Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/261/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa 1/S. E., R.. XX.XX.XXXX D. K. XXX/XX, D. 2/ S. E., R.. XX.XX.XXXX D. K. XXX/XX, D. obaja zast. JUDr. Stela Očenášová, advokátka proti odporcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

rozhodol:

I, Súd ruší Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2012-2867 zo dňa 29.10.2012.

II, Súd odkladá vykonateľnosť Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2012-2867 zo dňa 29.10.2012.

III, Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 280,74 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV, Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur, na účet Okresného súdu Trebišov, do 3 dní, od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2012 domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2012-2867 zo dňa 29.10.2012 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Zároveň navrhli odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Návrh odôvodnili tým, že sa žalobou domáhajú zrušenia citovaného rozhodcovského rozsudku, z dôvodu, že rozhodcovská doložka dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. a navrhovateľmi je neplatná, lebo im bráni uplatniť právo na súdnu ochranu na všeobecnom súde, podľa ktorej mal rozhodcovský súd rozhodovať o všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi. Poukázali na rozpor s ust. a ust. , .

Uviedli, že rozhodcovská doložka inkorporovaná do Zmluvy o úvere zo dňa 16.06.2004 uzavretej medzi postupcom a navrhovateľmi, znemožňuje voľbu navrhovateľov ako spotrebiteľov dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si ako spotrebitelia nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola osobitne vyjednaná.

Teda ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedli ust. , a j, Zz o rozhodcovskom konaní.

K návrhu sa vyjadril odporca, uviedol, že ani jeden z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku navrhovatelia nepreukázali, podpisom zmluvy vyslovili súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, preto navrhoval, aby súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Poukázal na to, že navrhovatelia mali právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijali. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku. Na základe uvedeného má odporca za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, čo navrhovateľ počas celého rozhodcovského konania nespochybnil ani nenamietal. Poukázal na to, že v období do 31.12.2007 (zmluva z 16.06.2004) sa vzťahovali ustanovenia -54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená v a v Zákone o spotrebiteľských úveroch, t. j. pokiaľ bola zmluva uzavretá pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. -54 . Právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z rozhodcovského rozsudku č. II/2012-2867 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že stály rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného v 1. rade a 2. rade (navrhovatelia v 1. a 2. rade) spoločne a nerozdielne na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10.372,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 7.931,67 Eur od 21.05.2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 404,40 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 667,62 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia sa žalobcovi nárok nepriznáva. V rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd uviedol, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie je daná na základe rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti B: osobitná časť, čl. 18 VOP, kde sa zmluvné strany v bode 18.2 dohodli, že všetky spory , ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových produktov alebo v súvislosti s nimi vr. sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou sporov, ktoré podľa osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd posudzoval v tejto veci ex offo platnosť rozhodcovskej doložky a jej súlad s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa najmä ustanoveniami a nasl. . Dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že je platná a že na jej základe je založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v tejto veci. Čo sa týka merita veci rozhodcovský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd sa oboznámil so spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č.k. II/2012-2867, z ktorého zistil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.10.2012 bol navrhovateľovi v 1. rade /ďalej navrhovateľ 1/ doručený 14.11.2012, čo vyplýva z kópie doručenky do vlastných rúk a navrhovateľovi v 2. rade /ďalej navrhovateľ 2/ doručený dňa 28.11.2012 (fikcia doručenia). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.12.2012. Zo zmluvy o splátkovom úvere súd zistil, že bola uzatvorená medzi právnym predchodcom odporcu Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľmi dňa 16.06.2004, predmetom bolo poskytnutie úveru 200.000 Sk, výška úrokovej sadzby 10,80% p.a., mesačná splátka: 4.450 Sk, splatnosť prvej splátky: 20.07.2004, konečná splatnosť úveru 20.05.2009, ročná percentuálna miera nákladov: 12,73%. Z článku 5 bod 2 zmluvy súd zistil, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 /ďalej len VOP/. V zmysle čl. 18 VOP banka a klient sa v zmysle Zz o rozhodcovskom konaní dohodli na uzavretí tejto rozhodcovskej zmluvy a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve v nasledovnom znení: banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a

