Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-100-2013.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/100/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: T. T., bytom L. XXX/XX, K., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.539,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júla 2012, č. k. 19C/231/2011-33, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 447,52 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 16.09.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, zaplatením advokátke JUDr. Helene Strachotovej, vo výške 103,18 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Rozsudok vychádza zo skutkového zistenia, že v prejednávanej veci uplatnil navrhovateľ svoj nárok proti odporcovi na základe nesplnenia podmienok z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeným zmluvou o úvere. Ide o dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého navrhovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v zmluve o úvere. Konštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci 11.05.2010 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, definovanej v ustanoveniach § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- ďalej len „neprijateľná podmienka“ (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 11.05.2010 neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a či nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Súd dospel k záveru, že niektoré časti zmluvy sú svojím obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 39%, ako aj ročnej percentuálnej miery nákladov 46,73%, ale aj v časti dohodnutého úroku z každej omeškanej platby vo výške 8%. Preto uložil odporcovi zaplatiť iba sumu istiny vo výške 1.419,90 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Pretože odporca svoj dlh nesplnil podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka riadne a včas, preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť úroky z omeškania, ktorých výšku určuje vykonávací predpis - nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. V čase vzniku omeškania odporcu bola výška úrokov z omeškania 9%, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v tom čase 1% a úroky z omeškania sú o 8 percentuálnych bodov vyššie. Okresný súd napokon vo svojom rozsudku uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov vyslovil, že žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, prípadne rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu. V doplnení svojho odvolania, v ktorom odôvodnil deklarované odvolacie dôvody uviedol, že podľa jeho názoru, výška úrokov, výška RPMN, ako aj zmluvnej pokuty podľa zmluvy, nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Kľúčovým faktorom pre posúdenie ceny úveru je podľa právnych predpisov výška RPMN, ktorá de facto stanoví celkovú cenu úveru vrátane úroku a ostatných nákladov na úver na úver. V danom prípade je nutné aplikovať na posudzovanie primeranosti úroku práve výšku RPMN, ktorá je stanovená nariadením vlády SR č. 238/2008 Z. z. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Z daného evidentne vyplýva, že úroková miera určená úverovou zmluvou nemôže byť hodnotená ako neprimerane vysoká. Pri posudzovaní výšky úrokovej miery musí brať do úvahy aj povahu subjektu poskytujúceho úver, ako aj mieru informácií, ktoré bol žalovaný žalobcovi v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy povinný poskytnúť a časovo neobmedzená možnosť čerpať z úverového rámca peňažné prostriedky. Nie je tak možné zrovnať banku a nebankový subjekt, keďže nebankové subjekty poskytujú úvery s väčším rizikom ako banky a takéto úvery ani nie sú zaistené, a preto je takéto riziko drahšie, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil zmluvnú pokutu ako dojednanú v rozpore so zákonom, resp. konkrétne s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvnej pokuty vo výške 8% z jednotlivej neuhradenej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní viacej ako 30 dní odpovedá dobrým mravom a jej výška je primeraná vzhľadom k záväzku, ktorého splnenie zaisťuje. Upozornil zároveň na skutočnosť, že v odôvodnení súd žalobcovi priznal sumu vo výške 1.419,90 eur a následne chybne vo výroku uviedol sumu vo výške 447,52 eur.
Odporca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu navrhovateľa.
Ustanovenie § 221 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu.
Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, už na rozdiel od právnej úpravy do 01.09.2005 (novela O.s.p. vykonaná zák. č. 341/2005 Z.z.), už nepatrí medzi taxatívne uvedené dôvody v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., pre ktoré bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je taký postup súdu prvého stupňa, ktorým odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pod právom na spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle uvedeného ustanovenia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá uvedeným kritériám, keďže je rozpor medzi priznaným nárokom vo výroku rozsudku - suma 447,52 eur a v odôvodnení rozsudku je uvedená ako priznaná suma 1.419,90 eur. Na tento rozpor poukázal vo svojom odvolaní aj samotný navrhovateľ. Rozpor je aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorým bol navrhovateľovi voči odporcovi priznaný nárok
na náhradu trov konania vo výške 103,18 eur, pritom v odôvodnení je uvedené, že v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nebola priznaná.
Vzhľadom na uvedené zistenia, rozsudok okresného súdu trpí nedostatkom dôvodov, čo v konečnom dôsledku je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t. j. že v dôsledku nedostatku dôvodov bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces (čl. 6 Dohovoru), preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd sa už ďalšími odvolacími dôvodmi, ktoré uplatnil navrhovateľ vo svojom odvolaní, vzhľadom na existenciu vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, pre ktorý bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť, už nezaoberal.
Úlohou okresného súdu bude znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa kritérií v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Súčasne znova rozhodne aj o náhrade trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .