Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-55-2013.pdf
PDF · 93.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B., B. XXX/XX, v konaní zast. advokátkou JUDr. Lívia Kňažiková, so sídlom Komárno, M. R. Štefánika 6 proti odporcovi: I.. F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B.D., B. XXX/XX, v konaní zast. advokátkou Mgr. Ľubomíra Beňová , so sídlom Komárno, Župná 1147 o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu: F. E., nar. X.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania F. E., nar. XX.X.XXXX a I. E., rod. S., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX pred Obvodným úradom B. , zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 18 , ročník 1994, str. 373 por. č . 65 r o z v á d z a .
Súd mal. dieťa F. E., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otcovi sa ukladá povinnosť platiť bežné výživné na mal. dieťa vo výške 300,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Bežné výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Otcovi sa ukladá povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor vo výške 150,- eur mesačne na vinkulovaný účet , ktorý je povinný založiť matka mal. dieťaťa v prospech mal. dieťaťa v ľubovoľnom peňažnom ústave na území SR do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné na tvorbu úspor je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na vinkulovaný účet zriadený v prospech mal. dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo harmonické cca 4 roky . Harmónia spolužitia manželov sa narušila v dôsledku nadväzovania mimomanželských známostí odporcom, čo vyústilo až do prerušenia ich spolužitia. Navrhovateľa žiadala
zároveň mal. dieťa zveriť do svojej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 700,- eur a to titulom bežného výživného 350,- eur a titulom tvory úspor 350,- eur.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva ako aj o zverení mal. dieťaťa do jej starostlivosti súhlasil, a tiež súhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného . Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- eur.
Kolízna opatrovníčka navrhla mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 300,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom, RL mal. dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdením o čistom príjme navrhovateľky, dokladmi o výdavkoch na mal. dieťa čl. 16-19, potvrdenie o príjme odporcu od SaM, potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012, potvrdenie o daňovom priznaní, peňažný denník za rok 2012, zoznam prijatých faktúr za rok 2012, správa zo šetrenia pomerov zo dňa 22.3.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Obvodným úradom B.. Z manželstva pochádza mal. dieťa, spoločným bydliskom manželov je B., B. E.. XX/X. Manželské spolužitie manželia prerušili 2.4.2012. Obaja zhodne uviedli, že od tohto obdobia spolu nehospodária a sexuálne sa nestýkajú. Za príčinu rozvratu zhodne uviedli mimomanželskú známosť odporcu, ktorú odporca považuje za perspektívnu a očakávajú narodenie spol. dieťaťa. Od prerušenia spolužitia otec prispieval na výživu dieťaťa sumu 360,- eur , avšak od pojednávania , ktoré bolo odročené bez odôvodnenia neprispel. S mal. dieťaťom sa pravidelne raz , dva krát týždenne stretáva. Styk prebieha bez problémov a preto zhodne rodičia uviedli, že styk nežiadajú upraviť. Obnoviť spolužitie ani jeden z manželov nechce. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná v Správe katastra M. s čistým mesačný príjmom v priemere 476,11,- eur . Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca predložil súdu potvrdenie o svojom čistom mesačnom zárobku ako zamestnanec firmy P. - P. J. L., J.. P.. B.D. z ktorého súd zistil, že čistý mesačný príjem predstavuje 1258,- eur . Okrem toho však odporca vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a to v oblasti maloobchod a pohostinstvo. V súčasnej dobe prevádzkuje 4 predajne a 4 pohostinstvá. Má 3 zamestnancov v riadnom prac. pomere a na dohodu o vykonaní práce zamestnáva 10 ľudí. Poukázal na to, že fin. prostriedky , ktoré prichádzajú do jeho prevádzok z prevádzok aj odídu. Žije v spol. domácnosti so svojou družkou, ktorá je nezamestnaná. Odporca spláca dva úvery , resp. pôžičky a to jeden , ktorý si zobral pred rokom vo výške 17. tis. eur a ďalší , ktorý si zobral pred dvoma týždňami vo výške 12. tis. eur. Pôžičky si zobral preto, lebo mal podnikanie v strate a touto pôžičkou momentálne dotuje podnikanie. Uviedol, že asi 6 rokov prevádzkuje prevádzku v W. , 14 až 15 mesiacov prevádzkuje prevádzku v S. W. , 12 mesiacov prevádzkuje prevádzku vo F. M. F. , 20 mesiacov prevádzkuje prevádzku v M. , 8 mesiacov prevádzkuje prevádzku v I. a 1 mesiac prevádzkuje prevádzku v B.. Ani jeden z rodičov žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. dieťa navštevuje 6. ročník ZŠ. Okrem bežných výdavkoch sú s dieťaťom spojené výdavky týkajúce sa jazdy na koni za 10,- eur / hod. Tréningy volejbalu 10,- eur / mesiac, strava v škol. jedálni 21,81,- eur / mesiac, jazyková škola 2 vyučovacie hodiny po 8,- eur. Mal. dieťa je zdravé.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi , aby túto sumu poukazoval na osobitný účet mal. dieťaťa , ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletými dieťaťu a to tak, že mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky , nakoľko od prerušenia spolužitia manželov osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka a v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli.
