Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-3-2013.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. G., nar. X.X.XXXX, a maloletého O. G., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky Mgr. L. G., rod. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Prostejovská 43, a z otca Ing. M. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. S. XXX/X, XX XXX L., zastúpený JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, T.G.Masaryka 29, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P 262/2012-31 zo dňa 3.12.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca maloletých detí na P. zo 116,18 Eur na 140 Eur a na O. z 99,58 Eur na 120 Eur mesačne, ktoré bude platiť k rukám matky počnúc 1. 9. 2012 do budúcna.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P 305/2007-145 zo dňa 21.5.2008 vo výroku o bežnom výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca mal. detí pre mal. P. zo sumy 116,18 Eura na sumu 150 Eur mesačne, pre mal. O. zo sumy 99,58 Eur na sumu 133 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky mal. detí, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2012 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 pre mal. P. vo výške 101,46 Eura a pre mal. O. vo výške 100,26 Eur povolil súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
V odôvodnení uviedol, že „pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Naposledy bolo súdom určené výživné v roku 2008, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24P 305/2007-145 zo dňa 21.5.2008, právoplatným dňa 10.6.2008 a vykonateľným dňom 16.6.2008, na mal. P. 116,18
Eura mesačne a na mal. O. sumou 99,58 Eura mesačne počnúc dňom 1.6.2008. Otec bol zároveň zaviazaný prispievať na tvorbu úspor pre každého sumou 16,60 Eura mesačne na účet vedený vo I., a.s., počnúc dňom 1.6.2008 opakovane do budúcna, pričom až do doby nadobudnutia ich plnoletosti sa s uloženými finančnými prostriedkami môže disponovať len po predchádzajúcom súhlase súdu alebo na základe písomného súhlasu obidvoch rodičov neplnoletých detí. V čase určenia bola matka maloletých zamestnaná vo Vojenskom útvare 1172 K. ako civilný zamestnanec, jej priemerný príjem za rok 2007 predstavoval 389,50 Eura, za obdobie január až február 2008 448,58 Eura mesačne. Zároveň poberala výsluhový dôchodok vo výške 448,88 Eura mesačne. Za obdobie január až október 2007 matka od Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, poberala nemocenské dávky a ošetrovné vo výške 375,89 Eura. Otec maloletých bol zamestnaný vo Vojenskom útvare 3823 L. ako profesionálny vojak s priemerným príjmom za obdobie august 2007 až január 2008 bol vo výške 1.389,30 Eura. Maloleté deti navštevovali materskú školu.
V súčasnosti je mal. P. žiakom 5. ročníka základnej školy a mal. O. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Bývajú v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Od poslednej úpravy uplynuli 4 roky. Celá ťarcha v súvislosti s chodom domácnosti a so starostlivosťou o rodinu ostala na matke mal. detí. Zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s tým, že mal. P. oproti poslednej úprave nastúpil na 2. stupeň základnej školy a mal. O. navštevuje 4. ročník základnej školy. Matka má zvýšené výdavky aj v súvislosti so záujmovou činnosťou a so zhoršeným zdravotným stavom oboch detí.
V konaní mal súd za preukázané, že všetky zvýšené výdavky mal. detí hradí ich matka výlučne zo svojho príjmu. Otec sa podieľa na starostlivosti o deti len vo forme platenia výživného vo výške určenej súdom, ktoré platí pravidelne a zároveň im prispieva na tvorbu úspor 16,60 Eura. Otec sa teda nepodieľa na úhrade nepredvídaných či jednorazových výdavkov, ktoré súvisia so vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, so záľubami, aktivitami mal. detí.
