Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-13-2013.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava,
IČO: 35 787 783, zast. Y. O., U.. P. I., X..H..E.., Q. XX, XXX XX W. proti žalovanej: Q. Q., A.. X.X.XXXX, W. Q. A. S., X.T.. E. XX/XX, S..Č.. W. U. Q. XX o zaplatenie 5.396,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.217,22 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne od 1.2.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5.396,26 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,29% ročne zo sumy 5.125,83 eur od 3.12.2011 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.396,26 eur od 1.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 26.11.2008 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej klasický spotrebiteľský úver vo výške 6.638,78 eur a súčasne záväzok žalovanej nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 72 mesačných splátok vo výške 150,24 eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2008. Na základe tejto zmluvy žalobca previedol na účet žalovanej sumu vo výške 6.638,78 eur, čo potvrdzuje aj výpis z odosielajúcej banky žalobcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaná bez výhrad súhlasila so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „VÚP“). Podľa bodu III. - 4. - 1. VÚP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Cetelem použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 4.421,56 eur do odstúpenia od úverovej zmluvy. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. Podľa bodu V. - 3. VÚP je nesplatená úverová
istina ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Podľa bodu IV. - 4. - 2. a III. - 6. - 1. VÚP je Cetelem oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa bodu V. - 5. VÚP odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Podľa bodu V. - 7. VÚP sa odstúpenie považuje za doručené aj v prípade, ak ho klient neprevezme, a to dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti dňom jeho vrátenia Cetelemu. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca odstúpil dňa 8.12.2011 od úverovej zmluvy a dňa 31.1.2012 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatným v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 5.396,26 eur (51.25,83 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 241,87 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 28,56 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Dlžná suma bola žalobcom vyčíslená ku dňu 2.12.2011, t. zn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,29% ročne zo sumy 5.396,26 eur od 1.2.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.396,26 eur od 1.2.2012 do zaplatenia. Žalobca v prílohe predložil výpis z úverového účtu klienta a plán amortizácie, z ktorých sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, dátum zaplatenia a výška uskutočnených splátok, účtované zmluvné pokuty a poplatky, ako aj všetky pohyby na úverovom účte klienta.
Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaná uviedla, že žalobu obdržala, porozumela jej, nemá k nej námietky, snáď len pokiaľ sa týka úrokov. Je na polovičnom invalidnom dôchodku a podľa predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 124,10 eur mesačne, nemá žiaden iný príjem, kvôli tejto zlej sociálnej situácii ani neplatí splátky žalobcovi.
Zo žiadosti - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.11.2008 č. XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že žalovaná ako klient vyhlásila, že sa oboznámila s VÚP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi bez výhrady a žiada, aby jej žalobca poskytol úver za podmienok uvedených v tejto žiadosti. Následne pod bodom B) Klasický úver požiadala, aby jej žalobca poskytol bezúčelový úver v sume 6.638,78 eur (200.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť žalobcovi v 72 mesačných splátkach po 150,24 eur (4.526,- Sk), počnúc dňom 15.12.2008 s termínom splatnosti vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaná sa zaviazal splácať čerpaný úver pravidelnými mesačnými splátkami a zároveň prijala súbor poistenia uvedený v časti D.
V časti D) Poistenie klienta žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila s platnými rámcovými zmluvami o poistení uzavretými medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s. a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a so Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., súhlasí s nimi a svojim podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si zvolil a je uvedené v časti B, a to základný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. Ďalej vyjadril súhlas, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je CETELEM SLOVENSKO a.s.
Listom označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2011 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na jej omeškanie so splácaním úveru žalobca odstupuje podľa čl. III.-6.-1. Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru poskytovaného žalobcom od úverovej zmluvy, ktorú s ňou uzatvoril a úver sa ku dňu 31.1.2012 stáva splatným v celom rozsahu. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.396,26 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 5.125,83 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 270,43 eur a upozornil ju, že pokiaľ dlžnú sumu
nezaplatí do 14 dní, bude im počnúc dňom 1.2.2012 účtovať aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov. Slovenská pošta listom zo dňa 25.1.2012 potvrdila, že žalovaná list prevzala dňa 14.12.2011.
Podľa čl. I. bod I.-1, I.-2, I.-3, I.-4 VÚP tieto vymedzujú vzťahy medzi fyzickou osobou, ktorá požiada Cetelem o úver, ktorého účelom je poskytnutie peňažných prostriedkov najmä na nákup spotrebného tovaru a služieb a Cetelemom, ktorý v prípade prijatia návrhu poskytne tejto fyzickej osobe úver. Zmluva o úvere sa uzatvára ako záväzkový vzťah medzi klientom a Cetelemom podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Fyzická osoba je navrhovateľom uzavretia zmluvy o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a po prijatí návrhu Cetelemom je dlžníkom z tejto zmluvy. Cetelem je vo vzťahu ku klientovi osobou, ktorej je návrh na uzavretie zmluvy určený a po prijatí návrhu je veriteľom z tejto zmluvy.
Článok III. VÚP obsahuje ustanovenia o Klasickom úvere.
Podľa čl. III. bod 1.-1. VÚP prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu Cetelemu. Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.
