Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-18-2013.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: P. T., M. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- B. T., M. XX.XX.XXXX, Q. Y. XX, Q. a otec - D. T., M. XX.XX.XXXX, Q. U. X, Q., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú P. T., M. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.01.2013 sa matka maloletej P. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, a to zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/64/2012 - 28, zo dňa 19.06.2012, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej určená v sume 130,- eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného vzrástli náklady na odôvodnené potreby maloletej P., ako je strava, ošatenie, doprava a pod. Po rozvode manželstva sa rodičia maloletej P. majetkovo vysporiadali a matka maloletej zostala bývať v byte na Y. E., kde aj začala sama uhrádzať hypotéku vo výške 270,- eur mesačne, ktorú do rozvodu manželstva uhrádzal otec maloletej. Taktiež matka spláca dlh voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov v celkovej výške 6 000,- eur, ktorý spláca po 100,- eur mesačne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mala za to, že jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je dôvodný a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel. 38P/18/2013
Otec maloletej P. s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej P. nesúhlasil, nakoľko je podľa jeho názoru nedôvodný, nakoľko suma 130,- eur mesačne, ktorou je zaviazaný prispievať na výživu maloletej je plne adekvátna jej odôvodneným potrebám a záujmom. Otec je s maloletou v pravidelnom kontakte a plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj formou vecných plnení, zakupuje jej i veci na ošatenie. Taktiež sa snaží o to, aby si zabezpečil svoje vlastné bývanie, kde bude mať pre maloletú vytvorený samostatný priestor, nakoľko po rozvode manželstva šiel bývať k svojim rodičom.
Kolízny opatrovník vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výške výživného rozhodované v mesiaci jún 2012 a matka nepreukázala výrazné zvýšenie nákladov na strane maloletej a zmenu pomerov, doporučil upraviť výšku výživného zo strany otca na sumu 150,- eur mesačne, od rozhodnutia súdu.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 31.01.2013, rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/64/2012 - 28, zo dňa 19.06.2012, potvrdením o príjme otca, potvrdením o výške nákladov spojených s návštevou školy u maloletej P., rozpisom výdavkov na strane matky a maloletej, potvrdením o výške príjmu na strane matky a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/64/2012 - 28, zo dňa 19.06.2012, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130,- eur mesačne. Styk otca s maloletou zostal bez úpravy. Maloletá navštevovala v tom čase materskú škôlku, navštevovala tanečný krúžok, telocvik. Zdravotný stav bol dobrý, matka s ňou mala výdavky primerané jej veku. Matka dosahovala príjem cca 550,- eur mesačne a poberala rodinné prídavky na maloletú vo výške 22,- eur mesačne. Spolu s maloletou obývala byt na Y. E. v Q.. Otec maloletej dosahoval príjem cca 950,- eur mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
Maloletá P. navštevuje materskú škôlku na Y. E., kde ju matka vodí pešo a kde uhrádza poplatok za stravu vo výške 30,40 € mesačne, rodičovské združenie vo výške 45,.- eur 1- ročne, krúžok anglického jazyka vo výške 39,- eur 1- ročne a tanečný krúžok vo výške 27,- eur 1- ročne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, absolvovala alergologické vyšetrenie, kde bolo zistené, že trpí alergiami na roztoče a plesne, s čím matka zatiaľ nemá výdavky.
Matka maloletej P. od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je naďalej zamestnaná v spoločnosti 7plus, s.r.o. ako produkčná inzercie s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 530,- eur, na maloletú poberá rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne a otec prispieva na výživu maloletej sumou 130,- eur mesačne. Chodí si príležitostne privyrábať upratovaním, z ktorej činnosti má príjem cca 100,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s dcérou obýva 3- izbový byt na Y. E. F. Q., kde mesačne uhrádza hypotéku vo výške 270,- 38P/18/2013 - 25
eur. S otcom boli podielový spoluvlastníci predmetného bytu, na ktorý si spoločne vzali hypotéku, ktorú po rozvode manželstva prepísali na matku maloletej, nakoľko tejto zostal i predmetný byt. Taktiež spláca Slovenskej kancelárii poisťovateľov škodu spôsobenú motorovým vozidlom, vo výške 100,- eur mesačne, ktorá škoda je v celkovej výške 6 000,- eur.