Po hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie vykonaných citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného pre mal. deti zo strany ich otca. Zvýšili sa ich výdaje, ktoré súvisia s ich vekom, povinnou školskou dochádzkou, s ich ošatením, so záujmami a zdravotným stavom. Náklady mal. detí boli preukázané, sú opodstatnené a zodpovedajú ich veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby. Súd prihliadol aj na všeobecný nárast cien oproti roku 2008. Súd poukazuje na to, že otec detí vo svojom vyjadrení sa zapodieva pomermi na strane matky, tieto námietky sú však právne bezvýznamné, nakoľko predmetom tohto konania je určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, nie zo strany matky, ktorá osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Z výpočtu výdavkov na osvojené a biologické deti odporcu je zrejmé, že aj ich výdavky sú nadštandardné v porovnaní s výdavkami mal. P. a mal. O..
Súd má za preukázané, že došlo aj k zmene príjmových pomerov na strane otca. Otec je zamestnaný vo Vojenskom útvare 3030 vo L. ako profesionálny vojak. Jeho príjem je 1.500 Eur. Jeho manželka je zamestnaná na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe L.. Dosahuje mesačný príjem 530 Eur. Jeho príjem sa teda zvýšil. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že otcovi detí pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. D., ktorá je spoločným dieťaťom s jeho súčasnou manželkou a k mal. X. a Y., ktoré si v roku 2011 osvojil. Avšak súd má zato, že otec sa pri deťoch, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti podieľa aj na úhrade ich nepredvídaných mimoriadnych či jednorazových výdavkov, rovnako sa podieľa aj na každodennej osobnej starostlivosti o ne, na rozdiel od mal. P. a mal. O.. Otec mal posúdiť či ich osvojenie neohrozí jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere voči mal. P. a mal. O., ktorých je biologickým otcom.
Súd vychádzajúc z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí do momentu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť mal za dôvodný návrh na zvýšenie výživného o 33,82 Eura na sumu 150 Eur mesačne pre mal. P. a o 33,42 Eura na sumu 133 Eur pre mal. O.. Súd zohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a rovnako to, že obom deťom prispieva na tvorbu úspor pre každého sumou 16,60 Eura mesačne na účet vedený vo I. a.s., preto súd určil nižšie výživné ako žiadala matka a z tohto dôvodu návrh matky v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
Podľa názoru súdu má otec všetky možnosti a schopnosti preto, aby na výživu mal. detí prispieval vyšším výživným. Takto určené výživné zodpovedá zákonným kritériám pre určenie rozsahu výživného, prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti pre jeho určenie. Bolo preukázané, že otec platí hypotekárny úver na rekonštrukciu bytu vo výške 240 Eur, spotrebný úver na auto vo výške 138 Eur, má uzavretú poistku spolu s deťmi 60 Eur mesačne. Výživné je však prednostná pohľadávka pred všetkými osobitnými pohľadávkami a pokiaľ otec nemá finančné prostriedky na to, aby primerane svojej životnej úrovni prispieval na výživu mal. detí, nie je možné, aby sa zaťažoval úvermi, keďže nejde o nevyhnutné výdavky. Pokiaľ ide o výdavky v súvislosti s rekonštrukciou bytu, súd nepovažuje za správne, aby mal. P. a mal. O. znášali v podobe určenia výživného mimoriadne náklady otca spojené s rekonštrukciou, ide o rozhodnutie otca a jeho súčasnej manželky, ktoré nemôže mať vplyv na výšku výživného.
