Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-19-2013.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky A.. S. S., D.. XX. X. XXXX, bytom A., I. X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, s. r. o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti odporcovi O. S., D.. X. X. XXXX, bytom A., I. X, toho času XXX XXX O. P., O., Z. H. X/XX, N., za účasti maloletého V. S., D.. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľky A.. S. S., F.. G., D.. XX. X. XXXX a odporcu O. S., D.. X. X. XXXX, uzavreté 6. 9. 1997, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu - Sobášnej matriky A., vo zväzku 36, ročník 1997, na strane 130, pod poradovým číslom 373, r o z v á d z a,
z v e r u j e na čas po rozvode maloletého V. S., D.. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na čas po rozvode na maloleté dieťa po 200 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,
účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Partneri sa citovo odcudzili, odporca žije a pracuje v zahraničí, na Slovensko prichádza len sporadicky. Jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Zaslal súdu čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že má vedomosť o konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zároveň oznámil, že súhlasí s rozvodom manželstva, ako aj s navrhovanou úpravou práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, vzhľadom na doterajšiu starostlivosť a súhlasné stanovisko doporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného podľa jeho schopností a možností ako aj potrieb dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením písomných dokladov, a to vyjadrenia odporcu, sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, správy o poslednom spoločnom bydlisku, správy o príjme a povesti účastníkov konania, správy kolízneho opatrovníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 9. 1997 obaja ako slobodní. Počas manželstva sa narodil maloletý V. S., D.. XX. X. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Meste A..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli z lásky po päťročnej známosti a prvé roky ich spolužitia boli harmonické. Situácia sa zhoršila v posledných dvoch rokoch, kedy sa odporca začal častejšie a dlhšie zdržiavať mimo miesta bydliska. Absolvoval časté služobné cesty s dlhodobým pobytom v zahraničí, najmä v Lotyšsku. V roku 2012 bol v zahraničí s krátkou prestávkou po dobu pol roka. Už vtedy dochádzalo k viacerým problémom, pretože odporca si odvykol od plnenia bežných povinností v rámci rodinného života. Situácia sa zhoršila v septembri v roku 2012, kedy navrhovateľka zistila, že má v zahraničí známosť, ku ktorej sa priznal. Napriek uvedenému mu dala šancu na záchranu manželstva, najmä kvôli maloletému synovi. Odporca však nepociťoval zodpovednosť voči svojej rodine, rozhodol sa usadiť v zahraničí a podľa vedomosti navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Jednoznačne sa vyjadril, že k navrhovateľke sa nevráti. Po reálnom zvážení situácie dospela navrhovateľka k názoru, že manželstvo je len formálne, rozhodla sa usporiadať svoj osobný život, a preto sa rozhodla podať tento návrh. Aj keď posledné vianočné sviatky strávili ako rodina spolu, už 26. 12. sa odporca vrátil do zahraničia a vo februári 2013 sa definitívne odsťahoval zo spoločnej domácnosti, zobral si všetky osobné veci a túto časť svojho života považuje za uzavretú.
Z písomného vyjadrenia odporcu súd zistil, že má vedomosť o konaní na okresnom súde a s rozvodom manželstva v plnom rozsahu súhlasí. Súhlasí tiež s tým, aby súd zveril maloletého V. na čas po rozvode do starostlivosti navrhovateľky a s určením výživného z jeho strany v sume 200 Eur mesačne. Súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Bližšie skutočnosti týkajúce sa dôvodov rozvratu v manželstve neuviedol.
Navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 700 Eur a poberá aj rodinné prídavky na jedno dieťa. Vedľajší príjem nemá a mimo maloletého V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. S odporcom sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach týkajúcich sa ukončenia manželstva.
Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľka za posledných 6 mesiacov dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 763,33 Eur. Z odpisu mzdového listu od zamestnávateľa odporcu je zrejmé, že za obdobie posledných 6 mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.127 Eur.
Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov v rodine zistil, že od septembra 2012 sa odporca zdržiava prevažne v zahraničí, kde nadviazal známosť s inou ženou. Rodina býva v tri a pol izbovom byte, ktorý je nadštandardne zariadený, domácnosť je čistá a maloletý V. má vytvorené vhodné prostredie pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam v prípade rozvodu kolízny opatrovník odporúča zveriť maloletého V. do starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného.
V zmysle ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a účastníci konania prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom.
Príčinu rozvratu videl súd v rozdielnosti záujmov účastníkov konania, v dlhodobom odlúčení a následnej nevere odporcu. Keďže odporca dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmom maloletého V., ktorý si na takýto spôsob života rodičov zvykol.
Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť a citový vzťah zveril súd maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného v zmysle súhlasného stanoviska oboch účastníkov po 200 Eur mesačne.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.