Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-81-2012.pdf
PDF · 124.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. U., narodený XX.X.XXXX, bytom P. XX, X., zastúpený advokátom JUDr. Františkom Komkom, Hlavná 27, Prešov, proti odporkyni: Y. Q., B.. XX.XX.XXXX, O. XX, X., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Kozákovou, Gogoľova 18, Bratislava o odporovateľnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 401,22 € na účet advokátky JUDr. Z. W. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13. 4. 2012 domáhal určenia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") uzavretá medzi T. Q., B.. XX. XX. XXXX a Y. Q., B.. XX. XX. XXXX, vklad, ktorej bol povolený Správou katastra pre okres Bratislava II, pod číslom P. -XXXXX/XXXX zo dňa 20. 1. 2012, ktorou bol uskutočnený prevod nehnuteľnosti zapísanej na I. XXXX, katastrálne územie B., byt číslo XX, tretie poschodie, vchod O. XX, bytový dom so súpisným číslom 700, stojaci na parcele číslo W. S. XXXX C. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 495 m2 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3778 /171837 podielu k pozemku vo veľkosti 3778 /171837 je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, spisovej značky 1T 1/2001 zo dňa 25. 6. 2009, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, spisovej značky 6To 8/2010 zo dňa 7. 4. 2011, bol manžel odporkyne - T. Q. uznaný za vineného z pokračujúceho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR spisovej značky 6To 8/2010 zo dňa 07.04.2011 bol T. Q. zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ako poškodenému náhradu škody vo výške 1 250 000,- Sk/41 492,40 euro. So zvyškom v časti o náhradu škody bol navrhovateľ odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Navrhovateľ listom zo dňa 22. 6. 2011 vyzval T. Q., manžela navrhovateľky, aby si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného rozsudku v časti o náhrade škody, svoju povinnosť si však nesplnil a navrhovateľovi škodu neuhradil. Navrhovateľ podal z uvedeného dôvodu návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, ktorá sa vedie pod číslom Ex 11643/2011. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 5102104598 dňa 14. 10. 2011. Po začatí exekučného konania dlžník T. Q. uzavrel s odporkyňou dňa 13.06.2011 dohodu o vyporiadanie BSM, obsah ktorej navrhovateľ nepoznal, avšak na základe ktorej okrem iného odporkyňa nadobudla výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu číslo 31, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na O. ulici číslo XX v Bratislave a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku.
Navrhovateľ mal zato, že uzavretím dohody o vyporiadaní BSM sa T. Q. ako dlžník snažil zbaviť svojho majetku, za účelom ukrátenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, z dôvodu že okrem bytu na O. ulici dlžník nemá žiaden iný majetok, ktorý by postačoval na úhradu navrhovateľovej pohľadávky. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, odporkyne, svedka T. Q., svedkyne J. W., oboznámil sa s obsahom výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B., spisom Správy katastra pre hlavné mesto S R Bratislavu číslo P. - X XXXX/XX, spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu číslo P. - XXXX/XX, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 1/2001 zo dňa 25. 6. 2009, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To 8/2010 zo dňa 7. 4. 2011, rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp zn. 16C 226/2008, dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13. 6. 2011, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Odporkyňa a T. Q. uzavreli dňa XX. X. XXXX manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C 226/2008 zo dňa 1. 4. 2009. Z manželstva sa narodil syn B. Q. J. X. XX. XXXX, ktorý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matke. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 66,66 euro mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 5. 2009. Dňa 13. 6. 2011 uzavreli T. Q. a Y. Q. dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v celosti a to bytu číslo 31 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na O. ulici číslo XX, súpisné číslo 700, parcelné číslo XXXX/X ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných zariadeniach domu o veľkosti 3778/171837 a spoluvlastníckeho podielu vo výške 3778/171837 k pozemkom: parcela číslo XXXX/X, parcela číslo XXXX/XX, parcela číslo XXXX/XX. Odporkyňa súhlasila, aby bolo k predmetnej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práva doživotného bývania a užívania bytu v prospech T. Q.. