Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-47-2012.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/47/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BECK reisen s.r.o., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, zastúpený Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, proti žalovanej: S. F., nar. X. X. XXXX, bývajúca v N. C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Popradská 6, Stará Ľubovňa, IČO: 31 796 001, o zaplatenie 772,14 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/185/2011 - 31 zo dňa 15. 3. 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania, v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 772,14 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V bode II. v prevyšujúcej časti návrh súd zamietol a v bode III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 772,14 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia a tiež zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia. Návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 13. 10. 2009 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29019553, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi nájomné v mesačných splátkach, pričom po úhrade všetkých splátok malo prejsť vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Žalovaná svoj záväzok nesplnila a dlhuje sumu 772,14 eur. Porušením záväzku plniť riadne a včas žalovaná nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, za čo vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si nárokoval podľa ustanovení zmluvy vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd prvého stupňa ďalej v napadnutom rozhodnutí na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 13. 10. 2009 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej bol žalovanej dodaný tovar (varič, nože, mixér, panvica, vozík) v hodnote 799,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať za tento tovar nájom v 20-tich mesačných splátkach po 41,23 eur s tým, že prvú mimoriadnu splátku vo výške 210,- eur uhradí dňa 15. 10. 2009 a poslednú splátku spotrebiteľského úveru dňa 18. 6. 2011 pri ročnej percentuálnej miere nákladov 49,61 %, celkove uhradí žalobcovi 1.034,60 eur. Podľa žalovanej, od uvedenej zmluvy chcela odstúpiť, avšak žalobca jej to neumožnil, keďže uhradila prvú splátku. Žalovaná napriek výzve súdu dôkazy o tejto skutočnosti nedoložila. Žalobca tvrdenie žalovanej poprel s tým, že dôvodom nevyhovenia žiadosti žalovanej o odstúpenie od zmluvy bolo márne uplynutie 7 pracovných dní na odstúpenie od zmluvy. Podľa žalobcu žalovaná uhradila celkom sumu 262,49 eur. Žalovaná napriek výzve súdu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobcovi uhradila vyššiu sumu. Súd vec právne hodnotil podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 59 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ďalej podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 tohto zákona, ust. § 544 ods. 1, 2, ust. § 545 ods. 1 a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa citoval časť II. bod 8 Osobitných zmluvných ustanovení o dohodnutej zmluvnej pokute, citoval ust. § 517 ods. 1, 2 a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1. 1. 2009 a so zreteľom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je čiastočne dôvodný. Podľa súdu prvého stupňa bolo nepochybne zistené, že žalobca uzatvoril so žalovanou pri podomovom predaji spotrebiteľskú zmluvu, ktorú pomenovali nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci. Pri podpise zmluvy žalobca odovzdal žalovanej tovar v hodnote 799,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť nájom v celkovej výške 1.034,60 eur v 20-tich mesačných splátkach po 41,23 eur splatných k 13. dňu toho-ktorého mesiaca, pričom prvú mimoriadnu splátku vo výške 210,- eur mala uhradiť 15. 10. 2009 a poslednú dňa 18. 6. 2011. Žalovaná však splátky neuhrádzala podľa splátkového kalendára, neuhradila ani prvú mimoriadnu splátku. Spolu zaplatila sumu 262,46 eur. Teda, ak sa žalovaná zaviazala k úhrade celkovej sumy nájmu 1.034,60 eur, potom po odrátaní realizovanej úhrady zostáva zaplatiť sumu 772,14 eur a k úhrade tejto sumy ju súd zaviazal. Žalovaná napriek výzve súdu nepreukázala, aby účinne v zákonom stanovenej lehote odstúpila od zmluvy a taktiež nepreukázala, aby uhradila žalovanú sumu. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia, pričom nešpecifikoval dôvod, pre ktorý žiada priznať úrok z omeškania práve z týchto súm a dátumov. Podľa predloženého splátkového kalendára prvá splátka vo výške 41,23 eur bola splatná 13. 11. 2009, žalovaná uhradila sumu 30,- eur dňa 23. 11. 2009, druhá splátka bola splatná 13. 12. 2009 a žalovaná uhradila až dňa 28. 12. 2009 sumu 30,- eur, prvá mimoriadna splátka v sume 210,- eur bola splatná k 15. 10. 2009, teda k 15. 12. 2009 žalovaná bola v omeškaní so sumou 30,- eur. Podľa bodu VIII. Osobitných zmluvných podmienok, v prípade omeškania so splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti viac ako 3 mesiace, stavajú sa zvyšné splátky splatnými. Keďže žalovaná neuhradila v dohodnutej výške ani prvé tri splátky, vrátane prvej mimoriadnej, podľa citovaného dojednania už nezaplatením tretej splátky splatnej 13. 1. 2010 sa stal splatným celý dlh, teda 772,14 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k úhrade úrokov z omeškania podľa návrhu žalobcu v sadzbe 9 % ročne zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 30,- eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 742,14 eur od 15. 3. 2010 do zaplatenia. Zo zákonných ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu vyplýva, že táto patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a funkciu preventívnu, uhradzovaciu, ale aj sankčnú. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta je svojou povahou záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom. Súd vychádzal z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v časti II. bodu 8 Osobitných zmluvných ustanovení má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo viedlo žalovanú k vyvodeniu záverov o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totiž splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Subjekt je k tomu vo veci spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy nie je ničím iným, ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti uplatneného práva na priznanie zmluvnej pokuty zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože účastníci mali v konaní úspech čiastočný. Žalobca bol úspešný v časti istiny, žalovaná v časti zmluvnej pokuty.