Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-270-2012.pdf
PDF · 96.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270 proti odporkyni X. R., štátnej občianke Y. republiky, bytom W., Y. XXXX/ XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7 o zaplatenie 352,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 20,20 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 164,64 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia s a z a m i e t a .
III. Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v sume 102,09 eur za trovy právneho zastúpenia k rukám JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od odporkyne zaplatenia 20,20 eur za neuhradené služby a 352,14 eur titulom zmluvnej pokuty. Uviedol, že odporkyňa s ním uzatvorila zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala platiť za ne riadne a včas cenu podľa platného cenníka. Pre prípad porušenia povinností odporkyne si strany zmluvy dojednali zmluvnú pokutu. Odporkyňa si svoje povinnosti nesplnila a tak navrhovateľovi vzniklo okrem práva na zaplatenie hovorného aj právo na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty.
Pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 167,30 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň v časti zostávajúcej zmluvnej pokuty 164,64 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 zmenil svoj návrh na začatie konania tak, že uvedené plnenie žiada nie titulom dojednanej zmluvnej pokuty ale titulom náhrady škody, keď odporkyni odpredal mobilné telefóny za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnil, riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatil a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich trhovou cenou. Súd uznesením č.k. 15C/270/2012-62 zo dňa 7. februára 2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 167,30 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 164,64 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že uvedené plnenie žiada navrhovateľ nie titulom dojednanej zmluvnej pokuty ale titulom náhrady škody.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Účastníci spolu dňa 18.5.2006 uzatvorili zmluvu o pripojení č. G.. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecných zmluvných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ zapožičal odporkyni jeden kus SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo a zaviazal sa odporkyni umožniť prístup do siete svojej spoločnosti a užívanie svojich služieb v rámci zvoleného užívateľského programu. Odporkyňa sa v zmysle všeobecných zmluvných podmienok vydaných navrhovateľom, ktoré sú súčasťou zmluvy, zaviazala platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka navrhovateľa, ktorá cena jej bude navrhovateľom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Dňa 1.4.2009 uzatvorili účastníci k predmetnej zmluve o pripojení dodatok, podľa obsahu ktorého sa okrem iného dojednali na predaji koncového telekomunikačného zariadenia /mobilného telefónu/ Q. XXXX O. odporkyni za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. Odporkyňa sa v uzatvorenom dodatku zaviazala zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 331,94 eur v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä v prípade, že poruší svoj záväzok riadne a včas platiť cenu služieb alebo záväzok po dobu viazanosti, 24 mesiacov, nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov jej porušenia zo strany odporkyne. Uvedené skutočnosti vyplynuli zo zmluvy o pripojení, jej dodatku a všeobecných zmluvných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa.
Podľa interného dokladu navrhovateľa bola bežná cena mobilného telefónu odpredaného vyššie uvedeným dodatkom odporkyni 165,64 eur.
Z výpisu nezaplatených faktúr ako aj zo samotných faktúr navrhovateľa na odporkyňu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.8.2010 na cenu 1,33 eur so splatnosťou dňa 8.9.2010, č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.8.2010 na cenu 30,24 eur so splatnosťou dňa 8.9.2010 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2010 na cenu 5,94 eur so splatnosťou 21.9.2010 vyplynulo, že navrhovateľ vyfaktúroval odporkyni cenu za služby poskytnuté mu v zmysle vyššie uvedenej zmluvy v celkovej sume 37,51 eur, z ktorej sumy odporkyňa doposiaľ nezaplatila 20,20 eur.
Keďže odporkyňa v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr nezaplatila celú cenu hovorného, navrhovateľ jej na adresu bydliska uvedeného v zmluve doručoval pokus o pokonávku zo dňa 5.11.2010, v ktorom ju žiadal, aby do 19.11.2010 zaplatil zvyšok vyfakturovanej ceny služieb a tiež zmluvnú pokutu 331,94 eur. Toto bolo preukázané listom navrhovateľa- pokusom o pokonávku.
Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa o zaplatenie 20,20 eur s príslušným úrokom z omeškania bol podaný dôvodne. Odporkyňa sa zmluvne zaviazala platiť navrhovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb, ktoré menovaná spoločnosť vyfaktúrovala odporkyni vyššie uvedenými faktúrami v celkovej sume 37,51 eur však odporkyňa neuhradila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr spolu 20,20 eur. Navrhovateľ sa teda v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáha aby súd rozhodol o splnení povinností, ktoré odporkyni vyplývajú z uzatvorenej zmluvy - záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Preto súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej ceny služieb 20,20 eur.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr navrhovateľa na odporkyňu, tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže odporkyňa v stanovenej lehote splatnosti jednotlivých faktúr nezaplatila navrhovateľovi dlžnú cenu služieb, dostala sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od nej v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania z každej jednotlivej fakturovanej dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom úrok z omeškania požadoval až odo dňa 20.11.2010 /v ktorom dni už odporkyňa bola podľa splatnosti jednotlivých faktúr v omeškaní so splatením svojho dlhu/ súd odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, čo je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Takto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 20,20 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovanú náhradu škody 164,64 eur spolu s úrokom z omeškania, tu súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka a zistil, že v tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Zo skutkového vymedzenia uvedeného nároku navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady tejto škody domáha z dôvodu, že odporkyni odpredal mobilné telefóny za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila a tiež riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatila a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škodu spôsobenej porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporkyne, ktorým mala porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, túto navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporkyni mobilné telefóny a nezľavnenou kúpnou cenou, za ktoré tieto mobilné telefóny inak predával. Takýto rozdiel podľa navrhovateľa pravdepodobne predstavuje tzv. skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - odporkyne a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda, uvedený rozdiel v cenách mobilného telefónu, celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporkyne /v tom zmysle, že porušila zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb/ ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve o pripojení. O nedostatku príčinnej súvislosti svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody predchádza porušeniu právnej povinnosti zo strany odporkyne, teda tvrdená škoda vznikla navrhovateľovi ešte skôr ako odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, ktoré porušenie malo vznik škody vyvolať.
Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody 164,64 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2010 do zaplatenia zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bola v konaní pomerne úspešnejšia odporkyňa, keď súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 164,64 eur a vyhovel mu v časti o zaplatenie 20,20 eur, pričom aj zastavenie konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 167,30 eur je potrebné rátať k dobru odporkyne. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila a preto súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keď o náhrade trov konania sa rozhoduje len na návrh.
Na druhej strane si právo na náhradu trov konania uplatnil vedľajší účastník na strane odporkyne a keďže pomerný úspech odporkyne vo veci sa vzťahuje aj na neho, súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v pomernej časti 82,80 % /čistý úspech odporkyne je 291,54 eur ((167,30 eur zastavené + 164,40 eur zamietnuté) - 20,20 eur priznané navrhovateľovi), čo v pomere k predmetu konania 352,14 eur predstavuje 82,80 %/. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trov jeho právneho zastúpenia v konaní, ktoré tvorí tarifná odmena 26,56 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,63 eur režijný paušál, tarifná odmena 26,56 eur za písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 25.5.2012 + 7,63 eur režijný paušál a tarifná odmena 26,56 eur za písomné vyjadrenie k veci samej po zmene návrhu na začatie konania zo dňa 21.2.2013 + 7,81 eur režijný paušál. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta vedľajšieho účastníka bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012 a rok 2013, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané. Celkovo tak trovy konania vedľajšieho účastníka sú 123,30 eur, z čoho 82,80 % je 102,09 eur. Povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v sume 102,09 eur uložil súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.