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T1/2001 zo dňa 25. 6. 2009 bolo zistené, že T. Q. bol uznaný za vineného zo spáchania pokračujúceho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písmeno d) Trestného zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky, poškodený T. U. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na odvolanie krajského prokurátora a obžalovaných zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6To 8/2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave v časti o náhradu škody vo vzťahu k obžalovanému T. Q. a uložil mu povinnosť nahradiť poškodenému T. U. škodu vo výške 1 250 000,- Sk/41 492,40 €. Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že so svojím manželom T. Q. sa zoznámila v roku 1999, manželstvo uzavreli v roku 2003. V marci 2008 sa odporkyňa aj so synom zo spoločnej domácnosti odsťahovala do Rakúska, kde začala pracovať. S manželom sa od tejto doby stretávala iba kvôli synovi. Potom ako sa odporkyňa so synom zo spoločnej domácnosti odsťahovala, otec prestal prispievať na výživu svojho syna. Návrh na rozvod sa rozhodla podať až v septembri 2008, z dôvodu že odsťahovaním do inej krajiny mala veľa iných záležitosti, ktoré si musela vybaviť. Dôvodom rozvodu boli neustále hádky medzi manželmi, nevedeli sa dohodnúť na základných veciach, odporkyňa už nezvládala život jeho poloprávd a klamstiev, trpel tým aj maloletý syn. Po rozvode polroka otec platil výživné na syna, neskôr platiť prestal a vtedy sa začali medzi rodičmi maloletého ďalšie konflikty. Odporkyňa mala záujem si vyriešiť aj majetkové veci. Počas manželstva jej bývalému manželovi požičala matka odporkyne sumu 730 000,- Sk na podnikanie. Matka odporkyni ani nepovedala, že takéto peniaze mu požičala, dozvedela sa to až po rozvode manželstva. Peniaze však T. Q. matke odporkyne nevrátil, odporkyňa ho tiež vyzývala, aby začal platiť výživné na syna a aby matke vrátil peniaze. On však výzvy odporkyne ignoroval, vždy keď prišiel pre syna došlo medzi rodičmi k hádke. Odporkyňa, v snahe vyhnúť sa týmto hádkam, rozhodla, že otec bude preberať syna u matky odporkyne a takýmto spôsobom styk aj prebiehal. Pri preberaní syna ho matka odporkyne vždy žiadala, aby jej vrátil peniaze, avšak bezúspešne. Neskôr mu matka povedala, že keď peniaze nevráti, bude sa s ním súdiť a nebude viac asistovať pri odovzdávaní syna. Keďže otec mal veľmi dobrý vzťah so synom predpokladala odporkyňa, že práve toto ho viedlo k tomu, že sa rozhodol s odporkyňou dohodnúť na vyporiadaní BSM. Majetko
- právne sa chcela s ním vysporiadať už skôr avšak nedalo sa s ním dohodnúť, pohla s ním až matka odporkyne, ktorá mu povedala, že sa s ním bude súdiť a nebude viac asistovať pri preberaní syna. S bývalým manželom sa odporkyňa dohodla tak, že v prípade, ak prevedie byt na ňu, nemusí ďalej platiť výživné na syna a nemusí matke vrátiť požičané peniaze. T. Q. mal obavy, že odporkyňa byt predá a aby mal istotu, že byt zostane synovi tak sa dohodli, že zriadia vecné bremeno - právo bývania pre T. Q.. Odporkyňa uviedla, že o tom, že jej bývalý manžel bol trestne stíhaný a následne že bol odsúdený pre spáchanie trestného činu vydierania odporkyňa nevedela. Bývalý manžel jej hovoril, že ešte pred manželstvom bol na dovolenke, od cestovnej kancelárie žiadal vrátenie peňazí, pretože
nebol v spokojný s poskytnutými službami, vtedy mal niekoho fyzicky napadnúť. Odporkyňa sa tomu nečudovala, pretože jej bývalý manžel bol výbušnej povahy a s touto vecou sa viac nezaoberala. Vedela, že mal pojednávania, týchto sa však nezúčastnila. Rovnako ani nevedela, že bol odsúdený a dostal podmienku. Toto jej oznámil až po rozvode manželstva. Nepovedal jej, že bol rozsudkom zaviazaný aj na náhradu škody. Odporkyňa navrhovateľa nepozná, nikdy nepočula jeho meno, o celej záležitosti sa dozvedela až z tohto návrhu. Bývalý manžel jej pred uzavretím dohody nepovedal, že bol navrhovateľom vyzvaný na úhradu dlhu. Ohľadne výživného sa odporkyňa radila aj s právnikom, ktorý povedal, že za neplatenie