Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-22-2013.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/22/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO : 35 697 270, proti povinnému : W. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., W. XXXX/XX, zastúpená ustanovenou opatrovníčku X.. P. P., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Revúca, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kudelom, so sídlom Exekútorský úrad 951 03 Bratislava V., Furdekova 10 pod spisovou značkou Ex 47/2001, na vymoženie pohľadávky vo výške 445,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora zo dňa 03.09.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Revúca číslo konania 6Er/1281/2008-21 zo dňa 16.08.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi m e n í tak, že oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kudelovi, so sídlom Exekútorský úrad 951 03 Bratislava V., Furdekova 10, trovy exekúcie v sume 72,20 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.
Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), pretože zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, pričom konštatoval, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Exekučný súd súčasne rozhodol o trovách zastavenej exekúcie, keď uložil povinnej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,67 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodol podľa ustanovení § 14, § 15, § 22 a § 23 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, v spojení s ustanovením § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. februára 2002, vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti výroku uznesenia o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým skutočnosť, že súd uložil povinnosť znášať trovy zastavenej exekúcie povinnej s odôvodnením, že oprávnený nezapríčinil zastavenie exekúcie. Exekučný súd podľa názoru exekútora nesprávne posúdil vec aj keď krátil ním vyčíslené trovy exekúcie uplatnené podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo zdôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 sa časy jednotlivých úkonov sčítavajú a priznal tak exekútorovi odmenu len za 1 hodinu exekučnej činnosti v sume 6,64 eur. Súd podľa jeho názoru v rozpore s uvedenou vyhlášky krátil odmenu exekútora určenú podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za úkony „prijatie návrhu
na vykonanie exekúcie“, „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia“, „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, „výzvy na súčinnosť“ a „oznámenie o stave exekúcie“, „podnet na zastavenie exekúcie“ a „vyčíslenie odmeny“, pretože odmeňovanie za tieto úkony je už zahrnuté v paušálnej odmene. Exekútor však v odvolaní namietal, že ani z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky nevyplýva, že v paušálnej odmene sú už zahrnuté vymenované úkony, za ktoré si súdny exekútor uplatnil časovú odmenu. Tu sa hovorí len o doručovaní alebo zisťovaní, pričom doručovanie a vypracovanie písomnosti sú dva absolútne odlišné úkony. Súdny exekútor poznamenal, že súdom priznaný čas 1 hodiny na všetky úkony exekúcie je absolútne nereálny. Čo sa týka nepriznanej odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky súdny exekútor namieta, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ani novelu vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnú od 30.04.2008, kde sa jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňujú len paušálnou odmenou. Ďalej súdny exekútor namietal krátenie odmeny za úkony spísanie záznamu zo služobnej cesty, za ktorý mu súd odmenu nepriznal s odôvodnením, že odmena za tento úkon je už zahrnutá v odmene exekútora, zabudol však uviesť, v ktorej odmene je odmena zahrnutá za uvedený úkon. Exekútor namieta, že pokiaľ by tento záznam nespísal, súd by mu nepriznal odmenu za zisťovanie majetku povinného, čo by zdôvodnil, že tento úkon zo spisu nevyplýva. V závere odvolania súdny exekútor uviedol svoje výhrady voči uloženiu povinnosti znášať trovy zastavenej exekúcie povinnej. Nestotožňuje sa s úvahou súdu, že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinnej, pretože súdny exekútor ho o skutočnosti, že povinná je nemajetná, oboznámil písomne a na základe tejto skutočnosti sa oprávnený rozhodol, že podá návrh za zastavenie exekúcie. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie, pretože návrh na zastavenie exekúcie nemusel podávať vzhľadom na to, že ide o fyzickú osobu, ktorá mohla časom získať zamestnanie, prípadne sa mohlo v exekúcii pokračovať po dovŕšení dôchodkového veku a priznaní dôchodku, z ktorého by sa vykonávali zrážky. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutie totožného súdu v rovnakej právnej veci vedenia exekúcie na majetok fyzickej osoby, kde totožný oprávnený Orange Slovensko, a.s., podal návrh na zastavenie exekúcie a súd ho zaviazal uhradením trov exekúcie. Nie je súladné s požiadavkou predvídateľnosti práva, ak v totožnej veci ten istý súd raz uloží povinnosť znášať trovy zastavenej exekúcie oprávnenému, raz zase povinnému. Súdny exekútor navrhuje z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu zrušiť v časti trov exekúcie a vrátiť vec prvostupňovému súdu, prípadne aby odvolací súd v zmysle jeho odvolania rozhodol sám.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.