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to v časti nepriznania trov konania a v časti nepriznania zmluvnej pokuty. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Dôvody pre nepriznanie trov, ako aj zmluvnej pokuty, sú zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, čím sa súd pri rozhodovaní riadil. Dôvody nevychádzajú zo skutkového stavu a sú založené len na nesprávnych právnych záveroch, najmä nepochopenie inštitútu úroku z omeškania a zmluvnej pokuty a nerešpektovanie zásady úspechu v spore a ignorovanie § 142 ods. 3 O.s.p.. Interpretácia súdu v zmysle toho, že ak si veriteľ uplatní úrok z omeškania, je zmluvná pokuta neprimeranou zmluvnou podmienkou, resp. obchádza zákon, je neudržateľná. Úrok z omeškania, resp. jeho výšku určuje zákon a veriteľ nemôže v tomto prípade jeho výšku nijako ovplyvniť. Úrok z omeškania je odmenou veriteľovi, že dlžníkovi poskytuje peňažné plnenie, je to odplata za poskytnuté peniaze. Zmluvná pokuta má úplne iný charakter, a to zabezpečovací. Je možné ju uplatniť samostatne, no na druhej strane jej priznanie je úplne závislé od úvahy súdu a jeho rozhodnutia. V predmetnom prípade predstavuje zmluvná pokuta 0,05 % denne, čo je 0,39 eur. Súd vôbec nezdôvodnil, prečo je 0,39 eur denne zmluvnej pokuty, to znamená sankcie, ktorá nastane až po nesplnení si povinnosti dlžníkom, obchádzaním zákona. Nie je pravda, že súčasné uplatnenie si zmluvnej pokuty a úroku z omeškania je nezákonné. Veriteľ má právo uplatniť si tak úrok z omeškania titulom odplaty za poskytnuté peniaze, ako aj zmluvnú pokutu, titulom porušenia zmluvnej povinnosti. Ak by sa prijala súdna argumentácia, znamenalo by to, že nikdy nebude možné uplatniť si zmluvnú pokutu, ak zároveň veriteľ žiada úrok. To zakladá diskrimináciu veriteľov v prospech nezodpovedných a zákon porušujúcich dlžníkov. Súd nepriznal trovy žalobcovi, a to bez toho, aby vypočítal úspech v spore v zmysle súdnej praxe, pričom opomenul aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobca navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a zaviazať žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty a tiež mu priznať trovy konania prvostupňového i odvolacieho.
Po vyhlásení tohto rozsudku na strane žalovanej vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Popradská 6, Stará Ľubovňa, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje postup súdu prvého stupňa za správny. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu odstrániť ustanovenie o zmluvnej pokute zo všetkých zmlúv, ktoré uzatvára.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej prejednania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd nepriznal zmluvnú pokutu, jednak z dôvodu § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považoval ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ďalej zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za taký výkon práv, vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne konštatoval v tejto súvislosti, že splnenie povinnosti žalovanej zaplatiť splátky bolo zabezpečené jednak výhradou vlastníctva, ďalej úrokmi z omeškania a tiež aj zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán.
Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že odvolací dôvod uvedený žalobcom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je dôvodný, a preto musel rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť. Predovšetkým súd prvého stupňa nezdôvodnil v prípade dohodnutej zmluvnej pokuty neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď zmluvná pokuta, tak ako bola medzi účastníkmi dohodnutá, znamená denne sumu 0,37 eur. Nesprávny je záver súdu prvého stupňa aj o tom, že úrok z omeškania znamená zabezpečovací prostriedok. Úrok z omeškania je dôsledkom omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku a nie je zabezpečovacím prostriedkom v zmysle piateho oddielu ôsmej časti prvej hlavy Občianskeho zákonníka. Rovnako úrok z omeškania nie je ani odmenou za poskytnutie peňažných prostriedkov, ako to nesprávne uvádza aj odvolateľ. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo požadovanie zmluvnej pokuty je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s požadovaným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou treba zdôrazniť to, že pri posudzovaní, či dohodnutá výška úrokov z omeškania nie je v rozpore s dobrými mravmi, sa neprihliada k dohodnutej zmluvnej pokute medzi stranami. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa prihliada i k dohodnutej výške úrokov z omeškania, keď len zmluvnú pokutu, nie však úroky z omeškania,
môže súd za použitia § 545a Občianskeho zákonníka znížiť, a to s prihliadnutím k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo však v prípade spotrebiteľských zmlúv neprichádza do úvahy, pretože neprimerane vysoká zmluvná pokuta znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo znamená vo svojich dôsledkoch neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
V odvolacom konaní však predmetom prieskumu je len zamietnutie nároku žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty a nepriznanie trov prvostupňového konania, avšak z hore uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Ak súd prvého stupňa aplikuje ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, potom musí zdôvodniť, prečo požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, tak ako si ju účastníci v zmluve dohodli, znamená neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Rovnako nestačí len konštatovať, že požadovaná zmluvná pokuta znamená výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, ale je treba zdôvodniť, v čom tento výkon práv znamená rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dôvodná je aj námietka žalobcu pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, pretože ak súd aplikuje ust. § 142 ods. 2 O.s.p., musí uviesť, aký úspech dosiahol žalobca a aký úspech dosiahla žalovaná, napr. v percentuálnom vyjadrení a potom podľa toho pomerne trovy rozdeliť. Nestačí len konštatovať, že účastníci mali každý z nich úspech len čiastočný, a preto sa aplikuje hore uvedené ustanovenie.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. o odvolacích trovách rozhodne v novom rozhodnutím vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.