Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/12/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní okresnej prokurátorky vo Zvolene proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. z 29.10.2012, na verejnom zasadnutí dňa 26.marca 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa , sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. z 29.10.2012 vo výroku o vine - včasti týkajúcej sa právnej kvalifikácie, vo výroku o treste a náhrade škody.

Rozhodujúc podľa sa konanie obžalovaného O. P. právne kvalifikuje ako zločin krádeže podľa , Tr.zák., pretože prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tým malú škodu a činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania.

O d s u d z u j e sa podľa § 212 ods.4 Tr.zák. s poukazom na § 36 písm.l), § 38 ods.3 a § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa Tr.zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa Tr.zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 ( dvoch ) rokov. Podľa je obžalovaný povinný z titulu náhrady škody uhradiť poškodenému C. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom A. č.XX, Z. P. sumu 660 €.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. P. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., to znamená, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil vlámaním.

Trestnej činnosti sa podľa výroku rozsudku dopustil tak, že

v presne nezistenej dobe od 05.03.2012 do 13.00 hod. dňa 03.05.2012v J., okres P., vnikol do hospodárskej budovy pariacej C. Z. tak, že v kopnutím poškodil zadné vchodové dvere do budovy, cez ktoré následne vošiel do vnútorných priestorov budovy, odkiaľ odcudzil 110 m 4-žilového medeného kábla, čím spôsobil C. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Z. P. škodu odcudzením vo výške 660 €, poškodením zariadenia škoda nevznikla.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný vinu priznal na hlavnom pojednávaní a súd toto vyhlásenie prijal.

K právnej kvalifikácii zisteného konania však okresný súd uviedol: „Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného O. P. ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e) Tr.zák. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., pretože trestný čin krádeže obžalovaný spáchal vlámaním a preto bez ohľadu na výšku spôsobenej škody je potrebné konanie obžalovaného právne posúdiť ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. Prísnejšie posúdenie inkriminovaného skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty by prichádzalo do úvahy až v prípade, ak by týmto trestným činom spáchaným vlámaním bola spôsobená škoda v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 212 ods.4 písm.a) Tr.zák. Uvedeným konaním tak obžalovaný O. P. po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., keďže si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil vlámaním“.

Pri ukladaní a výmere trestu okresný súd poukázal na to, že obžalovaný sa doposiaľ dostal v dvoch prípadoch do rozporu s , hľadí sa však naňho ako keby nebol odsúdený. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, pričom priťažujúce okolnosti uňho zistené neboli.

Keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti, horná hranica aplikovanej trestnej sadzby podľa § 212 ods.2 Tr.zák. sa znižuje na 16 mesiacov a v rámci trestnej sadzby odňatia slobody 0 až 16 mesiacov uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

Keďže okresný súd mal za to, že sú dané podmienky pre podmienečný odklad uloženého trestu, tento mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov.

Pretože prvostupňový súd mal škodu spôsobenú zo strany obžalovaného poškodenému za náležite preukázanú, zaviazal obžalovaného k jej úhrade a to v plnej výške, to znamená v sume 660 € v zmysle

Proti napadnutému rozsudku podala odvolanie okresná prokurátorka vo Zvolene a navrhovala, aby bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd rozhodol vo veci sám.

Odvolateľka nesúhlasila ako s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, tak aj s uloženým trestom, pričom v rozhodujúcej časti písomne zdôvodneného odvolania uvádza: „Uplatnená právna kvalifikácia pri podávaní obžaloby vychádzala zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.Tpj 78/11, týkajúceho sa zjednotenia výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Tr.zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr.zák. spáchaného závažnejším spôsobom konania - vlámaním s poukazom na ust. § 138 písm.e) Tr.zák., pomeru špeciality a zásady ne bis in idem. V zmysle tohto stanoviska, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. s použitím ust. § 138 písm.e) Tr.zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorá by sa použila len vtedy, ak by páchateľ krádežou vlámaním nespôsobil ani malú škodu. V zmysle § 212 ods.4 pís.b) Tr.zák. a potom pri takto uplatnenej právnej kvalifikácii v danom prípade bolo potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin a vyhodnotiac pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr.zák., kde prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, bolo potrebné ukladať trest v zmysle ust. § 38 ods.3 Tr.zák., kde takto upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 3 rokov až 7 rokov 8 mesiacov“.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa 317 ods.1 napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie okresnej prokurátorky je v zásade dôvodné a vo veci treba urobiť nápravu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Skutočne v druhej právnej vete citovaného stanoviska Najvyšší súd uviedol: „Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., pri použití § 138 písm.e) Tr.zák.

Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu ( § 125 ods.1 Tr.zák. )“.

Už z princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu v zmysle článku I ods.1 SR vyplýva, že citovanú vetu stanoviska Najvyššieho súdu SR č.116/2012 treba rešpektovať, pretože táto zodpovedá legálnej definícii zločinu krádeže podľa , Tr.zák.

Interpretácia ust. § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., zo strany okresného súdu v tom smere, že k naplneniu tohto ustanovenia by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by vlámaním bola spôsobená škoda v rozsahu predpokladanom v ust. § 212 ods.4 písm.a) Tr.zák. ( to znamená značná ), je nesprávna, pretože na právnu kvalifikáciu ako zločinu v zmysle § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák. postačuje vlámaním spôsobiť zmocnením sa veci škodu aspoň malú.

Z právnych úvah okresného súdu vyplýva, že má problém aplikovať ustanovenie zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Tr.zák., lebo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu sa mu to javí byť neprimerane prísne.

Vychádzajúc z princípu legality v zmysle článku 2 ods.2 SR, je však aj súd povinný konať spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo v tomto prípade znamená aplikovať na zistený skutok ustanovenie, Tr.zák.

Keďže okresný súd právnou kvalifikáciou zisteného konania obžalovaného iba ako prečin krádeže podľa Tr.zák. porušil , výrok o vine v napadnutom rozsudku - včasti týkajúcej sa právnej kvalifikácie, bol zrušený a krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin krádeže podľa , Tr.zák.

Na čiastočné zrušenie výroku o vine muselo nadväzovať aj zrušenie výrokov o treste a náhrade škody ( ).

Pri ukladaní trestu bola u obžalovaného aplikovateľná trestná sadzba podľa § 212 ods.4 Tr.zák., znížená o tretinu, to znamená konkrétna trestná sadzba 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody.

Pretože vzhľadom najmä na okolnosti tohto prípadu mal krajský súd za to, že by požitie takejto trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, uložil obžalovanému v zmysle § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu označenej trestnej sadzby. S poukazom na prísnejšiu právnu kvalifikáciu jeho konania, v porovnaní s napadnutým rozsudkom, ako aj na skutočnosť, že v dávnejšej minulosti sa už dostal dvakrát do rozporu s , odvolací súd uložil obžalovanému prísnejší podmienečný trest odňatia slobody, to znamená jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Keďže spôsobenú škodu, ako aj zodpovednosť obžalovaného za spôsobenú škodu mal odvolací súd, takisto ako aj okresný súd náležite preukázané, zaviazal obžalovaného k úhrade spôsobenej škody poškodenému spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.