Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-51-2013.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: O.-F. s.r.o., G. XX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: C. H. s.r.o., X. 6, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.424,99 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.10.2012, č.k. 33Cb/33/2012-45 v znení opravného uznesenia zo dňa 5.12.2012, č.k. 33Cb/33/2012-52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.424,99 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.084,30 eur od 19.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.340,69 eur od 27.9.2010 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 362,32 eur titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 145,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 217,32 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 26.9.2011 navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.424,99 eur titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Na odôvodnenie žalobca uviedol, že na základe ústnej objednávky dodal žalovanému tovar, ktorý bol riadne odovzdaný a prevzatý. Za tovar žalobca vystavil daňové doklady - faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, ktorými fakturoval kúpnu cenu za riadne odovzdaný a prevzatý tovar. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 2.424,99 eur do termínu pojednávania nezaplatil.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa domáha zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar žalovanému, ktorý vyúčtoval daňovými dokladmi - faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia tovarových faktúr, súd sa preto zaoberal otázkami, či tovar bol dodaný, prevzatý a či žalobca mal právo tovar fakturovať a účtovať úroky z omeškania.
Na základe ústnej objednávky dodal žalobca žalovanému tovar v požadovanom množstve a kvalite, ktorý bol vyfakturovaný daňovými dokladmi - faktúrami: č. XXXXXXXX na sumu 1 084,30 eur splatnú dňa 18.9.2010, č. XXXXXXXX na sumu 1 340,69 eur splatnú dňa 26.9.2010.
Žalovaný peňažný záväzok nezaplatil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania.
Dôkaznými prostriedkami rozumieme prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Výška úrokov z omeškania nebola medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý.
Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal, čo potvrdil pečiatkou a podpisom na dodacích listoch č. 71/07/2010 zo dňa 20.7.2010 a č. 117/07/2010 zo dňa 28.1.2010. Žalobca kúpnu cenu žalovanému vyúčtoval daňovými dokladmi - faktúrami v celkovej výške 2 424,99 eur.
Súd posúdil uplatnený nárok ako dôvodný, pričom vychádzal z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal tovar žalovanému v požadovanom množstve a kvalite. Žalovaný tovar prevzal a nenamietal žiadne vady tovaru, t.j. tovar nevrátil, neuplatnil reklamáciu tovaru, preto bol povinný žalovanému zaplatiť kúpnu cenu uvedenú na daňových dokladoch - faktúrach. Výšku uplatnenej pohľadávky považuje súd za nespornú.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
V odvolaní uviedol, že naďalej popiera nárok žalobcu na úhradu faktúry č. XXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXX, a to z dôvodu, že žalobca neposkytol plnenie v prospech žalovaného v súlade s dohodou.
K takto tvrdeným skutočnostiam navrhol žalovaný ako dôkaz zamestnanca žalovaného p. C. L..
Prvostupňový súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným na preukázanie jeho tvrdení v spore, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nevykonaním žalovaným navrhnutého dôkazu nijako nevysporiadal a bez ďalšieho žalobe vyhovel. Uvedené žalovaný považuje za odňatie možnosti konať pred súdom.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
O tom, ktoré dôkazy označených účastníkmi konania súd vykoná, rozhodne súd. Pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy označené žalovaným, uvedeným postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, ako sa to mylne domnieva žalovaný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.