výživného by mohol byť aj odsúdený, ona s tým však nesúhlasila, pretože by to jej situáciu nevyriešilo. Odporkyňa popísala vzťah so svojim bývalým manželom tak, že od marca 2008, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala aj so synom neudržiava s ním žiadne kontakty. Manžel jej ani počas manželstva ani po rozvode nebol oporou, nežiadala ho o žiadnu pomoc. V tom čase bývala v Rakúsku sama so synom. Pokiaľ niečo potrebovala z Bratislavy, oslovila svoju matku, ak potrebovala niečo po technickej stránke, tak jej pomohol otec. Na bývalom manželovi jej nezáleží, nemá k nemu aktívnu citovú väzbu, táto neexistovala už v čase trvania manželstva, keď žili v spoločnej domácnosti a v čase, keď sa odsťahovala do Rakúska žiadny citový vzťah medzi nimi neexistoval. Naposledy ho videla, keď vypovedal v tejto veci na súde ako svedok. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa nekontaktovali ani telefonicky. Jeho ujmu by v žiadnom prípade nepociťovala ako vlastnú. Svedok T. Q. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že už od začiatku ich manželstvo nebolo harmonické, asi od marca 2007 spolu nekomunikovali, svedok bol mimo domácnosti aj 3 - 4 mesiace. Následne v marci 2008 sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a potom sa rozviedli. Svedok potvrdil, že počas trvania manželstva si od svokry požičal 730 000,- Sk na podnikanie. Peniaze svokre však nevrátil, chceli sa dohodnúť s bývalou manželkou, aby sa rozišli ako normálni ľudia, pretože predtým sa veľa hádali. Napokon sa rozhodli, že všetky tieto dlhy budú vyrovnané tak, že odporkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou bytu na O. ulici číslo XX v Bratislave. Svedok potvrdil, že matka odporkyne mu dohovárala, aby sa s odporkyňou dohodol ohľadne majetku, pretože viac syna neuvidí. Syna si preberal u bývalej svokry, pretože sa týmto chceli vyhnúť hádkam s odporkyňou. Odporkyňa nevedela, že mu rozsudkom súdu bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi škodu. Odporkyňa vedela iba to, že dostal podmienku, zato že nebol spokojný s dovolenkou, nevedela o tom, že mu bola uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu. Pri uzatváraní dohody o vyporiadanie BSM sa odporkyňa svojho bývalého manžela nepýtala či má nejaké dlhy, on sám jej to nepovedal. V byte na O. ulici číslo XX býva, platí poplatky spojené s užívaním bytu, momentálne však má nedoplatok asi 1 000 euro. Svedkyňa J. W., matka odporkyne, vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že T. Q. za trvania manželstva s jej dcérou požičala 730 000,- Sk, nepamätala si na čo peniaze potreboval. Dohodli sa tak, že postupne jej peniaze bude vracať, avšak nestalo sa tak. Keďže jej ani po rozvode manželstva peniaze nevrátil, povedala mu, že buď prevedie byt na O. na odporkyňou alebo ho dá na súd. Nebolo to hneď, že by dohodu uzavrel, viackrát mu svedkyňa musela pripomínať, že dlhuje peniaze, až napokon dohodu uzavrel. Trval však na tom, aby bolo zriadené vecné bremeno, právo bývania, pretože nemal kde bývať. Svedkyňa nevedela o trestnom stíhaní svojho bývalého zaťa, od začiatku nebola nadšená týmto manželstvom. Navrhovateľ založil do spisu oznámenie súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, spolu s aktuálnymi výpismi z katastra nehnuteľností, z obsahu ktorých vyplýva, že dlžník T. Q. je spoluvlastníkom viacero nehnuteľností. Exekútor však nevedel potvrdiť či by uvedené nehnuteľnosti postačovali na úhradu dlhu voči navrhovateľovi, nakoľko predmetné pozemky neboli ohodnotené súdnym znalcom. Z obsahu čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre okres Dunajská Streda, katastrálne územie T. bolo zistené, že T. Q. je spoluvlastníkom parciel číslo v: XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX ,XXX,XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, charakterizované ako orné pôdy, trvalé trávnaté porasty a vinice v spoluvlastníckom podiele 2/2432. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre okres Dunajská Streda katastrálne územie T. je dlžník spoluvlastníkom parciel číslo: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, Y. XXX/X, jednak XXX/X, XXXX/X, jednak XXX/X, jednak XXX/ X, jednak XXX/X, XX XX /., XXXX/X, XXXX/X, charakterizovanej ako ornej pôdy, trávnaté trvalé porasty vo spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku.
Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX, pre okres Dunajská Streda, katastrálne územie T. je dlžník spoluvlastníkom parciel číslo: XXXX, XXXX/XXXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, charakterizované ako vodné plochy, trvalé trávnaté porasty a lesné pozemky, v podiele 7/972 k celku. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre okres Dunajská Streda, katastrálne územie T. je dlžník spoluvlastníkom parciel číslo: XXXX/X, XXXX charakterizované ako lesné pozemky v podiele 2/243 k celku. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre okres Dunajská Streda, katastrálne územie T. je dlžník spoluvlastníkom parciel číslo: 2XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX /., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, charakterizované ako lesné pozemky v orné pôdy, vodné plochy, lesné pozemky, v podiele 7/972 k celku. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXX, pre okres Dunajská streda, katastrálne územie T.Q. je dlžník spoluvlastníkom parciel číslo: XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X W., XXXX/X, XXXX/X, XXXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, charakterizované ako orné pôdy, trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky, vodné plochy, v spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku. Z obsahu výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie B. súd zistil, že byt nachádzajúci sa na O. ulici číslo XX v Bratislave v na 3. poschodí, byt číslo 31 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku nadobudli T. Q. a jeho manželka Y. Q., do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy P. - XXXX/XX zo dňa 19. 7. 2006. Predmetný byt bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve až do 20. 1. 2012, kedy Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu vo v prospech odporkyne na základe dohody o vysporiadaní BSM podľa V - 25273/11 bez finančného vyrovnania. Listom zo dňa 22.06.2011 právny zástupca vyzval dlžníka na splnenie si svojho dlhu. Dlžník odpovedal listom zo dňa 01.07.2011, v ktorom uviedol, že po zvolení si právneho zástupcu sa k veci vyjadrí. Ďalej však už nereagoval. Podľa § 42 a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený. Podľa § 42 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo, ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovie, t.j. určí, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak by išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť teda len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú
starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Iná situácia nastáva, ak osoba s ktorou dlžník uzatvára odporovaný právny úkon, nie je blízkou osobou. V takomto prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľovi, aby preukázal, že dlžníkov úmysel ukrátiť svojho veriteľovi musel byť druhej strane známy. Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že odporkyňu, ako bývalú manželku dlžníka je potrebné v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka považovať za osobu blízku, takže jej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom svojho veriteľa sa predpokladá. S uvedeným právnym názorom sa súd nestotožnil. Je nepochybné, že právnym úkonom, ktorým sa ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť veriteľa je aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Okolnosť, že sa bývalí manželia dohodou vyporiadali podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, nie je v tomto smere významná. Z vymedzenia podmienok odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž takýto predpoklad bez ďalšieho nevyplýva. Podstatné v tomto smere je len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (teda je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie (t.j., že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku). K ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky môže preto dôjsť aj za situácie, kedy bývalí manželia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dohodou postupovali v intenciách ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, avšak konkrétne rozdelenie vecí, prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne volené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa. Osoby blízke Občiansky zákonník špecifikuje v ustanovení § 116 a stupeň príbuzenstva v ustanovení § 117. Osobou blízkou je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Účastníci odporovaného právneho úkonu, dohody o vyporiadanie BSM, sú rozvedenými manželmi. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka nejde bez ďalšieho o blízke osoby. Iné osoby sú blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok: a) sú vo vzájomnom pomere rodinnom alebo obdobnom pomere, b) ak ujmu, ktorú by utrpel niektorý z nich, druhý by túto ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Súd je toho názoru, že účastníci dohody o vyporiadaní BSM sú v pomere obdobnom rodinnému pomeru, keďže sú rodičmi spoločného syna B., avšak z vykonaného dokazovania súd zistil že nebola splnená ďalšia podmienka a to je že by jeden z nich pociťoval ujmu druhého ako vlastnú ujmu. Či osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, bolo na úvahe a rozhodnutí súdu. Pri svojom posudzovaní súd nevychádzal z duševných stavov osoby ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Súd teda posúdil aj z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadnuc na všetky dôležité okolnosti prípadu, či môže odporkyňa pociťovať ujmu spôsobenú jej bývalému manželovi ako ujmu vlastnú. V tejto súvislosti súd vychádzal z návrhu na rozvod manželstva ako aj z obsahu rozsudku o rozvode manželstva Y. Q. a T. Q., ktoré konanie prebiehalo pred tunajším súdom pod sp. zn. 16C 226/2008 ako aj z výpovede samotnej odporkyne, jej matky a T. Q.. Návrh na rozvod manželstva podala na súd Y. Q. dňa 30. 9. 2008. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzavreté po štvorročnej známosti, v manželstve sa manžel prejavoval autoritatívne, z ktorého dôvodu odporkyňa nemala pocit rovnocenného partnera. V manželstve dochádzalo k hádkam vyplývajúcim z veľmi rozdielnych povahových vlastností. Manžela charakterizovala ako výbušného a prchkého človeka s nedostatkom sebaovládania a trpezlivosti. Manžel sa správal k manželke neúctivo. V manželstve si už pomerne dlhú dobu každý žil svojím životom, nemali žiadne spoločné záujmy. Snahy podniknúť kroky na záchranu vzťahu končili hádkou a zistením, že sa od seba stále viac vzďaľujú. Následne sa dohodli, že ukončia manželské spolužitie a odporkyňa sa zo spoločnej
domácnosti odsťahovala v januári 2008. Z výpovede bývalých manželov a matky odporkyne vyplynulo, že nielen že neudržujú vzájomné vzťahy, ale nedokážu sa dohodnúť ani na výkone rodičovských práv k mal. synovi, keď styk otca s dieťaťom musel pre neustále hádky prebiehať prostredníctvom starej matky. Poukazujúc na konanie o rozvod manželstva ako aj samotnú výpoveď navrhovateľky, jej bývalého manžela T. Q. a matky odporkyne dospel súd k záveru, že po rozvode manželstva nezostali medzi bývalými manželmi tak nadštandardné vzťahy, že by ujmu jedného z nich pociťoval druhý ako ujmu vlastnú. Rozvedených manželov Q. teda súd neposudzoval ako osoby blízke. Z uvedeného dôvodu bolo na navrhovateľovi preukázať, (v prípade ak má byť v konaní úspešný), že dlžníkov odporovaný právny úkon skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že odporcovi (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že odporkyňa o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v dobe kedy bol urobený) vedela alebo musela vedieť. Napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa súdu do spisu založil podrobné vysvetlenie pojmu odporovateľnosti právneho úkonu, návod ako treba pri odporovateľnosti právneho úkonu postupovať, aké sú najčastejšie otázky v tejto problematike a čo je potrebné preukázať v konaní o odporovacej žalobe, svoje dôkazné bremeno úspešne neuniesol. Právny zástupca navrhovateľa v konaní prezentoval názor, že odporkyňa vedela o dlhu T. Q. voči jej matke J. W. ako aj o dlhu voči nej samej z titulu neplatenia výživného na syna a je teda, irelevantné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých veriteľov alebo len niektorých z nich. O týchto dlhoch odporkyňa preukázateľne vedela, čo vyplýva z výpovede samotnej odporkyne, napriek tomu uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM, čím je preukázaná vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť ďalšie vymáhateľné pohľadávky, jednak voči J. W. ako aj voči sebe samej. Súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Táto argumentácia by bola na mieste v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že dlžník mal dlhy voči tretím subjektom, o ktorých mala odporkyňa vedomosť a mala vedomosť aj o tom, že uzavretím odporovaného právneho úkonu budú ich pohľadávky ukrátené. V tomto prípade však išlo o pohľadávku z titulu výživného a pohľadávku jej matky z titulu poskytnutej pôžičky, ktoré mali byť práve uzavretím dohody o vyporiadaní BSM vysporiadané a nie ukrátené. Samotnú dohodu o vyporiadanie BSM podľa názoru nemožno považovať za úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, pretože pohľadávka navrhovateľa vznikla až po rozvode manželstva, nemožno ju teda považovať za spoločný záväzok odporkyne a jej bývalého manžela. Je nepochybné, že uzavretím dohody o vyporiadanie BSM sa zmenšil majetok dlžníka, avšak nie je nepochybné, či by zostávajúci majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Z obsahu listinných dôkazov mal súd za preukázané, že trestné konanie voči T. Q. sa viedlo na Krajskom súde v Bratislave od roku 2001. Krajský súd v Bratislave vo veci vyhlásil dňa 25.06.2009 rozsudok, ktorým bol T. Q. odsúdený len na trest odňatia slobody s tým, že poškodený T. U. