Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19CoP-6-2013.pdf
PDF · 122.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, pochádzajúceho z rodičov T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H.. K.. Z. XX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X, F., zastúpeného: JUDr. Jozef Elsner, advokát, Nám. sv. Martina 11, Lipany v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/305/2012-56 zo dňa 10.01.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/153/2009 - 79 zo dňa 01.02.2010 tak, že znížil výživné zo strany otca pre maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré uložil poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2012 opakovane do budúcna.
V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak na návrh otca maloletého S. G., ktorým žiadal o zníženie výživného z pôvodnej sumy 150 Eur na sumu 30 Eur mesačne od 01.11.2012. Dôvodom malo byť to, že od poslednej úpravy pomerov sa zmenili pomery, keďže od augusta 2012 je otec bez pracovného pomeru a v novembri 2011 bol uznaný za invalidného občana.
Matka s návrhom nesúhlasila, akceptovala by zníženie na sumu 100 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní zistil, že maloletý S. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28C/153/2009-79 zo dňa XX.XX.XXXX. Z. S. bol uvedeným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné 150 Eur
mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým. V tom čase otec pracoval vo firme Aluminium systém s príjmom 250 Eur s tým, že na ruku dostal asi ešte 500 Eur. Mal výdavky v súvislosti s užívaním bytu vo výške 115 Eur a za telefóny 40 + 30 Eur. Vo firme pracoval ako šofér zásobovač. Spoločníkom a konateľom uvedenej firmy bol JUDr. A. G., otec terajšieho navrhovateľa. Na výživu vtedy otec maloletému dieťaťu prispieval sumou 200 Eur mesačne. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala materský príspevok vo výške 164,22 Eur, a rodinné prídavky vo výške 21,25 Eur. Bývala u rodičov, ktorým prispievala na domácnosť 70 Eur a občas robila nákupy. Maloletý mal v tom čase 2 roky. Už vtedy otec maloletého navrhol určiť výživné vo výške 30 alebo 40 Eur mesačne.
Matka v súčasnosti pracuje vo firme Oresi Prešov s čistým mesačným príjmom 520 Eur, poberá rodinné prídavky vo výške 22 Eur mesačne. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú. Má výdavky na telefón vo výške 20 Eur mesačne, 31 Eur platí poistenie pre seba a syna a 60 Eur platí rodičom za ubytovanie, s ktorými býva v 3-izbovom byte. Má priateľa, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
Maloletý S. navštevuje materskú školu, kde matka uhrádza 30 Eur mesačne školné a stravné. Škôlke uhrádza ďalšie náklady na rôzne divadelné predstavenia čo je asi 3 až 4-krát po 10 Eur ročne. Ošatenie pre dieťa zakupujú aj starí rodičia zo strany otca.
Otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný. Jeho posledným zamestnávateľom bola firma E&G- EISEN-STAHL, s.r.o., Lipany, kde ako spoločník a konateľ taktiež figuruje jeho otec A. G.. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal 20.07.2012 s dňom ukončenia 31.07.2012 z dôvodu, že firma prepúšťala veľa zamestnancov a jeho funkcia bola zmenená a na jeho miesto bola prijatá osoba s adekvátnou kvalifikáciou. Od 01.08.2012 je otec evidovaný ako nezamestnaný a poberá podporu do konca januára 2013. Od novembra 2011 je otec uznaný za invalidného a poberá invalidný dôchodok vo výške 134 Eur. Má zdravotné problémy, ktorými trpí už asi 2,5 roka. Z odborného posudku o invalidite súd prvého stupňa zistil, že u otca je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Podľa posudku však môže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku a uplatniť sa aj na trhu práce. Pracovné schopnosti má obmedzené len v tom, že by nemal pracovať pri zvýšenom fyzickom zaťažení a nemal by vykonávať chôdzu na dlhšie vzdialenosti. Môže vykonávať prácu SZČO. Podporu v nezamestnanosti poberal vo výške 240 Eur. Výdavky má na byt, ktorý je v súčasnosti v jeho vlastníctve, a to vo výške 97,54 Eur + 17 Eur platí poistné synovi, mobilný telefón 40 Eur a cestovné výdavky k lekárovi v E. a S.. Vzhľadom na rozšírený styk s maloletým, trávi s ním dlhší čas a teda vynakladá aj viac finančných prostriedkov, čo je tiež dôvodom na zníženie výživného.