Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-462-2012.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/462/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. V., W.. XX.XX.XXXX, F. J. J. XXXX/XX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10533/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške XXX,XX eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/718/2010-9 zo dňa 20. marca 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/718/2010-9 zo dňa 20. marca 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 20.01.2010 sp. zn. SR 21483/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy v celkovej výške XXX,XX eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trov rozhodcovského konania. Zmluvu o D. G. medzi I. a T. XX.XX.XXXX súd považoval jednoznačne za A. L.. Súd s poukazom na slovenskú právnu úpravu (zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník) a právo Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie, uviedol, že posúdil charakter rozhodcovskej doložky aj charakter plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom. V nadväznosti na uvedené konštatoval nasledovné. 1/ Podľa názoru súdu je plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom nezákonné, nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd už samotnú dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je totiž len na veriteľovi, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, čo predstavuje jednoznačne zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. 2/ Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 289,45 eura (pri poskytnutej istine XXX,XX eura) podľa názoru súdu podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery a je preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom priznané plnenie je v tejto časti v rozpore so zákonom 3/ Nakoniec súd uviedol, že nie je zrejmé, z čoho pozostáva zmenková suma (XXX,XX eura) a podľa čoho má povinný zaplatiť zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,95% ročne. Na základe uvedeného súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon o rozhodcovskom konaní (§ 45). Preskúmavaním materiálnej stránky exekučného titulu zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), naplnenie podmienok pre zastavenie exekúcie však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom odvolateľ namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Konštatoval, že súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle nevykonával dokazovanie, rozhodnutie je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nie je možno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva, a to zásadou pacta sunt servanda. Súd mohol a mal posudzovať to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Odvolateľ má pri tom za to, že nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Súd takto nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zabezpečenom neúplnou zmenkou (blankozmenkou), pričom rozhodcovský súd prijal záver, že medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe „zmenky“ vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu s odôvodnením, že exekučným titulom priznané plnenie je v rozpore so zákonom, teda je právom nedovolené a je aj v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ a ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ cit. zákona alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu nepochybne vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ odvolateľ namietol, že súd v tomto smere nevykonával dokazovanie, odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd konštatoval, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd
skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.
Pretože zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je možné považovať za vzťah spotrebiteľský, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov, vrátane hodnotenia, či napr. zmluvne dohodnutá rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní.
V zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd dospeje k záveru, že plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučné konanie zastaví, a to aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 cit. zákona). V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že by napr. istina poskytnutého úveru napĺňala znaky plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo plnenia v rozpore s dobrými mravmi (za plnenie v rozpore so zákonom súd považoval dojednanú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov). Je teda dôvodná námietka odvolateľa, že súd neposudzoval, do akej miery a akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie istiny a príslušenstva, ako celok.
Ďalej v súvislosti s tým, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom boli založené blankozmenkou odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v posudzovanej veci je vzťah medzi oprávneným a povinným vzťahom spotrebiteľským, prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadne aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi povinným a oprávneným. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.