Exekučný súd zastavil exekúciu na návrh oprávneného datovanú dňa 16.08.2004, ktorú súdny exekútor predložil exekučnému súdu až dňa 10.02.2010, podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Oprávnený ako dôvod, pre ktorý navrhuje vedenú exekúciu zastaviť, uviedol nemajetnosť povinnej. Súdny exekútor si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ (časovej odmeny) Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 v sume 73,04 eur za 11 hodín exekučnej činnosti po 6,64 eur, z paušálnej odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 vyhlášky za 7 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, ďalej z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky v sume 9,65 eur a z cestovných náhrad a z náhrady za stratu času podľa ustanovenia § 22 ods. 2 vyhlášky v sume 15,14 eur, pričom si súdny exekútor uplatnil aj sadzbu 19% DPH v sume 18,34 eur, spolu trovy exekúcie v sume 139,63 eur. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,67 eur.
Exekučný poriadok obsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie (siedma časť zákona). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Na daný prípad, vychádzajúc z intertemporálneho ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo nutné aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú do 01. februára 2002.
Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. februára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Po zastavení exekúcie sa tak súd bol povinný v prvom rade vysporiadať s tým, či vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie je namieste uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému a to vzhľadom na zákonné kritériá upravené v citovanom ustanovení § 203 Exekučného poriadku.
Exekučný súd vylúčil akékoľvek zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a konštatoval, že v danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinnej. Súd mal za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť nemajetnosti povinného. Taktiež podľa názoru súdu takouto okolnosťou nie je samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže nebolo preukázané, že by v čase podania návrhu oprávnený mal vedomosť o nepriaznivej situácii povinného. Exekučný súd preto uložil povinnosť znášať trovy súdneho exekútora povinnej. S takýmto záverom sa však odvolací súd nestotožňuje.
Z obsahu spisu je zrejmé, a zodpovedá to aj konštatovaniu obsiahnutému v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia, že exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného v dôsledku správy súdneho exekútora o zistenej nemajetnosti povinnej. Za daných okolností potom možno konštatovať procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a to v zmysle ním vykonaného dispozičného úkonu vedúceho k zastaveniu exekúcie, ktorý bol exekučný súd povinný rešpektovať. Okrem toho odvolací súd poznamenáva, že zistená nemajetnosť povinnej je taktiež okolnosť, ktorú nie je možné z hľadiska rozhodovania o náhrade trov zastavenej exekúcie prehliadať. Aj keď dikcia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. februára 2002 ešte výslovne nepamätala na takúto procesnú situáciu, avšak je potrebné zohľadniť aj neskorší legislatívny vývoj a zámer zákonodarcu sledovaný novelou ustanovenia § 203 Exekučného poriadku zákonom č. 341/2005 Z.z., ktorou bolo ustanovenie § 203 doplnené o odsek 2, v zmysle ktorého vyplýva súdu povinnosť (nie možnosť) v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, po zohľadnení všetkých uvedených okolností a po konštatovaní procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, navyše z dôvodu zistenej nemajetnosti povinnej, sú naplnené predpoklady upravené v hypotéze zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. februára 2002, kedy je namieste uložiť oprávnenému povinnosť znášať trovy zastavenej exekúcie.