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo čiastočne k zmene pomerov. Matka maloletého nastúpila do práce a jej príjem sa zvýšil z materského príspevku na súčasných asi 520 Eur. Maloletý nastúpil do materskej škôlky, s čím sú spojené výdavky na stravné a školné. Maloletý je zdravý. Matka naďalej býva u svojich rodičov. Otec ukončil svoj pracovný pomer z dôvodu znižovania stavu vo firme a stal sa invalidným. Tieto skutočnosti však súd prvého stupňa zohľadnil pri úprave výživného len čiastočne majúc za to, že otec sa stal invalidným od novembra 2011 a napriek tomu ďalej uhrádzal určené výživné. Otec sa stal nezamestnaným a žiadal znížiť výživné až od novembra 2012. Súd pri úprave výživného prihliadol na čiastočne zníženú schopnosť otca uplatniť sa na trhu práce, na čo však bolo prihliadnuté minimálne s poukazom na vyjadrenie v lekárskom posudku, že sa môže uplatniť na trhu práce okrem fyzickej záťaže a dlhšej chôdze. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať naďalej minimálne sumou 100 Eur pre maloletého. Vychádzal pritom z potrieb maloletého, nákladov matky na zabezpečenie škôlky, teda stravného a školného a vek maloletého. Súd prvého stupňa preto znížil výživné od podania návrhu na sumu 100 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Mal za to, že zdôvodnením napadnutého rozsudku boli uprené jeho základné ľudské práva, a to právo na spravodlivé súdne konanie, právo na súkromný a dôstojný život a právo na ľudskú dôstojnosť ( Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ). Vytýkal súdu prvého stupňa, že súd poprel vyššie uvedené práva tým, že vec neposúdil podľa dôkazov a skutočností tak, ako to ukladá Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústava SR a Zákon o rodine.
Odvolateľ v odvolaní opísal materiálne podmienky v čase manželstva rodičov maloletého, ktoré vyhodnotil ako super podmienky na spoločný život, lebo mali kde bývať a dostali k užívaniu auto. Návrh na rozvod podala navrhovateľka z dôvodov straty citu k odporcovi, ktorý sa zmenil. Súd v konaní o rozvod manželstva povrchne zisťoval príčiny rozvodu a najtragickejšie až brutálne rozhodol o úprave styku dve hodiny za dva týždne pre otca maloletého. V čase rozvodu matka maloletého poberala rodičovský príspevok približne vo výške 190 Eur a požadovala rozhodnúť o výživnom vo výške 200 Eur. Otec vzhľadom na príjmy, ktoré dosahoval, súhlasil so 150 Eur mesačným výživným za predpokladu, že toto bude použité výlučne pre syna, čo sa nestalo, lebo matka nepreukázala, akú časť vynakladá pre syna. Časť oblečenia nakupujú rodičia otca maloletého. Odvolateľ preto vyslovil názor, že tieto prostriedky použila matka maloletého v podstatnej časti pre vlastnú potrebu, nie pre maloletého. Teraz to tolerovať nemôže, ba dieťa sa stalo „nástrojom vydierania“, keď odmietla dať dieťa otcovi alebo jeho rodinným príslušníkom. Bol preto podaný návrh na úpravu práv a povinností a rozsudkom č. k. 28P/180/2010-49 zo dňa 16.04.2012 bol zmenený pôvodný rozsudok, ktorým bola rozšírená možnosť, resp. oprávnenie stretávať sa otca so synom. Ani to súd nezohľadnil pri určovaní výšky výživného. Bola určená vyživovacia povinnosť na 150 Eur, pričom otec maloletého mal čistý príjem 250 Eur z pracovného pomeru, a výklad príjmu „na ruku“ je treba chápať ako príjem zo živnostenskej činnosti. Tiež nebol zohľadnený nájom za byt, úhrada inkasa a náklady pre jeho dôstojný život.