V zmysle čl. III. bod 3.-1. VÚP Cetelem poskytne úver klientovi tak, že prevedie dohodnutú čiastku na účet predajcu uvedeného v žiadosti alebo iným dohodnutým spôsobom, a to jednorazovo alebo formou postupného čerpania úveru.
Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny (čl. III. bod 4.-1. VÚP).
Podľa čl. III. bod 4.-2. VÚP prvá splátka je splatná v dohodnutý deň, najneskôr však počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom Cetelem previedol peňažné prostriedky, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa čl. III. bod 6.-1. VÚP zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.
Podľa čl. V. bod 5. VÚP výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Odo dňa splatnosti dlhu je CETELEM oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.
Všeobecné úverové podmienky a Sadzobník poplatkov platný v deň čerpania úveru sú súčasťou všetkých úverových zmlúv medzi klientom a Cetelemom. Klient potvrdzuje prevzatie jednej kópie žiadosti/zmluvy a VÚP, ktoré sú vytlačené na jej zadnej strane, podpísaním žiadosti/zmluvy. Ak sa stane niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné ostávajú v platnosti ( článok V. bod 11. VÚP ).
Z výpisu z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovanej dňa 27.11.2008 sumu 200.000,-Sk.
Z výpisu z úverového účtu žalovanej súd počet splátok uhradených žalovanou ako aj vyúčtovanie poplatkov za upomienku v sume po 3,32 eur, za vstup pohľadávky do vymáhania v sume po29,87 eur či poplatky za odklad splátok a celkovú žalobcom uplatňovanú sumu.
Žalobca súdu taktiež predložil Sadzobník poplatkov spojených s klasickým úverom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.11.2008. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovane privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 8.12.2011 odstúpil od úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Žalovaná ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ju nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
Ustanovenie čl.V.5 VÚP, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s §457 Občianskeho zákonníka.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp. zn. 20Co/35/2011.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od úverovej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, žalobca odstúpil listom zo dňa 8.12.2011. Zo správy Slovenskej pošty bolo preukázané doručenie listu, opak preukázaný nebol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal. Nezahŕňa v sebe náhradu za zhodnotenie veci, ku ktorému v medziobdobí došlo.
Ako sám žalobca tvrdil a následne predloženými listinnými dôkazmi preukázal, na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008 žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 6.638,78 eur, pričom žalovaná uhradila k predmetnej úverovej zmluve žalobcovi sumu 4.421,56 eur.
Na základe uvedeného súd žalovanú zaviazal na uhradenie záväzkov z úverovej zmluvy a to v sume 2.217,22 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka čiastky uplatňovanej žalobcom z titulu poistenia, tak tu má súd za to, že predmetný nárok je nedôvodný, nakoľko poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient mala dojednať poistenie oboznámením sa s rámcovými zmluvami o poistení ako aj všeobecnými poistnými podmienkami a súhlasiť s nimi a s poistením uvedeným v časti B. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia tam uvedených podmienok si mala byť žalovaná vedomá, že poistenie jej nevzniká. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanou, ktorej ako priemernej spotrebiteľke nemusí zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v časti B predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúce poistenie a to 4,99%, pričom nie je uvedené z akej sumy, no z ďalších listín je zrejmé, že sa jednalo o pomernú časť z mesačnej splátky úveru. V tejto súvislosti súd potrebuje poukázať ešte na jednu skutočnosť, no zároveň netrvdiac, že výhradne táto mala vplyv na poistenie úveru a to, že z výpisov z obchodného registra žalobcu ako aj Poisťovne Cardif, a.s. je zrejmé, že jediným akcionár oboch spoločností je jedna a tá istá spoločnosť.
Súd sa v ďalšom nezaoberal zmluvnými ustanoveniami od začiatku zrušenej zmluvy a nárokmi z nej plynúcich, keďže na plnenia z tejto zmluvy už žalobca nemá nárok. Súdu preto neostávalo iné, iba žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietnuť.
Nakoľko v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje čas plnenia a medzi účastníkmi konania v tomto smere nedošlo ani k uzatvoreniu dohody súd zaviazal žalovanú na úhradu úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia v sume 2.217,22 eur a to dňom 1.2.2012, keďže odstúpenie od úverovej zmluvy nadobudlo účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane, pričom toto oznámenie bolo doručené žalovanej ako súd konštatoval vyššie dňa 14.12.2011, teda uplynutím nasledujúceho mesiaca ( január 2012 ) sa žalovaná dňom 1.2.2012 dostala do omeškania, tak ako to ustálil aj žalobca v žalobe. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., teda vo výške 9 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1%.
Na základe vyššie uvedeného súd napokon zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.217,22 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne od 1.2.2012 do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.396,26 eur s príslušenstvom, pričom súd vyhovel jeho žalobe v časti zaplatenia sumy 2.217,22 eur, teda žalobca mal úspech 41% a vo zvyšku súd žalobu zamietol, v ktorej časti mala úspech žalovaná a to 59% a takto po odpočítaní úspechu žalobcu jej vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 18%, no keďže si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.