Otec maloletej P. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaný vo Volkswagen Slovakia, a.s. ako technik momentov s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 000,- eur, iné príjmy nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 2-izbovom byte na U. X F. Q.. S maloletou P. je v pravidelnom kontakte a plní si k nej svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej P. je nedôvodný, nakoľko matka nepreukázala vo vzťahu k odôvodneným potrebám a záujmom maloletej P. od posledného rozhodnutia súdu žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matka odôvodnila tým, že sa jej zvýšili náklady na uspokojovanie potrieb maloletej P., ktoré zvýšenie nákladov však žiadnym spôsobom nepreukázala. Maloletá P. naďalej navštevuje rovnaké predškolské zariadenie ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného zo strany otca a matka na strane maloletej uhrádza rovnaké výdavky a náklady.
Je potrebné poukázať na to, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletej bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/64/2012 - 28, zo dňa 19.06.2012, pričom návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti si matka podala dňa 31.01.2013, t. j. sedem mesiacov po tomto rozhodnutí. V zmysle Zákona o rodine podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je zmena pomerov. Táto zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch buď povinného rodiča alebo oprávneného maloletého dieťaťa, a to v porovnaní s jeho pomermi v čase posledného rozhodnutia súdu. Úlohou súdu je zistiť, či k takejto podstatnej zmene pomerov prišlo a ak áno, potom túto zmenu premietnuť do rozhodnutia o úprave výživného. Matka svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej P. zo strany otca odôvodnila zvýšením nákladov na odôvodnené potreby maloletej, tieto však deklarovala v rovnakej výške, ako tomu bolo v čase ostatného rozhodovania súdu. Ďalším dôvodom, pre ktorý matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej bolo uhrádzanie 38P/18/2013 - 26
hypotekárneho úveru na byt, v ktorom spolu s maloletou žije a ktorú do rozvodu manželstva uhrádzal otec maloletej. Uvedené však nemôže byť nosným dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, keď náklady na starostlivosť o maloleté dieťa sú identické, ako boli v čase, keď súd naposledy upravoval výšku výživného a na ktoré náklady aj vtedy prihliadal a vychádzal z nich. Nadôvažok matka síce uhrádzaná hypotéku za byt, avšak na druhej strane nadobudla predmetný byt do vlastníctva, a teda si zlepšila svoje majetkové pomery. Rovnako nemôže byť dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca skutočnosť, že matka spláca dlh, ktorý vznikol z dôvodu škody spôsobenej pri dopravnej nehode, a to ani v prípade, že tento dlh spláca za iného, nakoľko sa nejedná o skutočnosť, ktorá by mala akúkoľvek súvislosť s výchovou a starostlivosťou o maloletú P..
Súd pri svojom rozhodovaní o úprave vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu prihliada i na tú skutočnosť, či sa povinný rodič podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, či si k nemu plní vyživovaciu povinnosť i nad rámec súdom stanoveného výživného, napr. vecnými plneniami a pod., kde v danom konanom bolo preukázané, že otec je s maloletou P. v pravidelnom kontakte a plní si k nej vyživovaciu povinnosť i formou vecných plnení, ako je nákup ošatenia, hračiek a pod. Je taktiež potrebné poukázať na to, že matka žiadala vo svojom návrhu zvýšiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej P. zo sumy 130,- eur mesačne, ktoré výživné bolo určené v júni roku 2012, a to v rámci schválenej dohody o výkone rodičovských práv a povinností na sumu 350,- eur mesačne, čo je zvýšenie o takmer 200%. Uvedené zvýšenie nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa vo veku P. je pritom za tak krátky čas nereálne, pokiaľ by na strane maloletého dieťaťa nedošlo k zásadným zmenám spôsobených zhoršeným zdravotným stavom či inou zásadnou skutočnosťou, ktoré okolnosti však na strane maloletej prítomné nie sú.
Na strane maloletej P. teda od poslednej úpravy výživného nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a súd pri svojom rozhodovaní nezhliadol dôvody a dôkazy, ktoré by dostatočne toto zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti odôvodňovali. Vzhľadom k preukázaným odôvodneným potrebám maloletej P., ako i celkovým pomerom na strane rodičov maloletej má súd za dostatočne preukázanú odôvodnenosť zamietnutia návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a ponechania výživného v pôvodnej, súdom stanovenej výške.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.