Keďže došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým z dvoch hodín za dva týždne na podstatne širší styk, má vyššie výdavky, čo však tiež nebolo vôbec zohľadnené pri určovaní výšky výživného. Tak ošatenie maloletého dieťaťa na každé ročné obdobie, ako aj napr. bicykel, lyže, sane, teda všetky životne dôležité veci pre jeho zdravý vývoj zabezpečujú starí rodičia maloletého zo strany otca.
Súdu prvého stupňa otec maloletého tiež vytýkal, že nezohľadnil zdravotný stav otca maloletého, ktorému hrozila amputácia oboch nôh v predkolení a do dnešného dňa trpí nevyliečiteľnou chorobou oboch končatín. Je pod stálym lekárskym dozorom v E. a užíva niekoľko liekov a injekcií pre udržanie dobrého fyzického stavu. V júli roku 2012 stratil zamestnanie v „otcovej firme“, pričom nikto nemá právo určovať, či tento právny subjekt má alebo nemá zamestnávať otca maloletého. Už pri uzavretí pracovného pomeru došlo k dohode, že v prípade nutnosti rozviazania pracovného pomeru pre nedostatok práce sa tento skončí dohodou. Vzhľadom na zdravotný stav otec maloletého ukončil aj prácu ako SZČO. Pre na zdravotný stav ( čiastočný invalid ) otec si nemôže získať primeranú prácu. Teda akým právom súd zdôrazňuje, že môže pracovať a hlavne u otca. Matka maloletého otcovi radí, že si na výživné má požičať od otca. Otec maloletého je evidovaný na úrade práce a do konca januára 2013 poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 240 Eur. Určením výživného v súdom stanovenej výške sa otec maloletého dostal do vážnych problémov čo sa týka zabezpečovania dostatku finančných prostriedkov aj na úhradu svojich nákladov.
V odvolaní otec maloletého zrekapituloval z čoho súd prvého stupňa vychádzal, a to že otec maloletého je síce nezamestnaným so zdôraznením, že pracovný pomer ukončil v otcovej firme, s tým, že spôsob ukončenia a dôvod ukončenia pracovného pomeru je vecou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, do ktorého súd nemá právo zasahovať. V čase rozhodnutia mal otec maloletého príjem z čiastočnej invalidity vo výške 134 Eur, podpory v nezamestnanosti vo výške 240 Eur do januára 2013 a po tomto dátume jeho jediným príjmom bude iba príjem z čiastočnej invalidity vo výše 134 Eur. Vzhľadom na zdravotný stav otca maloletého tento si nemôže nájsť prácu a má výdavky na byt, ktorý je v jeho vlastníctve a za ktorý platí daň z nehnuteľnosti, inkaso vo výške 100 Eur, za vodu 140 Eur ročne, svoj telefón 40 Eur mesačne, poistné synovi 17 Eur, má výdavky v súvislosti s návštevou lekárov 1 x v E. a v S., ako aj u obvodného lekára vo výške 30 + 15 Eur + náklady na lieky vo výške 27 Eur na dva mesiace. Ako tvrdý zásah do osobnostných práv otec vidí to, že súd odôvodňoval rozsudok na pojednávaní tým, že aj doteraz otec nemal dostatok finančných prostriedkov na krytie výživného a platil ho, tak aj naďalej si môže tieto zabezpečiť. Tiež poukázal na to, že má priateľku, ktorá nemá príjem, lebo je študentkou vysokej školy.
Poukázal na to, že matka maloletého je zamestnaná vo firme Oresi s príjmom 520 Eur čistého, daňovým bonusom 20,05 Eur, prídavkami vo výške 22 Eur, teda spolu 562,05 Eur. Ma príjem aj vo forme podielových odmien k výške ktorých sa nevedela vyjadriť. Jej nákladmi sú 20 Eur telefón, 30 Eur škôlka a stravné mesačne, 40 Eur ročne na špeciálne oblečenie na vystúpenie v škôlke, 31 Eur poistenie na seba a dieťa, bez určenia či ide o platbu ročne alebo mesačne. Rodičom prispieva na bývanie 30 Eur. Matke maloletého po odpočítaní 100 Eur na osobnú spotrebu ostáva mesačne 550 Eur, no súd nezaujímalo, koľko dieťaťu z toho pripadne. Pritom otcovi maloletého ostáva mesačne mínus 150 Eur.
Vyslovil záver, že rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo hrubým spôsobom k pošliapaniu ľudskej dôstojnosti otca maloletého, v celom rozsahu neboli dodržané základné princípy rodinného práva, dokazovanie skutkového stavu sa nevykonalo zodpovedne a správne, jeho vyhodnotenie a rozsudok je zavádzajúci a v absolútnej rovine vyhovujúci a zvýhodňujúci jediného rodiča. Súd mal zistiť, akým spôsobom sa nakladá s majetkom dieťaťa, nezadovážil si ani vyúčtovanie správy majetku pre objektívne rozhodovanie, nezobral do úvahy, že otec maloletého od 01.02.2013 bude v stave hmotnej núdze a že aj sám môže bez návrhu upraviť v budúcnosti výživné, ak sa zmenia pomery. Otec maloletého má v súčasnosti pôžičky od rodičov na riešenie jeho základného životného minima. Tento rozsudok vedie otca maloletého k úvahe požiadať súd o príspevok na výživu v zmysle § 72 Zákona o rodine.
Navrhol preto, aby krajský súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a aby zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o výživnom v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Ak sa krajský súd nestotožní s návrhom na zmenu rozsudku, navrhol tento zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na prvostupňové konanie.
K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka maloletého tak, že zníženie výživného na sumu 100 Eur zo sumy 150 Eur považuje za značné zníženie, na ktorom trvá. Aj keď sú peniaze dôležité k žitiu, nie sú všetko, pritom ona nežiada pre seba nič, ale žiada, aby bola plnená vyživovacia povinnosť k maloletému, s ktorým by otec mal tráviť čas určený súdom. Peniaze nechce pre seba, ale pre spoločné dieťa, ktoré má žiť na úrovni svojich rodičov. Položila otázku, prečo by sa mal uskromňovať syn a jeho otec nie. Ona si našla prácu, pracuje od rána do večera a snaží sa, aby syn mal dôstojný život. Otec maloletého nie je natoľko postihnutý, aby si prácu nevedel nájsť. Otec maloletého má byt, služobné auto aj keď vraj vo firme nepracuje, ďalšie terénne auto, ktoré je písané na neho. Do dnešného dňa používa firemné auto Octaviu ( SB 515 BD ), pritom mal byť z firmy vyhodený. Dňa 11.02.2013 o 10.45 jej otec maloletého povedal, že je v práci a keďže s ním potrebovala komunikovať, prišla za ním do firmy. Tam sedel za stolom a nahadzoval do počítača informácie, pritom tvrdí, že nepracuje. Otec maloletého klame aj v tom, že aj keď ona podala návrh na rozvod, bolo to z dôvodu, že si otec maloletého našiel milenku, preto dôvodom rozvodu nebola strata citov, ale neustále klamstvá a nevera. Byt, v ktorom bývali počas manželstva, patril sestre otca maloletého, ale inkaso si platili sami, nie matka otca maloletého. Klamstvom je aj to, že auto, ktoré používali, dostali po svadbe, lebo ho používal otec maloletého dávno predtým, keď bol ešte slobodný a zamestnaný v otcovej firme. Položila otázku, prečo otec maloletého žiadal súd o častejší styk so synom, keď to vôbec nedodržiava. Často sa vyhovára, že pre syna nemôže prísť a pošle svoju sestru alebo matku a syn trávi čas u nich, a len minimum času s otcom. Napríklad ani raz neprišiel pre syna v nepárny týždeň v utorok a štvrtok tak, ako to bolo určené. Ani teraz, cez jarné prázdniny, ktoré mal syn tráviť u otca, otec si na to ani nespomenul. O syna sa nestará, len donedávna nevedel aký krúžok syn navštevuje. Ani na jedno vystúpenie sa nedostavil. K tvrdeniu, že otcovi maloletého mali byť amputované obe nohy sa vyjadrila tak, že v lekárskej správe sa o tom nikdy nedočítala. Má postihnutú iba pravú nohu. Z lekárskej správy vyplýva, že má vylúčiť nikotín. Na cigarety mesačne míňa cca 85 Eur. Aj keď sa sťažuje, že ho noha bolí, chodí hrávať volejbalové turnaje, sponzoruje ich, robil si poľovnícky kurz, čo tiež nie je lacná záležitosť, cestuje na kurzy do E. a do S., chodí po lese a rybárči. Ide o nákladné koníčky, ale na syna neušetrí.