Súd pri rozhodovaní o výživnom je povinný prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré sú podstatné pri určovaní výživného. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť . Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Súd zároveň prihliadne aj na reálnu situáciu na trhu práce. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický
výpočet, je potrebné zisťovať výdavky , predovšetkým pravidelné ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdrav. stavom , starostlivosťou o dieťa, o domácnosť atď. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov rodičov, resp. povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva ( rôzne formy úverov, pôžičiek). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Vyššie uvedené kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku , aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna . Závisí od veku , duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností , zdrav. stavu , nadania , záujmov, talentu, od formy prípravy na budúce povolanie. V praxi sa vyskytujú aj prípady veľmi vysokých možností na strane rodiča. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vek mal. dieťaťa požiadavka matky na určenie výživného vo výške 700,- eur je neprimerane vysoká. S poukazom však na príjem odporcu z pracovného pomeru a príjem z jeho podnikateľských aktivít , jeho schopnosti zamestnávať viac ľudí t.j. 13, splácať dva úvery resp. pôžičky v sume 960,- eur mesačne, nasvedčujú tomu, že jeho schopnosti umožňujú mal. dieťaťu platiť aj vyššiu sumu výživného , ktorou sa dieťa bude podieľať na životnej úrovni svojho otca. Súd s prihliadnutím na vek dieťaťa , na aktivity dieťaťa ako aj výdavky bežného charakteru dospel k záveru, že adekvátna výška bežného výživného predstavuje sumu 350,- eur mesačne. Súd poznamenáva, že otec mal. dieťaťa až na posledný mesiac pred pojednávaním obdobnú výšku výživného bol schopný platiť dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia. Podnikateľské aktivity otca , výška príjmu otca z prac. pomeru ,neustále rozrastajúce sa prevádzky nasvedčujú tomu, že otec mal. dieťaťa bez ohrozenia svojej vlastnej životnej úrovne je schopný prispievať nielen na bežné výživné ale aj na tvorbu úspor . Za primeranú sumu na tvorbu úspor súd považuje vzhľadom na vek dieťaťa ako aj možnosti povinného 150,- eur mesačne. Pri tvorbe úspor ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne so všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu , ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného. Tvorbu úspor možno priznať len v prípade rodiča, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov. Z vykázaného príjmu odporcu ako aj z jeho vyjadrenia mal súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky na tvorbu úspor. Súd pri hodnotení dôkazov nezohľadnil obranu otca mal. dieťaťa o ukončení prac. pomeru u zamestnávateľa , nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu bola k dispozícii len informácia odporcu, že k 31.3.2013 bude ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu zmien týkajúcich sa majiteľov firmy. Táto informácia nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu , nakoľko v čase rozhodovania tento stav ešte neexistoval a aj v prípade, že by existoval zmena majiteľa firmy nie je organizačnou zmenou v dôsledku ktorej by mal byť skončený pracovný pomer. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.