Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/324/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcom: 1. K. E., F. R. D. X, R., 2. CBN - SOBRANA, s.r.o., so sídlom Beckovská 38, Bratislava, IČO: 36 714 305 (právny nástupca pôvodného odporcu v 2. rade - spoločnosti SGS Invest s.r.o., Bratislava, IČO: 35 914 441),

o zaplatenie 92,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 7. 3. 2011, č.k. - 35

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 7. 3. 2011, č.k. - 35, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 92,94 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23. 6. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 eura, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne povinnosť druhého odporcu plniť v rozsahu poskytnutého plnenia.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že odporca v 1. rade bol vodičom a odporca v 2. rade prevádzkovateľom motorového vozidla Mercedes Benz, EVČ: BA 633 IS, ktoré bolo dňa 15 . 6. 2009 na základe rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave odstránené navrhovateľom ako správcom komunikácie z križovatky ulíc Krížna - Vazovova, pretože bolo ponechané na chodníku, na priechode pre chodcov, tvorilo prekážku v cestnej premávke, čím došlo k porušeniu zákona - o premávke na pozemných komunikáciách, v platnom znení. Motorové vozidlo bolo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche na Bazovej 6 v Bratislave a dňa 15. 6. 2009 o 11,50 hod. bolo vydané odporcovi v 1. rade, ktorý pri preberaní vozidla náklady spojené s odtiahnutím vozidla nezaplatil. Navrhovateľovi v súvislosti s núteným odťahom vznikli náklady vo výške 92,94 eura.

Súd s poukazom na , , , , o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla, na o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla, na a (ďalej ),návrhu navrhovateľa na zaplatenie náhrady nákladov núteného odťahu vyhovel. Podľa súdu, ak zákon hovorí o prevádzkovateľovi motorového vozidla, má

tým na mysli jednak vlastníka motorového vozidla, ale aj osobu, ktorá má faktickú možnosť disponovať motorovým vozidlom. Vychádzajúc z predpokladu, že odporca v 2. rade ako vlastník motorového vozidla zveril dobrovoľne svoje vozidlo odporcovi v 1. rade (opak sa v konaní nepreukázal), mal súd za to, že obaja zodpovedajú za uloženú povinnosť zaplatiť náklady spojené s odtiahnutím motorového vozidla podľa ustanovenia , a preto sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu za odtiahnutie motorového vozidla.

Výšku nákladov mal za preukázanú zo znaleckého posudku č. 5/2009, vypracovaného Znaleckým pri Ekonomickej univerzite v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz dňa 15. 7. 2009, podľa ktorého skutočné náklady na odťah jedného vozidla v roku 2008 predstavovali sumu 101,82 eura. Navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok vo výške 92,94 eura, preto mu súd priznal istinu len v uplatnenej výške. Pretože sa odporcovia v 1. a 2. rade s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania počnúc dňom 23. 6. 2009, keď v lehote splatnosti najneskôr do 22. 6. 2009, nezaplatili navrhovateľovi dlžnú sumu, súd ich zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa , vo výške podľa nar. vl. č. . O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1. rade. Namietal v ňom, že súd si nesprávne vyložil zák. a toto nesprávne vyložené ustanovenie následne aplikoval na zistený skutkový stav. Namietol spoločnú povinnosť odporcov nahradiť náklady odťahu, ako aj nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa s tým, že navrhovateľ ako podnikateľský subjekt nie je právnickou osobou založenou alebo zriadenou na účel núteného odťahu vozidiel. Zdôraznil, že správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej. V tejto súvislosti sa odporca odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cdo 70/2003, podľa ktorého takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Podľa odporcu na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľ doložil do spisu list primátora Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 20. 7. 2005 v, ktorom tento konštatuje, že Dopravný podnik pri odťahu vozidiel vystupuje ako správca komunikácie, pretože právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje takú právnu normu, ktorá by dovoľovala, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie orgánu verejnej moci na podnikateľský subjekt alebo umožňoval prenos právomocí verejného orgánu zmluvne, resp. listom. Primátor takýmto spôsobom obchádza zákon, a preto takéto poverenie je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže zakladať právomoc navrhovateľa na odťah vozidiel. Namietol tiež výšku nákladov stanovených paušálnou sumou. Aj v prípade, ak by navrhovateľ bol obcou založený alebo zriadený za účelom odstraňovania vozidiel, mohol by si uplatňovať za odťah iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v tom ktorom prípade, a nepoužívať paušálnej ceny, aj keď podložené znaleckým posudkom. Výška nákladov by sa mala v každom jednotlivom prípade líšiť a zohľadňovať vzdialenosť, z ktorej bolo vozidlo odtiahnuté na odstavné parkovisko, počet zamestnancov navrhovateľa, ktorí sa na odťahu zúčastnili a zohľadniť prípadne aj iné náklady (spotreba pohonných hmôt, amortizácia vozidla a pod.). Namietol tiež, že súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k tomu, že znalecký posudok je dostatočným podkladom na vyčíslenie núteného odťahu vozidla, ničím neodôvodnil. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne.