Matka maloletého vyslovila svoj nezáujem, a to že otec maloletého má priateľku, nie manželku, ktorá chodí na vysokú školu a nemá príjem. Poukázala na to, že otec maloletého už v čase poberania dôchodku robil rozsiahlu rekonštrukciu bytu. K výdavkom na lieky u otca maloletého uviedla, že doplatky nie sú také, aké uvádza vo výške 27 Eur, ale cca 3 Eur. Keďže ako invalidný dôchodca si otec maloletého
môže uplatniť zľavu na cestovnom, nevyužíva to však, radšej si priplatí a prepravuje sa autom. Aj ona má náklady na cestovnom. Opätovne poukázala na to, že otec maloletého pracoval, pracuje a bude pracovať vo firme svojho otca, aj keď to nie je „na papieri“. Uvedenú skutočnosť jednak zistila sama a jednak jej to potvrdil otec maloletého na základe telefonických rozhovorov, keď uviedol, že nemôže prísť, lebo je v práci, nemôže poslať výživné na čas, lebo mu meškala výplata. Vo svojich tvrdeniach si otec takto odporuje.
Uviedla ďalej, že pre svojho syna chce len dôstojný život, v tom jej pomáhajú aj jej príbuzní.
Poukázala na to, že otec maloletého, aj keď je na invalidnom dôchodku, o syna sa nezaujíma, nevezme ho niekam na výlet. Ona ako matka synovi nechce odoprieť návštevu ZOO, hradu, kúpalísk v lete a pod. Otec maloletého aj keď má veľa voľného času, keď vraj nepracuje, nenájde si čas ani na súdom určenú dobu styku. Na verejnosti sa však prezentuje ako nadštandardne sa stará o dieťa. Pritom maloletý trávi čas namiesto s ním, so svojou starou mamou alebo tetou a jeho otec sa na výchove a starostlivosti nepodieľa skoro vôbec.
Zdôraznila tiež to, že od posledného pojednávania otec maloletého za dva mesiace na výživnom nezaplatil 150 Eur, ale prvý mesiac 30 Eur a druhý mesiac 70 Eur. Dlhuje teda za tieto dva mesiace 200 Eur.
Ako dôkaz predložila súdu CD s nahrávkou a fotkami otca maloletého zo dňa 17.11.2012, ako dôkaz o tom, že ako je veľmi postihnutý, ako ho veľmi bolí noha a nemôže ani chodiť, nech by sa vyjadril, či toto robia invalidní dôchodcovia s postihnutými nohami. Klamstvami škodí len svojmu dieťaťu.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ďalej len ZR ).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 57 ods. 1 ZR ).
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( § 78 ods. 1, 3 ZR ).
Vychádzajúc z uvedeného pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov na strane povinného rodiča je zmena jeho príjmu a u maloletého dieťaťa je vyšší vek, jeho nástup do predškolského alebo školského zariadenia a pod.
Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, pritom ide o jeho zákonný nárok. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine.
