Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Co-240-2012.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/240/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov 1. L. M. rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B B., 2. J. B. rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - L., G. mieru XXX/XX, 3. G. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. - L., G. mieru XXX/XX, 4. L. F., rodenej B., nar. XX. 6. XXXX, bytom S., E. M. F. XXX/XX, 5. L. U., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. B. XXXX/XX, 6. L. W., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., K. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, so sídlom Tŕnie 134, kancelária: ul. Sládkovičova 2, Zvolen, proti žalovaným 1. L. C., nar. XX. XX. XXXX, 2. V. C., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom A. M. XXX/XX, XXX XX S., zastúpení JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou so sídlom Kozačeka 146/13, Zvolen, v konaní o zaplatenie 267,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcov 1. až 6. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/123/2011-132 zo dňa 24. 05. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobcovia 1. až 6. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1. a 2. trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 42,49 € na účet právnej zástupkyne žalovaných 1. a 2. JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky so sídlom Kozačeka 146/13, 960 01 Zvolen, vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Zvolen pod číslom XXX XXX XXXX/XXXX, v.s. XXXX do troch dní, s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalobcov zaniká v uvedenom rozsahu povinnosť ostatných žalobcov.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len OSP) tak, že zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným 1. a 2. trovy konania vo výške 185,55 € na účet právnej zástupkyne žalovaných 1. a 2. JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky so sídlom vo Zvolene do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 267,78 € titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2011 s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 267,78 € od 01. 02. 2011 do zaplatenia. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vecné bremeno, na ktoré žalobcovia odkazujú, toto vzniklo zo zákona, v súlade s § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými 1. a 2. k bytu, ktorí užívajú, nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý sa nachádza pod bytovým domom. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že ak je vlastník bytového domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva k bytu aj príslušný spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený. Ak vlastník bytového domu nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Relutárna (finančná) náhrada za vznik vecného bremena je náhradou jednorázovou, nemá charakter cyklického (opakovaného) plnenia, preto je nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Predmetný nárok je len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - v danom prípade ku dňu 01. 09. 1993, to je ku dňu kedy nadobudol zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnosť a to vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 01. 09. 1993 a uplynula 01. 09. 1996. Ďalší (následný) vlastník zaťaženej nehnuteľnosti - v tomto prípade žalobcovia nadobudli pozemok už spolu s vecným bremenom a preto nie je možné, aby sa ako ďalší nadobúdatelia zaťaženého pozemku s existujúcim vecným bremenom právne účinným spôsobom domáhali relutárnej náhrady za jeho vznik.
Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia 1. a ž 6. nie sú vecne aktívne legitimovaní na podanie žaloby, pričom uviedol, že prípadná vecná aktívna legitimácia by svedčila pôvodnému výlučnému vlastníkovi (prípadne viacerým spoluvlastníkom), ktorý bol vlastníkom (spoluvlastníkom) dotknutej nehnuteľnosti v období od 01. 09. 1993 do 01. 09. 1996. Na základe uvedených skutočností okresný súd žalobu zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 26. 06. 2012 žalobcovia 1 až 6 odvolali a v odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie, pretože v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a preto, lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho poriadku a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Uviedli, že rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil, že jediná zákonná forma náhrady je náhrada jednorázová a že sa jedná o náhradu za zriadenie vecného bremena podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s platným právom ani so všeobecnými právnymi princípmi, ktoré vyplývajú z právneho poriadku SR. Žalobcovia okresnému súdu vytkli, že „nezákonne interpretoval právne nástupníctvo vlastníckeho práva, ak súd vyhlásil neplatnosť dedenia tým, že dedičov nepovažuje za legitímnych nositeľov vlastníckeho práva, tak že nie sú v spore aktívne legitimovaní s poukazom na to, že aktívne legitimovaná bola ich stará mať.