K odvolaniu odporcu v 1. rade zaujal písomné stanovisko navrhovateľ. Rozsudok, ktorým súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne k úhrade nákladov na odťah považuje za správny, v súlade s ust. zák. . Čo sa týka vznesenej námietky neexistencie aktívnej legitimácie navrhovateľa, poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach, ktoré posúdili, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v sporoch o náhradu nákladov za odťahy vozidiel. K výške uplatňovaného nároku uviedol, že stredisko odťahovacej služby bolo účelovo zriadené len na túto činnosť a nevykonáva iné komerčné aktivity, ktorými by krívalo prípadne vzniknutú stratu. Takto je potrebné účtovať na konkrétny poťah všetky finančné náklady ktoré boli vynaložené na zabezpečenie plnenia v tejto verejnej služby, t. j. aj spotrebu energií, odpisy hmotného majetku, dane, poplatky, osobné náklady aj ďalšie. I jeden konkrétny odťah tak znáša súčet všetkých finančných nákladov účelne vynaložených strediskom odťahovej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti riadne predvolaných odporcov, pričom v konaní ako s odporcom v 2. rade pokračoval v zmysle so spoločnosťou CBN - SOBRANA, s.r.o., so sídlom Beckovská 38, Bratislava, IČO: 36 714 305, keď z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 34310/B mal za zistené, že došlo k zlúčeniu spoločnosti SGS Invest s.r.o. so spoločnosťou CBN - SOBRANA, s.r.o., Bratislava.

Na odvolacom pojednávaní zástupca navrhovateľa k nákladom odťahu ešte uviedol, že ich výška bola znalecky ustálená už v roku 2005, kedy navrhovateľ začal realizovať odťahy. Navrhovateľ si uplatňuje tú istú cenu až doposiaľ, hoci každý rok má znalecky potvrdené, že náklady odťahu stúpajú. Pri tvorbe tejto ceny treba prihliadať na to, že náklady navrhovateľa spočívajúce v nákladoch na pracovníkov a vozidlá, sú vždy rovnaké, pričom pohyblivé zložky tvorí cena pohonných hmôt a vzdialenosť odťahu. V podmienkach Bratislavy však ide o zanedbateľné položky, ktoré nemajú podstatný význam pre cenu odťahu a sú aj ťažko vyčísliteľné. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné, nakoľko jeho odvolacie námietky, neobstoja. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite a dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i riadne odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje.

Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len dodáva, že

je nesporné, že navrhovateľ, ktorý odstránil predmetné vozidlo, bol založený Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, správcom miestnej komunikácie, z ktorej vozidlo bolo odstránené. V preskúmavanej veci teda nejde o situáciu analogickú situácii riešenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 2. 2004, sp.zn. , na ktoré sa odvoláva odporca v odvolaní, v ktorom sa posudzovala otázka zmluvného prenesenia výkonu oprávnení správcu cesty, vystupujúceho ako orgán verejnej moci (správy), na iný, správcom cesty nezaložený alebo zriadený subjekt. V tomto prípade ide o prenesenie oprávnení správcu cesty na subjekt ním založený, čo uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevylučuje, práve naopak, výslovne pripúšťa.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú námietku odvolateľa, že nie je zákonom dovolené, aby obec preniesla svoje práva a povinnosti pri správe ciest na už existujúci, hoci aj ňou založený, subjekt. Z ustanovení a , resp. 4 písm. a) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť oprávnenia pri správe komunikácie na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt. Také obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú (, 3 ). Výklad prezentovaný odporcom by mohol viesť k popretiu práv správcu komunikácie a k nemožnosti aplikácie ustanovení a , resp. ods. 4 písm. a), .

Neobstojí ani odvolacia námietka odporcu, týkajúca sa nedostatku predpokladov vzniku spoločnej a nerozdielnej povinnosti odporcov nahradiť navrhovateľovi náklady odťahu. Súd nevyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade podľa , ale podriadil ho pod osobitný právny predpis, a to , z ktorého odsekov 1, 4 a 5 vyplýva právo správcu komunikácie odstrániť prekážku cestnej premávky na náklady jeho vodiča, resp. prevádzkovateľa.

Navyše podľa m) o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti SGS Invest s.r.o., Bratislava, v čase odťahu vozidla bol odporca v 1. rade jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti.

Odvolacia námietka týkajúca sa stanovenia výšky nákladov odťahu podľa odvolacieho súdu tiež neobstojí. Znalecký posudok, z ktorého navrhovateľ vychádzal, bol vypracovaný na žiadosť navrhovateľa za účelom vyčíslenia skutočných finančných nákladov, ktoré vznikali navrhovateľovi v súvislosti s vykonaním jedného odtiahnutia osobného automobilu v roku 2008. Podľa tvrdenia navrhovateľa sú odťahy vykonávané v centrálnej mestskej časti Bratislavy, kde sú rozdiely kilometrových vzdialeností vo vzťahu k ďalším vyvolaným nákladom zanedbateľné a ťažko vyčísliteľné. Hoci odporca v 1. rade v odvolaní spochybňoval výšku nákladov na odťah vozidla, v prvostupňovom konaní bol úplne nečinný, k žalobe sa nevyjadril, nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by vyvrátil dôkazný prostriedok o nákladoch za odťah predložený navrhovateľom. Oprávnenosť výšky žalovanej pohľadávky mal preto aj odvolací súd za dostatočne preukázanú znaleckým posudkom, a uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný. Skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu za nútený odťah v nižšej sume, je jeho slobodným rozhodnutím, ktorým však nijako nespochybňuje závery znaleckého posudku. Rozdiel medzi výškou stanovenou znaleckým posudkom a sumou, ktorú si uplatňuje, je tak v prospech odporcov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je dôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.