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konania. Už v čase vyhlásenia tohto rozsudku bolo manželstvo manželov Q.Ý. rozvedené a odporkyňa už takmer rok žila v Rakúsku sama so svojim synom. Až Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 07.04.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave v časti, v ktorej bol navrhovateľ odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych a až týmto rozsudkom bola T. Q. uložená povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody 1 250 000,- Sk/41 492,40 €. Listom zo dňa 22.06.2011 vyzval navrhovateľ T. Q. na zaplatenie sumy 41 492,40 €. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2011, Okresný súd Bratislava II vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2011, teda po dvoch rokoch od rozvodu manželstva Y. Q. a T. Q.. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by jej bývalý manžel bol súdom zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 41 492,40 €. T. Q. vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že bývalej manželke túto skutočnosť neoznámil. Ani svedkyňa J. W.Í. nevedela, že by T. Q. bol dlžníkom navrhovateľa. Napokon, manželia boli od 19.05.2009 rozvedení, odporkyňa žila od marca 2008 v zahraničí a s bývalým manželom nekomunikovala. Navrhovateľ v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazy, osobne sa nedostavil ani na jedno pojednávanie súdu, napriek tomu, že súd žiadal jeho právneho zástupcu zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 30.10.2012 (č.l. 86) súdu oznámil, že navrhovateľ požíva ochranu utajovaného svedka, preto je potrebné jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť cestou Policajného Prezídia SR. Vykonaným šetrením však súd zistil, že navrhovateľ bol z programu ochrany svedka vylúčený už dňa 18.04.2011. Právny zástupca navrhovateľa o tomto vedomosť nemal, uviedol, že s klientom nie je v kontakte, jeho účasť zabezpečiť nevie a netrvá na jeho výsluchu. Súd z uvedeného dôvodu od výsluchu navrhovateľa upustil a návrh pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporkyni ako úspešnej účastníčke trovy konania. Trovy konania odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. Písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, 3. Písomné vyjadrenie k právnemu stanovisku navrhovateľa, 4. Účasť na pojednávaní dňa 25.10.2012, 5. Účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013, 6. Účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013. Jeden úkon právnej pomoci z hodnoty predmetu sporu. Právna zástupkyňa odporkyne pri vyčíslení tarifnej odmeny vychádzala z Nálezu Ústavného súdu SR, spisovej značky I.ÚS 119/2012 o náhrade trov konania v určovacích sporoch, ktorý bol publikovaný v odbornom časopise "zo súdnej praxe" číslo 5/2012, podľa ktorého v prípade určovacích sporov, pokiaľ je právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastkach považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov konania, keď je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie. Súd v tejto súvislosti upozorňuje na to, že predmetom konania nie určenie vlastníctva. Pri úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu sa vlastnícke právo nemení, veriteľovi vzniká právo na uspokojenie svoje pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov mohol by sa veriteľ v prípade úspešnosti odporovateľnosti dohody o vyporiadanie BSM domáhať iba toho, čo dlžníkovi odporovateľným právnym úkonom z majetku ušlo. V danom prípade išlo o nehnuteľnosť v BSM, teda veriteľ by sa mohol domáhať polovice hodnoty predmetného bytu (§ 150 Občianskeho zákonníka). Nesprávne by bola vyčíslená aj hodnota sporu ako hodnota bytu 70 000 euro. Súd priznal právnej zástupkyni odporkyni trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, ktorý predstavoval v roku 2012 sumu 58,69 € a v roku 2013 sumu 60,07 €, t. j. štyri úkony právnej pomoci á 58,69 €, 2 úkony právnej pomoci á 60,07 €, réžijný paušál 3x á 7,63 €, 3x á 7,81 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 401,22 €, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. na účet advokátky JUDr. Zuzany Kozákovej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu, b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V Bratislave dňa 26.03.2013