“ Zdôraznili, že sú ako vlastníci zapísaní na LV č.XXXX“,a „LV č. P. vedených Správou katastra S., pre kat. úz. S., odo dňa registrácie v registri nehnuteľností, čo je zistiteľné z listov vlastníctva, preto ako vlastníci majú aj práva, ktoré zodpovedajú obsahu vlastníckeho práva. Za súčasného stavu odňal prvostupňový súd vlastníkom právo vec užívať, „lebo celý zastavaný pozemok užíva žalovaný v celom rozsahu a tiež mu odňal právo na plody a úžitky, hoci toto právo vlastníka je neodňateľné a nepremlčateľné“. Okresnému súdu vytkli, že sa mimo návrhu zaoberal náhradou súvisiacou so vznikom práva vecného bremena k pozemku, ku ktorému malo dôjsť v nejakom čase ustálenom k 01. 09. 1993, keď mal nadobudnúť účinnosť zákon č. 182/1993 Z. z., pritom si nezistil kto, kedy a ako stavbu bytovky zrealizoval a či náhodou nebola postavená alebo skolaudovaná v roku 2005. Uviedli, že sa nedomáhajú odškodnenia jednorázovou náhradou za vynútené vecné bremeno, ale ide o náhradu odcudzeného úžitku veci ako permanentnej náhrady, na ktorú má každý vlastník počas trvania vlastníckeho práva v súlade s ústavou a v súlade s § 128 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo. Žalobcovia v odvolaní ďalej uviedli, že sa domnievajú, že aj prípad zriadenia vecného bremena k pozemku, ktorý umožňuje zákon, by mal podliehať všeobecnému zákonnému postupu v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že „vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s konaním o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo zo zákona. Ak teda zákon č. 182/1993 Z.z. umožňuje zriadiť vlastníkom právo vecného bremena k zastavaným pozemkom, tak je v ich záujme, aby si toto právo uplatnili v súlade s ust. § 151o Občianskeho zákonníka. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa domáhali svojho nároku podľa navrhovaných dôkazov, ktoré opierajú o nárok na zákonom stanovenú náhradu podľa § 128 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom požadovali, aby súd rozhodol podľa geometrického plánu Ing. W., podľa znaleckého posudku Ing. U. a podľa úplného listu vlastníctva XXXX vedeného Správou katastra S. pre katastrálne územie S.. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre prípad, že by odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd pripustil dovolanie, nakoľko ide o principiálne závažné a právne zložité rozhodovanie.
V podaní zo dňa 18. 07. 2012 sa k obsahu odvolania žalobcov 1. až 6. vyjadrili žalovaní 1. a 2. a vo vyjadrení uviedli, že žalobcovia v žiadnej časti odvolania neuvádzajú, ktorým účastníkom a akým spôsobom sa mala odňať možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní poukázali na ust. § 128 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak žalovaní 1. a 2. poukazujú na
to, že Občiansky zákonník ust. § 128 ods. 3 neobsahuje, zrejme mali na mysli ust. § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy za obmedzenie vlastníckeho práva v stave núdze alebo vo verejnom záujme patrí vlastníkovi veci náhrada. Žalovaní zdôraznili, že zákon tu má na mysli výnimočný stav, kedy z dôvodu vyššieho spoločenského záujmu je vlastník obmedzený vo výkone svojho práva a uvedený stav vereného záujmu je myslený ako zákonom ustanovený verejný záujem resp. celospoločenský cieľ. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov 1. až 6., že rozsudok okresného súdu nie je v súlade s platným právom ani so všeobecnými právnymi predpismi, žalovaní 1. a 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1. až 6. uviedli, že k tomuto tvrdeniu žalobcov 1. až 6. sa nie je možné vyjadriť, pretože nekonkretizovali túto svoju odvolaciu námietku. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov 1. až 6., že ich súd nepovažoval ako dedičov za legitímnych nositeľov vlastníckeho práva a preto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol, žalovaní 1. a 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1. až 6. uviedli, že okresný súd žiadnym spôsobom nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov, len konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie pri nároku vyplývajúcom z vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobcovia 1. až 6. v odvolaní tvrdili, že úžitok a plody z vlastníctva sú neodňateľným právom a príslušenstvom k veci, pričom sa jedná o permanentnú požiadavku a permanentný nárok, žalovaní 1. a 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že plodom a úžitkom sa v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka rozumie reálny plod u plodonosných vecí; nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú svojím návrhom, nie je plodom alebo úžitkom z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že súd odmietol vykonať dôkaz súvisiaci s výstavbou bytového domu, žalovaní 1. a 2 vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že uvedené dôkazy žiadnym spôsobom nesúvisia s nárokom, ktorý si žalobcovia uplatnili žalobou. Predmetné vecné bremeno vzniklo zo zákona v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov účinnosťou daného zákona a to ku dňu 01. 