rozhodovať rozhodcovský súd. v bode 18.06 bola dohodnutá záväznosť právnych nástupcov oboch strán rozhodcovskou doložkou.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. §40 ods. 1 písm. j, g, zák. o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka dôvodov podľa písm. j, cit. zákona, uviedla, že navrhovatelia boli donútení podpísať rozhodcovskú doložku ktorá je neprijateľná a toto sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z tejto doložky odporuje dobrým mravom. Tým, že doložka bola inkorporovaná do zmluvy a bráni im uplatniť svoje práva na súde a tým boli donútení, aby v tejto veci rozhodoval Stály rozhodcovský súd. Nepoprela uzavretie úverovej zmluvy avšak nevedela sa vyjadriť, v akom zmysle bola uzatvorená rozhodcovská doložka a aké tam boli zmluvné podmienky; vychádzali iba z rozhodcovského rozsudku. Poukázala na to, že aj zmluvy o úvere uzavreté pred 01.01.2008 sú tiež spotrebiteľské zmluvy, pretože podľa Zb tieto zmluvy patrili medzi typové zmluvy a v rámci typových zmlúv boli koncipované zmluvné podmienky, ktoré sa vzťahovali na jednotlivé úverové vzťahy a vtedy zákon hovoril o neprípustnej doložke, teraz neprijateľnej doložke. Na základe neplatnej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu, bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Čo sa týka dôvodov podľa písm. g, cit. zákona uviedla, že inkorporovaním rozhodcovskej doložky do úverovej zmluvy bola porušená zásada rovnosti účastníkov v tom, že nútila účastníkov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navrhovatelia nemali na výber, či túto doložku podpíšu alebo nie, nebola osobitne vyjednaná, neobdržali návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej doložky a tým navrhovateľov ako spotrebiteľov donútili podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Čo sa týka dôvodov podľa písm. c, cit. zákona uviedla, že napáda platnosť doložky, nakoľko nešlo o individuálnu dohodu uzavretú medzi účastníkmi, podmienky doložky boli skryté do všeobecných obchodných podmienok s ktorými sa účastník zmluvného vzťahu nemal možnosť pred podpisom zmluvy oboznámiť. Nebola splnená podmienka osobitného návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a prijatia toho návrhu. Tým je táto zmluva nejasná, nezrozumiteľná. Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že navrhovatelia na pojednávaní rozšírili okruh dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písm. g, zák. a nakoľko sa tak stalo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty jednomesačnej , ktorá plynie od doručenia rozhodcovského rozsudku, žiadal, aby súd na tento dôvod neprihliadol. Uviedol, že nepredloženie VOP navrhovateľom právna zástupkyňa navrhovateľov žiadnym spôsobom nepreukázala. Vo zvyšnej časti poukázal na písomné vyjadrenie. Z vyjadrenia navrhovateľa 1 súd zistil, že v spornom období mal uzatvorených viacero zmlúv a exekuovali im rodinný dom, mali zlú psychickú situáciu a žili v strese. Zmluvy o úvere uzatvárali z dôvodu, aby vykryli iné úvery. V súčasnom období nemá vôbec prehľad o tom, ktoré úvery sú uhradené a ktoré nie. Na okolnosti uzatvárania tejto zmluvy, ktorá je predmetom konania si nepamätal.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie súd zistil, že rozsudok bol navrhovateľovi 1 (odporcovi 1 v rozhodcovskom konaní) doručený dňa 14.11.2012, navrhovateľovi 2 (odporcovi 2 v rozhodcovskom konaní) dňa 28.11.2012. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený dňa 12.12.2012, z čoho vyplýva, že návrh bol podaný včas.

Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. §40 ods. 1 písm. c, g, j, ZRK. Podľa ust. §40 ods. 1 písm. c, g, j, ZRK, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ opiera zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písm. g, ZRK z dôvodu, že doložka nútila účastníkov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navrhovatelia nemali na výber, či túto doložku podpíšu alebo nie, nebola osobitne vyjednaná, neobdržali návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej doložky a tým navrhovateľov ako spotrebiteľov donútili podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Nakoľko návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku doručený súdu dňa 12.12.2012 neobsahoval ako dôvod zrušenia aj tento dôvod, ale prvýkrát na tento dôvod poukázal navrhovateľ až na pojednávaní, kde rozšíril dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, mal súd za to, že z tohto dôvodu bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný po zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu, sa týmto dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku nezaoberal.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. c, ZRK: Podľa ust. §3 ods. 1,2 ZRK v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (16.06.2004), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Podľa ust. §4 ods. 1,2 ZRK, Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd prvotne skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky) medzi účastníkmi konania. V predmetnej veci (vo veci samej) je predmetom konania plnenie zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.06.2004, ktorá bola uzavretá v zmysle ust. a nasl. . Zmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej) zmluvy a predmetom zmluvy nebola dohoda o rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach /VOP/ v bode 18, pričom zmluva v čl. V bod 2 uvádza, že dlžník sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Rozhodcovská doložka upravená v zmluve znemožňuje voľbu dlžníka dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred dlžníkom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľmi tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ je výslovne oboznámený s týmto ustanovením. Rozhodcovská doložka splynula v ustanoveniach VOP, o ktorých je predpoklad, že ich navrhovateľ ani nečítal pred podpisom zmluvy a preto ani nemusel mať vedomosť o takomto ustanovení. Navrhovateľ nemal na výber, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V predmetnom prípade bolo prvoradým cieľom navrhovateľa uzavrieť zmluvu o splátkovom úvere za účelom získania finančných prostriedkov a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o ktorej vzhľadom na spôsob jej zakomponovania vo VOP, nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť. Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal k tomu súd udáva, že

navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú doložku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky ale ani z iného ustanovenia zmluvy. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti dlžníka, predmetnou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzania ustanovení . Znenie rozhodcovskej doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. j, ZRK: (pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa): Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky s ohľadom na ust. a 4 ZRK a jej súlad s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa najmä ustanoveniami a nasl. /ďalej /, navrhovateľ poukázal na ust. , a na neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve, nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah vznikol pred 01.01.2008, preto nie je možné aplikovať predmetné ustanovenie, nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v rozpore s ust. jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. O takú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Avšak nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 01.01.2008. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Za neprijateľné podmienky zákon označuje príkladmo najmä tie, ktoré vypočítava v ustanovení . V odseku 4 zákon udáva, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka upravená vo VOP je neprijateľná podmienka, nakoľko nebola spotrebiteľom - navrhovateľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť (na samostatnom tlačive, ktorý tvorí súčasť zmluvy ) vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na poskytnutie úveru a nie dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka núti navrhovateľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči dlžníkovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh na uzavretie zmluvy o úvere. Táto podmienka podľa názoru súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa, predstavuje neprijateľnú podmienku a preto je neplatná. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. , ZRK.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku (výrok č. I) tohto rozhodnutia.

Podľa ust. §40 ods. 2 ZRK, Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Nakoľko navrhovatelia žiadali odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd vyhovel návrhu aj v tejto časti v záujme ochrany navrhovateľov minimálne do právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok č. II)

O trovách konania (výrok č. III) súd rozhodol podľa ust. / ďalej /, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ. V danom prípade trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú zo sumy 280,74 Eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/, nasledovne: I, odmena za právne zastúpenie v zmysle , vyhlášky vo výške 200, Eur za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 03.12.2012, podanie žalobného návrhu 12.12.2012, účasť na pojednávaní 26.03.2013, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 58,69 Eur (r. 2012), 60,07 Eur (r. 2013) a režijný paušál 2x7,63 Eur (r. 2012) a 1x7,81 Eur (r. 2013). II, náhradu za stratu času v zmysle , vyhlášky vo výške 52, Eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 26.03.2013 za 4 začatých polhodín po 13, Eur z AK Veľké Kapušany do Trebišova a späť; III, cestovné v zmysle , v spojení s vyhl. č. 655/2004 Zz za účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013 v celkovej výške 28, Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x49=98km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Renault Megane, ev. č. MI 385 CI, spotreba na 100 km je 6,9l, cena 1 l PHM (BA 95B) 1,515 Eur. V zmysle , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, v danom prípade na účet JUDr. Stely Očenášovej, advokátky, vedený v SLSP a.s., č. ú. 5025003462/0900.

Podľa ust. a, Zb, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Podľa ust. prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa Položky 3 písm. c, Sadzobníka SP Zb, je súdny poplatok z návrhu na začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 Eur.

V tomto konaní bol navrhovateľ zo zákona oslobodený od súdneho poplatku, preto podľa výsledku konania súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu, teda súd o náhrade trov konania titulom súdneho poplatku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.