Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-175-2011.pdf
PDF · 74.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/175/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu POVIX, spol. s.r.o., Komenského 2652/2, Snina, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Mierová 4, Humenné, proti žalovanému MEWEX, s.r.o., Ľubiša 98, zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, 066 01 Humenné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C 187/2010-88 zo dňa 22.8.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva č. V915/10 zo dňa 18.6.2010, na základe ktorej previedla spoločnosť VERICOM, s.r.o. so sídlom Ľubiša 98, 067 11, Ľubiša, IČO: 36 476 501 na spoločnosť MEVEX, s.r.o. so sídlom Ľubiša 98, 067 01 Ľubiša, IČO: 36 476 510, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to pozemku parc. č. 315 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2 a stavby - výrobnej haly súp. č. XXX, postavenú na parc. č. 309, na parc. č. 308, na parc. č. 311, na parc. č. 312, na parc. č. 313, ktoré sú zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Humenné, obec K., kat. úz. K. je voči žalobcovi neúčinná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 379,18 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Podaním zo dňa 7.11.2012 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo zo strany VERICOM, s.r.o. prostredníctvom žalovaného k úplnému uhradeniu faktúr č. 08/164, 08/167 a 08/171, ako aj súdnych poplatkov, trov právneho zastúpenia, trov exekúcie a taktiež došlo k dohode o úhrade úrokov z omeškania.
Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Namietal však, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania, nakoľko tieto už boli zaplatené. Naviac podpísal zmenku vo výške 1000 Eur, ktorej predmetom sú trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok a úrok z omeškania.
K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom smere, že nedošlo k uhradeniu trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Výlučne z dôvodu, že žalovaný za spoločnosť VERICOM, s.r.o. uhradil pohľadávku spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania, vzal žalobu späť. Žaloba bola podaná dôvodne, preto má nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby a súhlas žalovaného odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie zastavil (§ 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zásade sa žalobcovi, ktorý vezme žalobu pre správanie žalovaného späť, prisudzuje náhrada trov konania. Odvolací súd však prihliadol na výnimočné okolnosti prípadu a posúdil ich ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery , že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi účastníkmi najprv došlo k dohode, následne však žalobca zmenil názor. K dohode ohľadom úrokov z omeškania nedošlo.
Za účelom overenia skutočností vo vzťahu k existencii dohody medzi účastníkmi odvolací súd predvolal konateľa žalobcu na pojednávanie na deň 8.11.2012.
Dňa 7.11.2012 bolo odvolaciemu súdu zaslané späťvzatie žaloby.
Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.
Odvolací súd vzal na zreteľ nielen postoj účastníkov konania, ale i zohľadnil dopad rozhodnutia o trovách konania tak na povinného ako i na oprávneného.
Žalovaný vyvinul snahu uzavrieť dohodu so žalobcom. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v konečnom dôsledku k dohode medzi účastníkmi naozaj došlo. Postoj účastníka konania na strane žalovaného nepochybne smeroval k zmiernemu vyriešeniu sporu.
Nemenej dôležitým faktorom pri rozhodovaní odvolacieho súdu bola i tá skutočnosť, že žalobca sám tvrdí, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu úplného uhradenia faktúr č. 08/164, 08/167 a 08/171, ako aj súdnych poplatkov, trov právneho zastúpenia, trov exekúcie a taktiež došlo k dohode o úhrade úrokov z omeškania. Žalovaná napokon tvrdí, že k náhrade trov konania došlo (126,03 Eur, 405,34 Eur, 349,50 Eur, 416,12 Eur, 246,66 Eur, 16,50 Eur).
Odvolací súd zohľadnil i fakt existencie zmenky, ktorú žalovaný žalobcovi podpísal, pričom medzi účastníkmi konania existuje spor, čo predmetná zmenka kryje. Žalovaný poukázal na to, že zmenka kryje nielen úrok z omeškania, ale i trovy právneho zastúpenia. Žalobca naopak uviedol, že zmenku podpísali ako spôsob uhradenie časti úrokov z omeškania. V tomto smere však je nutné pripomenúť argumentáciu žalobcu vo vzťahu k dôvodu späťvzatia žaloby, a to uhradenie pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania. Čoho následkom vyvstala pochybnosť zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k právnemu dôvodu zmenky.
Napokon odvolací súd zohľadnil i dopad rozhodnutia na povinného účastníka konania. Náhrada trov konania by mohla negatívnym spôsobom ovplyvniť zlú ekonomickú situáciu žalovaného, ktorý je zamestnávateľom v danom regióne. Naopak od žalobcu možno za daných okolností spravodlivo žiadať aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.
Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú ich subsumovanie pod dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takýchto okolností by priznanie trov konania žalobcovi bolo formalistickým použitím procesných ustanovení o trovách konania.
Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 150 O.s.p. trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.