Vodiacou zásadou na strane povinného pri určení výšky výživného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného je to zase zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Znamená to, že životná úroveň má u nich byť približne rovnaká. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd musí zohľadniť množstvo faktorov. Zákon pritom priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť je totiž na roveň finančným plneniam. Pri stanovovaní výšky výživného súd musí prihliadať na vek, zdravotný stav a potreby maloletého dieťaťa.
Ak už bolo súdom rozhodnuté o výške výživného, zmeniť takéto rozhodnutie je možné iba po zistení, že došlo k podstatným zmenám pomerov v porovnaní s pomermi, ktoré boli smerodajné pri určení výživného pri prvšom rozhodovaní.
Súd prvého stupňa sa náležite spravoval vyššie uvedeným, porovnal pomery existujúce a rozhodné pre pôvodné určenie výšky výživného s terajšími pomermi a správne zistil potrebu znížiť výšku výživného pôvodne určenú sumou 150 Eur mesačne. Nepochybne bolo zistené, že u otca maloletého ako povinnej osoby na výživné pre maloletého S. došlo k zníženiu príjmu, čo odôvodňovalo zníženie výšky výživného. K majetkovým pomerom otca maloletého je však potrebné dodať, že ak uňho došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti, mal napríklad nárok na odstupné, prípadne iné nároky vyplývajúce mu zo Zákonníka práce v súvislosti so skončením pracovného pomeru, ktoré si mohol a mal uplatniť. Ak tak neurobil, takéto jeho konanie je možné považovať za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZR, čo súd musel vziať do úvahy.
Pomery na strane otca sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom zmenili tiež v tom, že sa stal vlastníkom bytu, čím sa jeho majetkové pomery zmenili oproti času, keď pri prvšom rozhodovaní o výživnom vlastníkom bytu nebol. Ťažko je možné uveriť tvrdeniu otca maloletého, že svoju životnú úroveň si udržiava iba z príjmu vo výške invalidného dôchodku, ktorý poberá v sume 134 Eur, keď okrem iného si platí mobilný telefón vo výške 40 Eur a fajčí, čo vyplýva z lekárskych správ pripojených do spisu. Aj keď je nepochybné, že u otca maloletého bola zistená obmedzená pracovná schopnosť, čo sa týka zvýšeného fyzického zaťaženia a chôdze na dlhšiu vzdialenosť, môže si napriek tomu príjem zabezpečiť ako SZČO, z ktorej príjem doteraz mal, resp. v zamestnaní u zamestnávateľa, ktorý vytvára pracovné miesta záujemcom so zníženou pracovnou schopnosťou. Odvolaciemu súdu sa však javí, že otec maloletého tým, že zrušil SZČO a oficiálne ukončil pracovný pomer, konal s úmyslom prezentovať tak svoj nižší príjem, čím by odôvodnil nutnosť zníženia výšky výživného pre maloletého S..
K odvolacím námietkam otca maloletého odvolací súd ešte dodáva, že v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tým, že napadnutým rozsudkom boli mu uprené základné ľudské práva, a to právo na spravodlivé súdne konanie, na súkromie a dôstojný život a na ľudskú dôstojnosť v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd poukazuje na článok 3 bod 1 a článok 27 bod 2 časti I. Dohovoru 104/1991 Zb., teda Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorých záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňovanej okrem iného aj súdmi. Rodičia nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa. V predmetnom konaní preto bolo nevyhnutné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, t. j. maloletého S.. Na veci nemôže
zmeniť nič ani to, že rodičia maloletého sa rozviedli a tiež ani to, čo bolo hlavnou príčinou rozvratu ich manželstva, na čo v odvolaní otec maloletého poukazoval.
V konaní nebola preukázaná ani odvolateľom tvrdená skutočnosť, že výživné poskytované otcom maloletého vo väčšej miere zužitkováva jeho matka. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že vo výživnom určenom zo strany otca maloletého musí byť zahrnutá aj suma potrebná napr. na zabezpečenie bývania maloletého. Aj osobná starostlivosť matky maloletého pri určení výživného zo strany otca musí byť zohľadnená.
