Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-14-2013.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. 2, proti odporcovi: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H. K. 2, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 35P/262/2012
- 45 zo dňa 18. decembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.18C/181/2006-43 zo dňa 12.04.2007 v časti o výživnom tak, že určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. teho dňa každého mesiaca do rúk navrhovateľky, a to počnúc od 21.09.2012. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozsudok odôvodnil s odkazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine konštatovaním, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu v tom čase na maloletú navrhovateľku upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 18C/181/2006-43 tak, že bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľke sumou 66,38 eura mesačne. Za preukázané považoval, že navrhovateľka ukončila dňa 31.05.2009 štúdium na Strednej škole stavebnej v Nitre maturitnou skúškou. Rovnako mal za preukázané, že navrhovateľka bola evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, neskôr začala pracovať a v školskom roku 2012/13 je študentkou denného štúdia prvého ročníka UKF v Nitre - Fakulta prírodných vied, aprobácia matematika - predagogika. Ohľadne pomerov navrhovateľky zistil, že táto žije spolu s matkou a jej bratom v dvojizbovom byte, matka zabezpečuje celú starostlivosť a hradí jej všetky potrebné výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a pomôcky do školy. Pokiaľ išlo o pomery na strane matky navrhovateľky mal súd za preukázané, že matka pracuje ako administratívna pracovníčka s príjmom okolo 600-700 eur mesačne v čistom, pričom brat navrhovateľky je nezamestnaný a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Odporca v súčasnosti žije aj s jeho matkou, je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre a od 24.10.2012 je práceneschopný. Súd zistil, že odporca ukončil podnikateľskú činnosť k 30.09.2012. Odporca nie je poberateľom žiadneho príjmu a rovnako tak nie je vlastníkom žiadneho majetku. Vo vzťahu k odporcovi je vedené aj exekučné konanie 1501/09 v prospech oprávneného mal. O. F., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení matky Z. F., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie výživného. Súd prvého stupňa majúc za preukázané, že navrhovateľka sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole konštatoval, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť a výživou je odkázaná na svojich rodičov, ktorí majú voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým navrhovateľka (aj po dosiahnutí plnoletosti) nebude schopná sama sa živiť. Preto zaviazal
odporcu na platenie výživného, avšak v minimálnej výške, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, keďže odporca je nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, pričom od 24.10.2012 je práceneschopný. Záverom dodal, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je nezamestnaný, pričom nepoberá žiadnu dávku od štátu. Okrem toho poukázal na to, že má dlhodobo zlý zdravotný stav, v dôsledku čoho nemá možnosť sa zamestnať a vzhľadom na absenciu príjmu, nemá z čoho platiť výživné na dcéru, ktorá sa popri štúdiu môže zamestnať.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôvodila tým, že odporca má možnosť požiadať o dávky v hmotnej núdzi, ako aj o rôzne príspevky na pomoc. V tomto smere poukázala na to, že odporca napriek tomu, že nemá žiadny príjem, má peniaze na dovolenky , napr. v mesiaci február 2013 bol vo Vysokých Tatrách. Dodala, že finančná situácia odporcu nie je taká zlá, keďže stále vysedáva v kaviarňach. Ohľadne odporcom tvrdenej možnosti jej zamestnania popri štúdiu uviedla, že školu navštevuje od pondelka do piatku, cez víkendy sa pripravuje do školy, a preto nemá možnosť zamestnať sa, pričom matka jej zabezpečuje základné životné potreby (stravu, ubytovanie, výdavky na štúdium), napriek tomu, že aj odporca má vyživovaciu povinnosť, no ničím jej neprispieva.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Zároveň mal odvolací súd na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. S ohľadom na dôvody odporcu uvádzané v odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto sú totožné s jeho tvrdením pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi v napadnutom rozsudku vysporiadal. Odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa, na ktoré obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke stále trvá, pretože navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, keďže sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie riadnym denným štúdium na vysokej škole, v dôsledku čoho je odkázaná na prispievanie na jej výživu zo strany jej rodičov. V tomto smere neobstojí námietka odporcu, že navrhovateľka sa môže popri štúdiu zamestnať, pretože aktivita a úsilie vysokoškoláka vylepšiť si svoju finančnú situáciu vykonávané nad rámec svojich povinností, nemôže byť na ujmu práv dieťaťa v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov, garantovaných mu zákonom, pričom tento ojedinelý príjem by ani zásadným spôsobom neovplyvnil sociálnu situáciu navrhovateľky. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal nedostatočný
príjem, pre ktorý nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, odvolací súd dodáva, že každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá povinnosť mu priamo vyplýva z ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine. Záverom odvolací súd uvádza, že zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného nemôže súd ani z dôvodu , že rodič dieťaťa je sám sociálne odkázanou osobou, znížiť alebo neurčiť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže o ne v zmysle § 151 ods. 1, 2 OSP nepožiadala.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.