Pokiaľ ide o namietanú výšku súdom priznaných trov súdneho exekútora, odvolací súd sa za účelom posúdenia výšky nevyhnutných a účelných trov exekúcie oboznámil so špecifikáciou vyúčtovaných trov, pričom sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že tieto neboli súdnym exekútorom uplatnené a vyčíslené v súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej „vyhláška“). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie zaoberal správnosťou predloženého vyúčtovania trov exekúcie a skúmal opodstatnenosť jednotlivých uplatnených položiek, hoci je nutné konštatovať, že exekučný súd nebol dôsledný. Konkrétne je zrejmé, že exekučný súd oproti vyúčtovanej a uplatnenej sume trov súdneho exekútora mu nepriznal, resp. krátil len odmenu uplatnenú podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky - podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (odmena časová). Exekučný súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží naproti uplatneným 11 hodinám odmena len za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti po 6,64 eur a to z dôvodu, že súdny exekútor si v rozpore so znením vyhlášky do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu zahrnul aj úkony (v odôvodnení uznesenia presne špecifikované), ktoré sú odmeňované paušálnou sumou a za ktoré mu súd aj priznal paušálnu odmenu.
Odvolací súd, vychádzajúc zo zásady sčítavania času úkonov exekučnej činnosti, pričom za smerodajný považuje názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1M Cdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007, dospel k záveru, že odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v rozsahu priznanom exekučným súdom nie je adekvátna a úmerná vykonaným a z exekútorského spisu vyplývajúcim úkonom exekútora odmeňovaným podľa počtu účelných hodín. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že súdnemu exekútorovi neprináleží časová odmena za úkony „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“ a „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, pretože ide o úkony odmeňované paušálnou sumou podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky.
Duplicitné uplatnenie si trov exekúcie neprichádza do úvahy, pretože i pokiaľ vyhláška v znení účinnom do 30.04.2008 explicitne neustanovovala, že pokiaľ sú určité úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou, pretože sú priamo ustanovené expressis verbis v § 15 ods. 1 vyhlášky, je vylúčené ich odmeňovanie aj časovou sadzbou - podľa počtu účelne vynaložených hodín, takýto extenzívny výklad vyhlášky o náhrade trov exekúcie nie je prípustný. Zákon - Exekučný poriadok i vykonávacia vyhláška - ako jednu zo základných zásad, ktorú háji a na ktorú ako nosnú má prihliadať nielen exekučný súd, ale aj súdny exekútor, deklaruje zásadu účelnosti a hospodárnosti exekučného konania. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony, za ktoré mu prináleží paušálna odmena i hodinovú odmenu, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie, čo vyhláška nepripúšťa. Povinnosťou znášať duplicitne priznané trovy exekúcie by bol zaťažený oprávnený, čo v konečnom dôsledku by nebolo v súlade nielen s už proklamovanou zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, no ani so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania. Osobitné odmeňovanie určitých úkonov podľa počtu účelne vynaložených hodín je vylúčené predovšetkým z dôvodu, že tieto úkony sú integrálnou súčasťou úkonov odmeňovaných paušálnou sumou a teda odmena za tieto úkony exekučnej činnosti prináleží súdnemu exekútorovi v rámci paušálneho odmeňovania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky. Odvolací súd konštatuje, že za tieto konkrétne úkony aj bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena v rámci paušálneho odmeňovania. Vykonanie týchto úkonov, odmeňovaných paušálnou odmenou, logicky predpokladá a nevyhnutne v sebe zahŕňa ich vyhotovenie v listinnej podobe. Odvolací súd navyše poukazuje aj na ustanovenie § 25 citovanej vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odvolací súd ďalej v rámci časovej odmeny nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony označené a špecifikované ako „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie úplnosti podania a zaprotokolovanie návrhu“, za „vypracovanie sprievodného listu k vráteniu poverenia“ a za „vypracovanie vyčíslenia nákladov exekúcie“ a to s poukazom na už uvedené ustanovenie § 25 vyhlášky, nakoľko sa domnieva, že ide o bežné