Ani to, že bol zmenený rozsah styku otca s maloletým S. nemôže mať taký dôsledok, aby bola výška výživného znížená z dôvodu, že za čas styku otca s maloletým dieťaťom, tento vynakladá na maloleté dieťa ďalšie finančné prostriedky. Nejde totiž o takú zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom na ešte rozsiahlejšie zníženie výživného zo strany otca na maloletého S..
Ak odvolateľ poukazuje na svoj zdravotný stav, ktorý uňho pretrváva od roku 2009, nebolo možné výrazne naňho prihliadať pri terajšom rozhodnutí o výške výživného, nakoľko poslednýkrát o výživnom bolo rozhodované v roku 2010, teda v čase, keď už zdravotný stav otca maloletého bol nepriaznivý. Otec maloletého v súčasnej dobe nepreukázal, aby jeho zdravotný stav bol zhoršený v porovnaní so stavom v roku 2009, resp. roku 2010, kedy bolo rozhodované o výživnom. Je potrebné ešte uviesť tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletého v tom, že a zvýšili jeho potreby a výdavky, keďže začal chodiť do materskej školy a je starší o tri roky. Na jeho strane by teda bol dôvod na zvýšenie výživného.
K ďalšej odvolacej námietke otca maloletého, že v súčasnosti má známosť, t. j. priateľku, ktorá nemá príjem lebo je študentkou vysokej školy, súd uvádza, že to nemôže ovplyvniť výšku výživného na maloletého S.. Otec maloletého k svojej priateľke nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, na rozdiel od toho, že k maloletému S. túto vyživovaciu povinnosť má.
Ťažko možno súhlasiť s konštatovaním otca maloletého S., že rozhodnutím súdu prvého stupňa bola hrubým spôsobom pošliapaná jeho ľudská dôstojnosť, keďže pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd musí zohľadňovať predovšetkým záujem maloletého S.. Je nesprávny názor otca maloletého dieťaťa, že určenie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa predstavuje pošliapanie ľudskej dôstojnosti povinného rodiča. Zákon o rodine vo svojom ustanovení § 62 ods. 3 ustanovil, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Znamená to, že každý rodič, aj bez akéhokoľvek príjmu, musí si plniť vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima. Otec maloletého S. príjem má, mal aj výhodné zamestnanie a príjem ako SZČO, ktorých sa bez vážneho dôvodu vzdal, na čo súd musel prihliadať. Ako už bolo vyššie uvedené, zdravotný stav otca maloletého bol nepriaznivý už v roku 2009, teda ešte pred prvším rozhodnutím o výške výživného. Nie je preto možné pri terajšom rozhodovaní o výške výživného jeho zdravotný stav zohľadňovať ako zmenu pomerov, keďže nepreukázal, žeby došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu až na takú mieru, aby si nemohol zabezpečiť príjem v rozsahu, v akom ho mal v roku 2009, resp. 2010. Otec maloletého taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, žeby mal nejaké pôžičky.
Odvolací súd v súvislosti so zisteniami, že starí rodičia maloletého S. zo strany jeho otca maloletému kupujú oblečenie a ďalšie veci a že starý otec je úspešným podnikateľom, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 68 ZR, podľa ktorého predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, že to nevyhnutne potrebujú. Ide o vyživovaciu povinnosť vzťahujúcu sa na príbuzných v priamom rade v ďalšom stupni ( prarodičia, vnuci ). Uvedené ustanovenie umožňuje rozhodnúť o výživnom od iných príbuzných ako od rodičov za splnenia zákonných podmienok.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým znížil výživné zo sumy 150 Eur na sumu 100 Eur mesačne zo strany otca pre maloletého S. za čas od 01.11.2012 do budúcna a v prevyšujúcej časti, keď návrh otca zamietol, je správny a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. bolo odvolacím súdom ako vo výroku vecne správne potvrdené, a to aj s výrokom o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.