09. 1993. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že zákonné vecné bremeno bolo zriadené až zápisom nimi vyhotoveného geometrického plánu Katastrálnym úradom Q. Q., Správa katastra S. pod č. XXX/XX v roku 2010, nemožno sa podľa názoru žalovaných s danou právnou argumentáciou stotožniť, pretože zápisom predmetného geometrického plánu do katastra nehnuteľností došlo len k evidovaniu ďalších parciel vo vlastníctve žalobcov na liste vlastníctva, ku ktorým je zriadené zákonné vecné bremeno tak ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom Q. Q., Spáva katastra S.. Uvedený zápis pod č. XXX/XXXX nemal vplyv na vznik, zmenu alebo zánik predmetného vecného bremena zriadeného účinnosťou zákona č. 182/1993 Z. z. k 01. 09. 1993, nakoľko v zmysle právnych predpisov sa vecné bremená zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva, nakoľko zápis záznamom má deklaratórny charakter. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcov 1. až 6. podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1. až 6. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných Správou katastra S., pre kat. úz. S. na LV č. XXXX ako parc. KNC č. XXXX/XXX, č. XXXX/ XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Podľa výpisu z LV č. XXXX je na uvedených pozemkoch postavená stavba, bytový dom súpisné číslo XXX, ulica J. M., XXX XX S.. Žalovaní 1. a 2. sú vlastníkmi bytu č. 2, na 2. poschodí vo vchode č. XX v uvedenom bytovom dome súpisné číslo XXX, ulica J. M., XXX XX S., v spoluvlastníckom podiely 1/1, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu V XXXX/XX-XXXX/XX. Na LV č. XXXX je v časti C: ťarchy, k pozemkom CKN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísané zákonné vecné bremeno, spočívajúce v práve stavby a povinnosti vlastníka pozemkov strpieť užívanie pozemkov vlastníkmi bytov v bytových domoch postavených na týchto pozemkoch.
Uvedené zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa znenia ktorého: „ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností“. Vznik vecného bremena zo zákona je potrebné považovať za usporiadanie stavby na cudzom pozemku. Vlastníkovi domu ak nie je vlastníkom pozemku vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapísalo do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno vzniklo od účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., teda dňom 01. 09. 1993. Aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vznikajú za náhradu, je potrebné v
tejto súvislosti prijať záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniklo „in rem“ (k veci) a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku .Takáto finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, nemá teda charakter opakujúceho sa plnenia. Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. t. j. k 01. 09. 1993. Žalobcovia 1. až 6. sú tzv. ďalšími vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti, ktorí nadobudli pozemok už s vecným bremenom. Vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa 1. nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy F žalobcovia 2. až 6. nadobudli spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve 21D/112/2010 zo dňa 05. 10. 2010. Žalobcovia 1. až 6.nadobudli predmetné nehnuteľnosti s už existujúcim vecným bremenom, preto sa nemôžu domáhať finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu zamietol konštatujúc nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby, je vecne správne. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1. 2. OSP potvrdil.
O pripustení dovolania odvolací súd nerozhodoval, pretože odvolatelia nešpecifikovali nimi tvrdenú principiálne závažnú a právne zložitú otázku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcov 1. až 6. zaviazal nahradiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 42,49 € na účet právnej zástupkyne žalovaných 1. a 2. JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky so sídlom vo Zvolene, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že úhradou uvedenej sumy na účet právnej zástupkyne žalovaných 1. a 2. jedným zo žalobcov zaniká v uvedenom rozsahu povinnosť ostatných žalobcov.
O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.