Pri výpočte dlžného výživného bral súd do úvahy tú skutočnosť, že otec detí prispieva na mal. P. sumou 116,18 Eura a na mal. O. sumou 99,58 Eura. Dlžné výživné za jeden mesiac pre mal. P. tak predstavuje sumu 33,82 Eura a pre mal. O. 33,42 Eura. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 pre mal. P. vo výške 101,46 Eura / 3 x 33,82 Eura / a pre mal. O. vo výške 100,26 Eura/ 3x 33,42 Eura/ súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Táto suma neohrozí v žiadnom prípade otcovi výživu a výživu osôb na neho odkázaných.“
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. mal. detí. Mal za to, že súd prvého stupňa viedol dokazovanie jednostranne, zameral sa výlučne na jeho osobu, na jeho príjmy a zisťovanie jeho životnej úrovne a dokazovanie zamerané na príjmy a životnú úroveň matky opomenul. Nepovažoval namieste argument, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom iba tým, že im zabezpečuje osobnú starostlivosť. Súd prvého stupňa sa nezaoberal zisťovaním životnej úrovne matky, čo považoval za základný nedostatok. Poukázal na to, že matka poberá rovnako i výsluhový dôchodok. Jeho výšku súd prvého stupňa nezisťoval. V roku 2008 bola jeho výška 448,88 Eur a došlo k jeho zvýšeniu o sumu 13,65%. Matka mal. detí tiež poberá dávky od Sociálnej poisťovne. O nadštandardnej životnej úrovni matky svedčí i skutočnosť, že v roku 2012 jej boli vyplatené finančné prostriedky v celkovej výške 7 600 Eur, ktoré pochádzali zo stavebného sporenia. Výdavky, ktoré matka. mal detí predložila, boli vynaložené v období mesiacov október a november 2012. Objektívnym dokazovaním súdu by bolo potrebné si vyžiadať aj výdavky na mal. deti vynaložené v období po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Rovnako poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, že deti nosia ortopedickú obuv ani o to, že by navštevovali záujmové krúžky. Zastával názor, že matka mal. deťom nevenuje dostatok času a dostatočnú starostlivosť na to, aby z jej strany považované na plnenie vyživovacej povinnosti v dostatočnej miere. Mal za to, že zvýšenie výdavkov na mal. deti predstavuje sumu 52 Eur mesačne, pričom takúto zmenu pomerov nemožno považovať za zásadnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, avšak v tom smere, že by bolo dôvodné zníženie výživného na mal. deti, čo však nenavrhol. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 39/2010-95 zo dňa 15.1.2011 si osvojil mal. deti svojej manželky, mal. X. a mal. Y.. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku osvojenia ďalších detí a úvahy súdu sa neriadili ust. § 97 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Medzičasom od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem zvýšil o 110,71 Eur, avšak pribudla mu vyživovacia povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Súd prvého stupňa rovnako nebral do úvahy ani to, že na realizáciu styku s maloletými deťmi musí vynaložiť nemalé výdavky, keďže býva vo L. a mal. deti v K.. Mohlo by sa stať, že by si finančne nemohol dovoliť cestovať pre deti a stretávať sa s nimi, čo by znamenalo ich vzájomné odcudzenie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne.
K podanému odvolaniu sa vyjadrili kolízny opatrovník i matka mal. detí, ktorí v zhode navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil. Matka považuje skutkový stav za úplný a proces pred prvostupňovým súdom za korektný a nič neopodstatňuje meniť závery prvostupňového súdu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca mal. detí je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní
postupom podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie za účelom zopakovania dokazovania.
Z výpovede matky mal. detí vyplynulo, že pomery od rozhodnutia prvostupňového súdu sa zásadne nezmenili ,naopak stúpnu výdavky na mal. deti , ktoré sa zúčastňujú výletov, za ktoré treba zaplatiť cca 80 Eur. Na prešovskú Detskú univerzitu matka mal. detí platí po 55 Eur. Mal. deti to potrebujú, chcú to, je to v rámci vzdelávacieho procesu. Rovnako uviedla, že jej súčasné príjmy predstavujú výsluhový dôchodok 543 Eur a mesačná mzda, ktorá nikdy nedosahuje ani 400 Eur. Momentálne je práceneschopnou.
Z výpovede otca mal. detí je zrejmé, že jeho príjem je 1 480 Eur netto. Jeho manželka zarába cca 500 Eur. Iné príjmy nemajú. Poukázal tiež na stále nesplatené pôžičky.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 ZoR. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné výživné na mal. deti zvýšiť.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti Rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo so záľubami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P 305/2007-145 zo dňa 21.5.2008) ubehlo viac ako 4 roky. Mal. P. mal 6 rokov a mal. O. mal 5 rokov. Obe navštevovali materskú školu. V súčasnosti je mal. P. žiakom 5. ročníka základnej školy a mal. O. žiakom 4. ročníka základnej školy.
Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u mal. detí došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s ich fyzickým vývojom, zdravotným stavom a voľnočasovými aktivitami tak ako správne skonštatoval i súd prvého stupňa.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Otec mal. detí ako profesionálny vojak dosahuje príjem 1 480 Eur.
Pokiaľ však otec mal. detí poukazuje na dlhy, ktoré musí platiť, odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že v aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu však treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 5 ZoR).
Odvolací súd však prihliadol na tú právne významnú skutočnosť, že otcovi mal. detí pribudli vyživovacie povinnosti, a to vyživovacia povinnosť k mal. D., mal. X. a mal. Y..
Podľa § 97 ods. 1 ZoR osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosť osvojenia mal. X. a mal. Y.. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že otec mal. detí mal posúdiť, či osvojenie neohrozí jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere voči mal. P. a mal. O., ktorých je biologickým otcom.
Osvojenie totiž plne napodobňuje rodičovský vzťah (adoptione imitatio naturae). Rovnakým vzťahom, aký je medzi rodičmi a deťmi, rozumieme z hľadiska právneho poriadku predovšetkým to, že na ich vzájomný vzťah sa bude vzťahovať komplex právnych predpisov upravujúcich vzťahy medzi biologickými rodičmi a deťmi. Pre osvojiteľa to znamená predovšetkým povinnosť všestrannej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj dieťaťa, zastupovanie dieťaťa, správu jeho majetku, právo styku s ním, právo mať dieťa u seba, určovať miesto jeho pobytu, právo viesť konanie dieťaťa a usmerňovať ho, vykonávanie podstatných rozhodnutí týkajúcich sa dieťaťa, určovanie spôsobu prípravy na budúce povolanie, spravovanie záležitostí dieťaťa, zodpovednosť voči spoločnosti za jeho všestranný vývoj, právo použiť vhodné a primerané výchovné prostriedky na zabezpečenie výchovy.
Odvolací súd rovnako prihliadol i na majetkové pomery matky mal. detí, ktorá poberá výsluhový dôchodok vo výške 543 Eur a mesačnú mzdu, ktorá nikdy nedosahuje ani 400 Eur.
Vychádzajúc zo životnej úrovne povinného rodiča a jeho zárobkových možností profesionálneho vojaka, zvýšených odôvodnených potrieb mal. P. a mal. O. prihliadnuc na zvýšený počet vyživovacích povinností zo strany povinného rodiča bolo možné dospieť k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo výške 140 Eur mesačne na mal. P. a 120 Eur mesačne na mal. O.. Ich odôvodnené potreby od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P 305/2007-145 zo dňa 21.5.2008) nepochybne vzrástli.
Bolo preto dôvodným vyživovaciu povinnosť na mal. Marka zvýšiť, avšak zvýšenie v rozsahu, v akom určil súd prvého stupňa odvolací súd nepovažuje za primerané ani zodpovedajúce zmeneným pomerom. Takto zvýšené výživné totiž nezohľadňuje skutočnosť pribudnutia vyživovacích povinností na strane otca.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvyšuje výživné zo strany otca maloletých detí na P. zo 116,18 Eur na 140 Eur a na O. z 99,58 Eur na 120 Eur mesačne, ktoré bude platiť k rukám matky počnúc 1. 9. 2012 do budúcna.
Rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania bolo potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, ktorá by bola odzrkadlením určeného dlžného výživného a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou prvostupňového súdu bude najprv vyzvať otca, či splnil dlh na zvýšenom výživnom a až tak rozhodnúť v otázke dlžného výživného.
Odvolací súd na margo spomenutého problému ohľadne styku poznamenáva, že styk je pri väčšej vzdialenosti rodiča k dieťaťu vhodné doplniť aj disponujúcimi elektronickými prostriedkami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.