajský súd za to, že by požitie takejto trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, uložil obžalovanému v zmysle § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu označenej trestnej sadzby. S poukazom na prísnejšiu právnu kvalifikáciu jeho konania, v porovnaní s napadnutým rozsudkom, ako aj na skutočnosť, že v dávnejšej minulosti sa už dostal dvakrát do rozporu s Trestným zákonom, odvolací súd uložil obžalovanému prísnejší podmienečný trest odňatia slobody, to znamená jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.
Keďže spôsobenú škodu, ako aj zodpovednosť obžalovaného za spôsobenú škodu mal odvolací súd, takisto ako aj okresný súd náležite preukázané, zaviazal obžalovaného k úhrade spôsobenej škody poškodenému spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.