administratívne práce spojené s výkonom exekučnej činnosti, ktorých osobitné odmeňovanie je podľa ustanovenia § 25 vyhlášky vylúčené. Odvolací súd navyše poznamenáva, že vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie a vrátenie poverenia exekučnému súdu je povinnosťou súdneho exekútora vyplývajúcou mu zo zákona. Napokon odvolací súd nepovažoval za oprávnene uplatnenú časovú odmenu ani za úkon označený ako „vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie“, pretože tento úkon zjavne nezodpovedá obsahu spisu, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený a súdnemu exekútorovi vyplynula len povinnosť predložiť ho exekučnému súdu za účelom ďalšieho procesného postupu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Odvolací súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (časovú odmenu) za úkony „vypracovanie žiadosti o poskytnutie preddavku“, „vypracovanie výzvy pre povinnú“, „vypracovanie úradného záznamu zo služobnej cesty zo dňa 11.03.2003“, „vypracovanie úradného záznamu zo služobnej cesty zo dňa 10.06.2003“ a „vypracovanie oznámenia o stave exekúcie pre oprávneného“, teda za 5 úkonov, každý v rozsahu maximálne 30 minút, a v súlade so zásadou sčítavania času úkonov exekučnej činnosti potom dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za 3 (aj začaté) hodiny exekučnej činnosti (2 h. 30 min.), v sume 3 x 6,64 eur, spolu v sume 19,92 eur. Tieto úkony boli reálne súdnym exekútorom vykonané a vyplývajú z obsahu exekútorského spisu.
Pokiaľ ide o odmenu paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, odvolací súd vychádza striktne z ustanovenia § 15 vyhlášky. V rámci paušálneho odmeňovania je možné priznať odmenu výlučne len za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú priamo ustanovené expressis verbis v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi potom za predpokladu, ak z exekučného spisu tieto úkony vyplývajú a teda boli vykonané a riadne uplatnené v rámci vyúčtovania trov exekúcie, prináleží odmena za tieto úkony. Exekučný súd nesprávne priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, spolu v sume 23,24 eur. Odvolací súd však poukazuje na to, že súdny exekútor si za úkon „doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie“ nesprávne vyúčtoval sumu 6,64 eur (zrejme osobitne za každé doručovanie upovedomenia účastníkom exekučného konania), napriek tomu, že podľa § 15 písm. b/, c/,d/, e/ a f/ prináleží paušálna odmena za tu uvedené úkony len jedenkrát v sume 6,64 eur, pretože pokiaľ ide o tieto úkony nie je výslovne uvedené (ako je to pri úkonoch uvedených podľa § 15 písm. g/, h/, i/ a j/ vyhlášky), že odmena prináleží za každý tento úkon exekučnej činnosti. Výklad tohto ustanovenia je tak jednoznačný. Súdnemu exekútorovi prináleží a bola mu odvolacím súdom priznaná paušálna odmena za 6 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku, zisťovanie zamestnania a 2 x zisťovanie bydliska, každý po 3,32 eur, spolu paušálna odmena podľa ustanovenia § 15 vyhlášky v sume 19,92 eur.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov v sume 9,65 eur a cestovné náhrady v sume 15,14 eur, vyúčtované súdnym exekútorom podľa ustanovenia § 22 vyhlášky v sume 24,79 eur, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia okresného súdu, ktorý priznal súdnemu exekútorovi tieto náhrady v uplatnenej sume.
Súdnemu exekútorovi tak prináleží odmena podľa časovej špecifikácie účelne vynaložených hodín na exekúciu v sume 19,92 eur (za 3 hodiny exekučnej činnosti), paušálna odmena za 6 úkonov exekučnej činnosti v sume 19,92 eur a tiež náhrada hotových výdavkov v sume 24,79 eur, pričom odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi aj uplatnenú sadzbu 19% DPH vo výške 7,57 eura, s poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v spojení s intertemporálnym ustanovením § 238 ods. 1 vyhlášky vypočítanú zo sumy priznanej odmeny, t.j. 39,84 eur, nakoľko súdny exekútor hodnoverne súdu preukázal, že je príslušným daňovým úradom registrovaný ako platca DPH.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávnenému uložil s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. februára 2002 povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 72,20 eur a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie exekučného súdu nedotknuté.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože súdny exekútor mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech a navyše trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.